Je ráno 8: 15 a ja sa pripravujem do práce.V agentúre musím byť o 8: 45 pretože si musím pohovoriť s mojím nadriadeným...Tougom Sakamakim.

Povedzte, ktoré 18- ročné dievča dostane ponuku pracovať pre najvýznamnejšieho muža v Tokiu???

Musím uznať že som dosť nervózna, predsa je to len môj prvý deň v práci. Moja škola na ktorú som chodila dostávala ponuky od tejto významnej agentúry a zo školy vyberie najlepších.

Vždy je to tak, že dievčatá ktoré sú vybrané pracujú 2 týždne potom idú na týždeň do školy a znova na 2 týždne pracovať a potom sa šéf rozhodne ako ďalej.

Volám si taxík, pretože je streda a vtedy to tu býva preplnené viac ako inokedy, autobusy často meškajú a ja nechcem prísť neskoro. Beriem so sebou kabelku, v ktorej mám kópiu životopisu, rôzne papiere, kľúče a mobil.

O necelých 10 minút trúbi taxík pred mojím domom, beriem veci a odchádzam. Keď taxík zastaví pred majestátnou budovou zaplatím vodičovi a vyjdem z auta.

Nádych a výdych.... Je to naozaj super pocit. Vôjdem dovnútra a nestačím sa diviť.

Idem teda na 8 poschodie kde by mala byť kancelária Touga Sakamakiho.
Každá kancelária má sklenené steny.

Prídem k menšej recepcii a poviem:
,, Zdravím som tu na pohovor s pánom Sakamakim"

Veľmi milo vyzerajúca slečna sa na mňa pozrie a hneď povie : Á iste, vy ste asi Akane, poďte zavediem vás za ním.
Tak teda idem za ňou, jeho kancelária je úplne na konci.

,, Pán Sakamaki je tu slečna Akane."

Muž stojaci pri okne sa na mňa otočí a usmeje sa ,,Dobre ďakujem Selina, môžeš ísť a vy Akane sa posaďte prosím."
Zatiaľ čo som sedela on si hľadal nejaké tie papiere.

,,Takže Akane Kameko....vaše výsledky na škole boli vskutku úžasné. Ďalšia vec čo ma zaujala je že máte veľmi veľa ocenení z oblasti jazykov, čo je pre našu firmu veľmi dobré."

Ja som sa len milo usmiala ale radšej som bola tíško.
Srdce mi búchalo tak veľmi , že keby mohlo tak mi vyskočí v hrude.

,,Bol by som veľmi rád keby ste nastúpila už hneď teraz, ste veľmi nadané dievča, pôjde vám to od ruky."

,,Tak to je fajn .... ďakujem veľmi pekne."
,,Podrobnosti sa dozvieš neskôr ak ti to nevadí budem ťa oslovovať menom .... A teraz ak dovolíš ukážem ti to tu ."

Vstali sme z miest a on mi ukázal, celú budovu je to tu fakt úžasné, niečo také som ani v telke nevidela .

Potom nasledovala krátka porada, na ktorej ma všetkým predstavil a preberali sme čo sa bude celé 2 týždne robiť.
Bola to celkom fuška, všetko zapísať lebo je toho dosť veľa.

Všimla som si moju kamarátku Chiku Fumiko , je odomňa o 2 roky staršia.
Keď si aj ona mňa konečne všimla iba sa usmiala a venovala sa svojej práci.

Po porade som šla do svojej kancelárie a po chvíli prišiel za mnou Tougo .
,, Akane, priniesol som ti tu pár papierov, v ktorých sú nejaké tie informácie, potrebujem aby si to dala do tabuliek a potom to vytlačila a priniesla mi to ."

,,Iste samozrejme".
Dívala som sa práve na počítač...
,,Ach áno, tento je firemný môžeš si ho brať aj domov na prácu ."

,, Dobre ďakujem a dokedy to potrebujete ?"
,,Do dnes ...bolo by dobré do 16: 00, potom môžeš ísť domov a zajtra už o 8 nech si tu dobre ?"

,,Áno rozumiem , tak sa teraz hneď do toho pustím."

Keď Tougo odišiel hneď som sa pustila do práce. Zabralo mi to pomerne menej času ako som predpokladala.
Ešte to prefotiť a môžem mu to odovzdať.

O pár minút neskôr....

Taaak papiere s tabuľkami som odovzdala a ešte mu musím urobiť kávu ....
S kávou som sa vybrala k nemu do kanclu.
Položila som mu to na stôl, pretože telefonoval, no gestom mi ukázal aby som zostala.
Zavrela som dvere a čakala čo bude po mne chcieť.

,, Ide ti to výborne , nečakal som že ti to pôjde až tak ukážkovo. Dostala si ma naozaj , pár vecí som ti ešte chcel povedať čo sa týka práce:

Začínaš o 8 :00
Obed je tradične o 12:00
A potom si tu do nejakej tej 4 -5:00

,,Ak nebudeš niečomu rozumieť kľudne príď a preberieme to , zatiaľ som s tebou nadmieru spokojný."

,, Ďakujem pekne."
,,Môžeš ísť".

Sedím už v taxíku ktorý má vezie domov a ja sa teším ako si konečne ľahnem do postele lebo toto bol naozaj náročný deň....a čo to bude nasledujúce 2 týždne radšej ani nerozmýšľam.