Dve hodiny som sedela vo svojej izbe, až kým do vnútra nevstúpila Eleanor a mala v ruke šaty, samozrejme zakryté čiernou fóliou, aby som ich nevidela. Pozdvihla som obočie, keď mi ich zavesila na skriňu. Otočila sa ku mne a usmiala sa.

,,Toto sú tvoje šaty na dnešnú hostinu. Teraz si ich ešte neobliekaj, až po lekcii tanca," povedala mi, chytila moje ruky do svojich a prinútila ma vstať. Zmätene som oproti nej stála. Zadívala sa na mňa a pohladila mi líce.

,,Zlatko, už ťa vidím v tých šatách kráčať po schodoch, ako sa na teba budú všetci pozerať a nespustia z teba oči. A teraz poď, ide sa tancovať."

Chytila ma za ruku a vyšla z izby. Kráčala som za ňou a rozmýšľala som, aké tance ma budú učiť. Ani som si neuvedomila kedy a už sme stáli vo veľkej žiarivej sále, kde očarujúcu atmosféru tvoril najmä luster posiaty diamantami. Od údivu som nechala otvorené ústa. Veď by sa tu pokojne zmestilo tristo ľudí. V rohu som zazrela bar, ale ešte tam nikto neobsluhoval. Asi budú až večer, keď prídu hostia. Eleanor ma potiahla za sebou a vošli sme do druhej menšej miestnosti. V strede bolo piano, hral na ňom postarší muž. Hral tak jemne, akoby lietal. Zastali sme a čakali, kým prestane hrať. Keď si nás po dvoch minútach všimol, prestal hrať a usmial sa naším smerom. Vstal a kráčal k nám. Uklonil sa mi a následne sa narovnal.

,,Zdravím vás, slečna Diana. Volám sa Filip. A dnes vás budem učiť klasické tance určené presne pre plesy. Zavolám svojho spoločníka. A môžeme začať... Liam!" zavolal a otočil sa.

Dvere, ktoré boli v rohu miestnosti, sa otvorili. Dovnútra vstúpil mierne vysoký chalan, či muž..? Mal krátke vlasy, hnedé oči a mal na sebe biele tielko, cez ktoré bolo veľmi dobre vidieť, ako na sebe tvrdo pracuje. Outfit dopälňali džínsy a napokon tenisky. Čudovala som sa, že taký pekný chalan tu pracuje. Liam kráčal cez celú miestnosť k nám a usmial sa. Uklonil sa a chytil mi ruku.

Pobozkal jej chrbát a ozval sa: ,,Teší ma, slečna. Ako už viete, som Liam a budem vaším spoločníkom počas týchto dvoch hodín." Zapýrila som sa a milo sa usmiala.

,,Aj mňa teší. A pokojne mi hovorte Diana," odpovedala som.

,,Ako si želáte," povedal a pustil mi ruku. Narovnal sa.

Filip nakoniec prelomil ticho. ,,Takže, keďže sme tu všetci, môžeme začať. Diana a Liam, poďte sem." Zavolal nás. Pristúpili sme k nemu. Boli sme takmer pri klavíri.

,,Otočte sa k sebe. Liam, chyť pravou rukou Dianu okolo pása. Ľavou rukou drž jej pravú ruku. Diana, dajte ľavú ruku za Liamove rameno a stojte." Išiel ku pianu.

,,Je to vtipné," zašepkala som.

Liam sa zasmial. ,,Neboj sa, zvykneš si na to. Hostiny sú tu často a musíš sa naučiť všetky tance. Nikdy nevieš, akú hudbu pustia," žmurkol. Usmiala som sa.

,,Môžeme začať úplne známym tancom, a tým je valčík. A potom waltz. Dúfam, že to zvládneš, Diana."

,,Spoľahnite sa," usmiala som sa.

,,Dobre."

Začal hrať a Liam radil ako treba postupovať s nohami. Trénovali sme to hodinu a potom ďalšiu hodinu waltz. Začala som tomu chápať. Na konci sme zatancovali obidve tance hneď po sebe a išlo mi to skvelo. Keď sme skončili, Liam ma zaklonil tak, že som skoro spadla. Našťastie som sa ho chytila okolo krku. Ozval sa potlesk. Spoločne s Liamom sme sa narovnali a pozreli sa tým smerom. Stál tam Zayn a usmieval sa od ucha k uchu. Ešte na chvíľku nám daroval potlesk a presunul sa k nám. Liam a Filip sa mu uklonili a ostali tam stáť.

,,Môžete už ísť. Ďakujem vám," ozval sa Zayn, ktorý mal u nich rešpekt. Všetci ho poslúchali, akoby tu bol kráľ. Liam a Filip sa ešte uklonili.

,,Ako si želáte, pane," a zmizli do vedľajšej miestnosti. Pozdvihla som obočie.

,,Na to si zvykneš, miláčik. Po svadbe budú mať aj pred tebou taký rešpekt," povedal a usmial sa.

,,Po svadbe?" neveriacky som sa naňho pozrela. Prikývol a ponúkol mi rameno. Chytila som ho a vyšli sme z miestnosti do veľkej sály.

,,Áno, po svadbe, miláčik. Potom už nám nikto nepokazí našu lásku," odpovedal. Prekvapene som zažmurkala. Veď ja ešte nechcem mať svadbu. Ani neviem koľko má Zayn rokov. Ešte som ho na to nepýtala. ‚Mala by som?'

‚Jasné, že by si sa mala!' ozvalo sa moje druhé ja.

,,Zayn?" ozvala som sa opatrne. Kráčali sme po chodbe a nevedela som, kam ideme.

,,Áno?" otočil sa ku mne a čakal.

,,Hm, chcela som sa spýtať, koľko máš vlastne rokov? Vieš, ešte sme sa k tomu nedost..." nedokončila som a Zayn sa zasmial. Zastavili sme sa a on si ma otočil k sebe. Chytil ma okolo pásu a privinul si ma bližšie. Naklonil sa k môjmu uchu, až mi naskočila husia koža.

,,Mám toľko rokov, že by si odpadla na zem. A to ani nechceme, však? Prezradím ti to, keď bude správny čas."

,,A teraz nie je?" odvážila som sa spýtať. Jemne mi zahryzol do ucha a ja som privrela oči.

,,Ver mi, že ešte nie je. Počkaj si a dočkáš sa, maličká," zašepkal mi do ucha. Nakoniec ma naň pobozká a vraciame sa späť. Pri schodoch zastavíme. Vystúpila som na jeden schod a otočila sa k nemu.

,,Uvidíme sa až na hostine, maličká. Budem ťa čakať," odvetil a usmial sa.

Chytil mi ruku a pobozkal jej chrbát tak, ako to urobil Liam. V tmavých očiach som videla iskru šťastia, ktorá tak, ako sa rýchlo objavila, aj rýchlo odišla. Potom mi ruku pustil a odchádzal iným smerom. Keď za rohom zmizol, konečne som sa vedela normálne nadýchnuť. Pokrútila som hlavou a po schodoch som išla až hore do svojej izby. Keď som do nej vošla, od ľaku sa takmer pocikala a držala si rukou svoje splašené srdce. Na stoličke na mňa čakala Eleanor a usmievala sa. Keď si všimla môj výraz, zachichotala sa.

,,Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť," ospravedlnila sa. Vydýchla som prebytočný vzduch z pľúc a pohla som sa ku skrini, kde viseli šaty.

,,Nemôžem si ich vyskúšať už teraz?" otočila som k Eleanor, ktorá rázne pokrútila hlavou.

,,Budeme sa pripravovať až o piatej, hostina začne o siedmej," oznámila mi.

,,Aha. A čo teraz budeme robiť?" opýtala som sa a sadla si vedľa nej na posteľ.

,,Mohli by sme sa viac spoznať," napadlo jej. Zasmiala som sa.

,,Veď sa už poznáme dosť. Vieš o mne a ja o tebe veľa vecí," povedala som.

,,Veď to nevadí."

,,Ty si tak tvrdohlavá."

,,Ja viem. To máme v rodine."

Pozrela som sa na ňu a nakoniec sme sa spoločne zasmiali. Rozprávali sme sa o všetkom možnom, až kým sme sa nepozreli na hodinky, ktoré ukazovali päť hodín. Išla som do kúpeľne, kde som si dala rýchlu sprchu a potom si prečesala čerstvo umyté vlasy. Vyfénovala som si ich a potom vyšla z kúpeľne s vecami, ktoré mi dala Eleanor, bolo to biele tričko, ktoré potom pôjde dole a nohavice. Sedela som na posteli a Eleanor ma maľovala. Nakoniec mi naniesla červený rúž a potom vstala.

,,Počkaj! Ešte sa nepozeraj. Pozrieš sa do zrkadla, až keď na sebe budeš mať tie šaty." Podišla k skrini a vzala do rúk zabalené šaty. Dala dole čiernu fóliu a mne to vyrazilo dych. Tie šaty boli nádherné! Hore boli presne pasované na pás a boky s výrazným výstrihom. Smerom dole sa postupne rozširovali. Boli dokonalo nariasené s nádychom sýto čiernej. Keď som k nim podišla boli dokonca jemné na dotyk.

,,Však sú nádherné?" spýtala sa Eleanor keď uvidela môj vysmiaty výraz.

Začala som prikyvovať. ,,Áno, sú," zašepkala som. ,,Už sa teším keď ich budem mať na sebe."

,,Verím ti. Ticho závidím a teraz šup! Čas ide rýchlo a my ho veľa nemáme," náhlila ma. Po niekoľkých minútach som už stála pred zrkadlom, pozerala na tie šaty a to majstrovské dielo, ktoré mi na mojej tvári vyčarila Eleanor. Skoro som sa rozplakala od dojatia. Toto bude určite krásny večer. Pozrela som na usmievajúca sa Eleanor. Podišla som k nej a objala ju.

,,Ďakujem," zašepkala som.

,,Za máličko. A teraz poďme. Je čas už ísť." Spoločne sme sa pozreli na hodinky, na ktorých ručička ukazovala sedem hodín večer. Nadýchla som sa a v duchu som si povedala; je čas sa zabaviť.