Celý deň som presedela vo svojej izbe a myslela na to, prečo odišiel. Áno, pobozkal ma. Ale mohol sa k tomu nejako vyjadriť a nie zbabelo odísť. Od začiatku mu vôbec nerozumiem. Každý deň je neoblomný. Odháňa ma od seba ako nejakú muchu, ktorá mu celý čas lezie na nervy. Už si aj tak pripadám, ako mucha uväznená ďaleko od každého. Zatvorila som oči a premýšľala... Čo asi robí moja rodina, Harry, najlepšia kamarátka? Netuším...

Neviem o nich nič. Chcela by som ich vidieť aspoň na tých pár minút, objať a ubezpečiť ich, že som v poriadku. Cítila som, ako ma štípu oči. Nakoniec som ich povolila a moje slzy tiekli po líci. Plakala som toľko, že sa ešte čudujem, že ich mám v sebe.

Po niekoľkých hodinách, ktoré som preplakala, som počula tiché kroky. Zastali pri mojich dverách, ktoré sa nakoniec otvorili. Vykukla z nich Eleanorina hlava. Keď videla, ako sú moje líca od sĺz, ľútostivo sa na mňa pozrela. Vošla do izby a zatvorila za sebou. V rukách držala tanier s jedlom a ten položila na stôl. Potiahla som nosom a utrela si slzy. Sadla si vedľa mňa na posteľ a bez slov ma objala. Kolísala ma ako malé bábätko, keď má ísť spinkať. Zatvorila som oči a pomaličky sa upokojila. Zadívala sa na mňa a chytila mi ruku.

,,Stalo sa niečo, Diana?" spýtala sa ma potichu. Pokrútila som hlavou.

,,Tak prečo plačeš?" opýtala sa milo a jemne.

,,Chýbajú mi rodičia..." zdržiavala som v sebe vzlyk, ktorý chcel vyjsť von. Cítila som, ako ma pohladila po líci.

,,Bude to v poriadku... Určite sa majú dobre, nemusíš sa báť..." zašepkala.

,,Chýba mi rodičovská láska a objatie. Chýba mi môj priateľ a kamarátka," šepotom som odpovedala. Utrela som si slzy papierovou vreckovkou.

,,Ja ťa chápem. Aj mne to chýba." Pozrela som na ňu cez uplakané očí.

,,Tak prečo nie si s nimi?"

,,Nemám už nikoho. Som sama," odpovedala a videla som ako v sebe drží plač.

,,Chýbajú mi každý deň. Ani nevieš ako, ale osud to tak chcel. Rok prešiel a žila som sama. Jedného dňa som stretla pána Malika a on mi ponúkol prácu za dobrý plat. Prijala som to a po týždni som sa sem presťahovala. Bol ku mne milý, lebo vedel, čím som si prešla. Nikdy mi neublížil..." zastala v strede vety a pozrela na mňa.

,,Až kým neuniesol teba. Augustový deň pred školou, ktorá ťa čakala," dodala. Zastavil sa mi dych.

,,Ty si o tom vedela?" neveriacky som sa na ňu zadívala.

,,Nie tak úplne. Nepovedal mi, kde ide a prečo. Hovoril iba, že odchádza a nevie kedy príde. Neriešila som to. Potom prišiel po troch hodinách a držal teba na rukách. Bola si bledá a v bezvedomí," odvetila.

,,A potom?"

,,Potom som ťa nevidela. Neviem, kde ťa dal."

,,Tak ty nevieš o tej pivnici?" spýtala som sa.

,,Áno, viem o nej. Len mi nepovedal čo tam drží. Vždy tam stoja jeho gorily. Nikoho tam nepustí. Som pre neho iba služobná, ktorá podáva jedlo a upratuje. Nič viac. Ale dosť rečí. Ty sa pekne najedz, lebo večer príde pán Malik a bude naštvaný keď sa nenaješ." Vstala z postele a podala mi tanier, ktorý vzala zo stola.

Boli na ňom štyri chlebíčky obložené maslom, šunkou, syrom a zeleninou. Keď som bola najedená, Eleanor odišla s úsmevom na perách a upozornila ma, aby som k nemu bola milá. Slabo som prikývla a ležala na posteli. Nechcelo sa mi vôbec vstať. Nakoniec som sa dočkala večera a Zayn prišiel. Stál vo dverách a pozoroval ma. Nič som nepovedala, iba čakala, čo sa stane. Po chvíli sa pohol a zatvoril za sebou dvere. Obrátil sa ku mne s úsmevom.

,,Nakoniec sme sami, princezná," povedal.

Po mojom chrbte prešiel mráz. Prehltla som hrču v hrdle a oblízala si pery. Presúval sa ku mne krok po krôčiku, až kým nezastal vedľa mojej postele. Zatvorila som oči a čakala iba na to, ako svoje pery spojil s tými mojimi. Bozky som mu oplácala. Jeho ruky blúdili po mojom tele a zastali pri leme môjho trička. Zadržiavala som dych. Vtom do izby vletela zadychčaná Eleanor. Jej šaty boli od krvi a triasla sa.

,,Pane, útočia na nás!" Neviem, ako sa to stalo, ale Zayn vybehol celý naštvaný z mojej izby, no na chvíľu sa vrátil. Stretli sa nám pohľady.

,,Dávaj na seba pozor! Nevychádzaj z izby! Eleanor, stráž ju!" prikázal a zabuchol za sebou dvere. Cítila som, ako sa trasiem, ešte stále od jeho dotykov a bozkov, ktorými ma pred chvíľou obdarovával.

,,Čo sa to deje?" zašepkala som smerom k Eleanor, ktorá sedela na stoličke a držala hlavu v dlaniach. Na chvíľu zdvihla pohľad.

,,Sú to upíri, ktorí na nás útočia. Jediný Zayn s nimi vie bojovať."

,,Takže... on je tam sám?" Moje telo zasiahla panika.

,,To nie...," pokrútila hlavou. ,,Sú tam jeho muži, ktorí sa tiež naučili bojovať s rôznymi bytosťami," odpovedala.

,,Ale... ale veď mi hovoril, že upíri vyhynuli."

,,To si sám myslel. Ale dnes sa ukázalo niečo iné. Skoro na mňa zaútočili, ale utiekla som sem. Musela som ho varovať a hlavne teba!"

,,Mňa?" nechápala som.

,,Áno. Upíri idú po tebe, lebo si láskou pána Malika, ktorú miluje celým srdcom," zašepkala mojím smerom. Moje ústa boli otvorené dokorán a nevydala som žiadnu hlásku. Nevedela som, čo mám povedať. Cítila som sa šokovane, zmätene a sklamane. Zayn kvôli mne teraz bojuje s upírmi, ktorí chcú mňa.

,,Mňa!"

Vstala som z postele a otvorila dvere. Nevnímala som volanie svojho mena a bežala tam, kde sa odohrával boj. Bežala som tak dlho, až som zastala na schodisku, kde naozaj Zayn bojoval s jedným mužom. Ten muž mal kučeravé vlasy a bol vysoký. Možno až o hlavu od Zayna.

Ani si ma nevšimli. Nakoniec sa Zaynov pohľad stretol s tým mojím. Pokrútil hlavou a bojoval naďalej. Vedela som, že nechce vykríknuť moje meno, aby si ma daný upír nevšimol. Ale bolo neskoro. On si ma všimol. Jeho zelené oči sa stretli s tými mojimi. ,,Harry?" Prestal bojovať a otočil sa ku mne. Zayn mu skočil na chrbát a začal ho dusiť. Ale upír nepovolil a zhodil ho zo seba. Ten dopadol na zem. Začala som cúvať, zatiaľ čo Harry sa ku mne približoval.

,,Stoj! Ani jeden krok nespravíš, inak ťa odstrelím!" skríkol Zayn.

Harry zastal a na minútu sa otočil. Všimla som si, že Zayn drží v ruke pištoľ. Mal ju namierenú na Harryho. Po celej miestnosti som započula smiech, ktorý práve vychádzal z Harryho úst. Keď sa prestal smiať, pozrel sa na Zayna.

,,Myslíš, že ma tým zastavíš, úbohý lovec?" spýtal sa. Ani neviem ako a bola som uväznená váhou jeho tela. Držal pištoľ pri mojej hlave.

,,Polož tú pištoľ, lebo tvoju lásku odstrelím. Alebo moju lásku?" povedal smerom k nemu.

,,Daj jej pokoj, Harry! Nič ti nespravila!" kričal naňho Zayn. Harryho smiech pokračoval.

,,To si iba myslíš, drahý Zayn. Zobral si mi moju lásku, ktorú som miloval a chránil. A tým, že som upír," mykol plecami, ,,ma nemôžeš zabiť tak, ako si plánoval."

,,Prosím..." prosila som.

,,O čo prosíš, moja najdrahšia? Hm?" zašepkal mi pri uchu. ,,Mám odbachnúť toho sviniara? Len mi povedz a ja to urobím. Mne to nerobí problém." Pozrel sa na Zayna. Zayn naďalej držal v ruke pištoľ a mieril na Harryho. Už som nevládala plakať. Lebo som zistila, že môj celý život bolo jedno veľké klamstvo.

,,Pusti ma. Urobím čokoľvek... prosím..."

,,Drž hubu!" zreval na mňa Harry a pištoľ priložil silnejšie k mojej hlave. Zatvorila som očí a modlila sa, aby sa to rýchlo skončilo. Ani neviem, čo sa stalo, ale už som necítila silné držanie. Otvorila som oči a uvidela ležať na zemi bezvládne Harryho telo. Otočila som sa. Stála tam Eleanor s bejzbalovou palicou v ruke. Rozbehla som sa k nej a hodila sa jej do náručia.