Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

tridsiata kapitola

Keď som sa zobudila, niekto ma držal za ruku a tískal ju vo svojej. Vnímala som dych a potom vôňu. Poznala som ju. Cítila som príjemnú čokoládu a vanilku. Bol to Zayn. Pomaly som zažmurkala a otvorila oči. Moje oči si rýchlo zvykli na svetlo lampičky položenej na stolíku vedľa postele. Pohla som rukou a zadívala sa na telo Zayna. Sedel na kraji postele so sklonenou hlavou a zatvorenými očami. Stále si niečo mrmlal a ja som nemala tušenie, čo.

,,Zayn...“ oslovila som ho. Zayn otvoril oči a prekvapene sa na mňa pozrel so žiarivým úsmevom na tvári. Prisadol si kúsok bližšie ku mne, chytil mi ruku a jemne pobozkal perami na moje brušká prstov. Pousmiala som sa.

,,Princezná, moja drahá, ako ti je?“ opýtal sa ma nežne a jeho oči odrážali úľavu, že žijem a lásku ku mne. Správal sa ku mne úplne inak. Na začiatku bol, akoby ho posadol diabol a teraz je ako vymenený. Vyžaruje z neho láska, šťastie a nežnosť. Naozaj som to nečakala.

,,Som v poriadku,“ odpovedala som potichu a ľahla si späť do postele. Zayn sa pousmial a stále mi držal ruku, akoby sa chcel nabažiť mojej blízkosti. Stisla som mu ju a preplietla si s ním prsty.

,,Ja neverím, že si to urobila... Zachránila si mi život, princezná,“ hlesol Zayn a pozrel sa na mňa. Jeho oči sa leskli. Nebolo to však od lampy, ale od sĺz. Posadila som sa, stále sa mu dívajúc do očí, z ktorých tiekli slzy po jeho tvári.

,,Diana, doteraz som bol ako vymenený a viem, že si si to všimla. Na začiatku som na teba bol hnusný a teraz ti dávam toľko lásky, koľko len môžem. Stále mi víria v hlave otázky či si mi odpustila tie činy, ktoré som ti spravil. Viním sa za to, maličká. Len čo si to priznám, že vo mne bolo aj zlé ja a robilo ti zo života peklo, neskutočne sa viním. Chcel som s ním bojovať, ale bol som slabý. Ale vieš čo ho zničilo?“

Pozrel mi hlboko do očí. Pokrútila som hlavou a počúvala ho ďalej. Otváral sa mi ako nová knižka, ktorú by som rada chcela prečítať a dozvedieť sa viac. Chce to spraviť. Hlboko v duši už nechce byť nenávidený. Verím mu. Vidím to v jeho očiach. V očiach, ktoré sú tmavo-hnedé ako mliečna čokoláda, v ktorej by som rada plávala.

,,Láska k tebe... V tú osudnú noc, keď sa naše tela spojili po druhý krát, ho to zničilo. Nezniesol to, že ho už nepočúvam a nechcem robiť ako on chce. A ver mi, takto mi je dobre. Moje city k tebe sa prejavili už vtedy, keď som ťa videl prvýkrát v tom obchode, ako si si kupovala potraviny. Túžil som po tebe, stále som ťa sledoval a dával na teba pozor. Bola si pre mňa ako anjel bez krídel zoslaný z neba.“ Tie slová sa mi zapísali do srdca a budú v nich vyryté až do smrti. Toto boli najkrajšie slova, ktoré som kedy počula. Cítila som ako mi po lícach tečú slzy. Nezvládla som to a pritiahla si ho k sebe. Objala som ho tak pevne a už ho nechcela pustiť.

,,Odpúšťam ti. Aj keď jazvy stále ostanú vyryté na mojej koži,“ zašepkala som mu do ucha a potom sa odtiahla.

Pritískla som svoje pery na tie jeho. Spojili sa ako dve polovice srdca dokopy. Pohybovali sa spoločne tak synchronizovane. Bozkávala som ho tak nežne ako som len mohla. Odtiahla som pery a zakusla sa nimi do jeho spodnej pery. Vyrazila som mu tým dych a obaja sme potom mlčali. Zhlboka sme dýchali a potom sa na seba len pozerali a usmievali sa.

,,Mrzí ma to, že si ho dlho nevedel zabiť sám. Ale teraz už od neho máme konečne pokoj,“ povedala som a Zaynov úsmev sa rozšíril.

,,Pravda. Máme od Stylesa pokoj. Ešte v ten večer som počul, že upíri ustúpili a odišli z krajiny na dobro. Dúfajme, že žiadni už neprídu späť, však princezná?“ odvetil.

Prikývla som. ,,Dúfajme..“

*   *   *

O MESIAC A POL

,,A čo teraz budeme robiť?“ opýtala som sa, keď sme mlčky ležali vedľa seba. Mali sme prepletené prsty na rukách zatvorené oči. Počula som ako sa Zayn vedľa mňa pohol, a tak som otvorila oči. Naskytol sa mi pohľad, ako sa na mňa túžobne díva.

,,Ty dobre vieš čo rád robím, maličká,“ uškrnul sa šibalsky a rukou ma pohladil po nahej nohe, po ktorej prešiel zdola hore. Zatajila som dych a široko sa naňho usmiala.

,,Ty môj nezbedník. Tak mi ukáž, kto je tu pán,“ odpovedala som vzrušene.

Hneď sa na mňa pritískol. Začal ma náruživo bozkávať všade, kde vedel dosiahnuť. Bola som tak zaslepená láskou k nemu, že som nevnímala či máme ochranu. Len čo do mňa vnikol a začal prirážať tvrdo, ale precítene. Cítila som každý cit, ktorý medzi nami iskril. Počula som naše vzdychy. Potom len napnutie svalov v celom mojom tele a hlasné zastonanie od orgazmu. Započúvala som sa do búchania našich sŕdc a toho.

Možno už máme to šťastie, že budeme konečne šťastní a spolu. Určite si to želajú aj jeho rodičia. Mojich rodičov som dosť dlho nevidela a nevravím, že mi nechýbajú. Chýbajú a veľmi. Raz musím Zayna presvedčiť, aby ma zaviezol k domu kde bývajú, aby som ich mohla vidieť.

,,Zayn?“ zašepkala som sa, keď sme ležali v objatí po dokonalom milovaní. V izbe bola tma, takže som jeho obrys tváre a nahej hrude videla len tak matne. Dotkol sa rukou môjho stehna, ktorého som mala položené na jeho kolenách a pohladil ho.

,,Áno?“ tiež zašepkal. Počula som v jeho hlase, že je unavený, ale zvláda to.

,,Raz mi dovolíš vidieť mojich rodičov?“ opýtala som a čakala čo odpovie. Bála som sa, že mi to nedovolí, ale to jedno slovo, ktoré následne vyslovil mi dalo nádej.

,,Áno.“

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro