Mesiace sa pomaly míňali, rovnako ako sa menilo aj ročné obdobie a počasie v ňom. Už celá krajina nebola ponorená do zimnej prikrývky. Prikrývka sa začala vďaka slniečku roztápať a to nútilo prebúdzať sa aj všetku zver, ktorá bola uložená v zimnom spánku v okolí sídla. Všetko som pozorovala cez okno a spomenula si, že dnes mám narodeniny. Zaynovi som o tom povedala ešte pred mesiacom.

Povedal, že mi urobí veľké prekvapenie. Od rána je úplne iný. Stále mi nechcel povedať kde pôjdeme po obede. Len mi povedal, aby som si obliekla niečo elegantné. Tak som si vybrala šaty, ktoré na mne vyzerali dobre, takže vlastne tak, ako povedala Eleanor. Chvíľu som pozorovala dianie cez okno, až kým mi niekto nezaklopal na dvere.

,,Ďalej!" zvolala som a dotyčná osoba, ktorá bola za dverami, vošla do izby. Bola to Eleanor a v rukách držala tácku s mojimi raňajkami. Položila ju na stôl a pozrela sa na mňa.

,,Všetko najlepšie k narodeninám, Diana," popriala mi a podišla ku mne, aby ma objala. Objatie som jej opätovala a s úsmevom ju pozorovala, keď sa odtiahla.

,,Ďakujem. Aspoň ty mi povedz, čo pre mňa pripravil Zayn," povedala som a psími očami na ňu zažmurkala. Eleanor sa zasmiala.

,,Nemôžem. Veď o tom ani nič neviem. Pán Malik nám nič nepovedal. Narodeniny sú zvyčajne plné prekvapení. Tak sa neboj a vydrž to. Čoskoro sa to dozvieš," odpovedala s úsmevom a začala upratovať. Nevenovala mi už žiadnu pozornosť. Len som si povzdychla a vstala z parapetu. Sadla som si na stoličku oproti tácke a začala raňajkovať. Mala som na tanieri moje obľúbené jedlo, a to palacinky. Na ich vrchu bola šľahačka a pokrájané jahody. Mňam! Dojedla som a Eleanor zobrala tácku.

Pred odchodom na mňa žmurkla a vyšla z izby. Vydýchla som si a ľahla na posteľ. Naozaj sa mi nechcelo nikam ísť, ale keď sa začala blížiť hodina obedu, znova prišla Eleanor, aby mi pomohla z oblečením. Obliekla som si jednoduché, ale zároveň veľmi decentné, elegantné, jemne krémové šaty so staroružovým nádychom. Vŕšok šiat a rukávy boli doplnené nežnou krajkou a spodok tiahol mierne pod kolená. Keď som bola hotová, Eleanor mi iba upravila vlasy a napokon som vyšla z izby. Dostala som sa ku schodom, po ktorých som zišla dole na prízemie. Pred schodmi na mňa čakal usmievavý Zayn a podal mi ruku, ktorú som mu s radosťou prijala. Usmiala som sa.

,,Vyzeráš prekrásne," polichotil mi potichu. Moje líčka okamžite nabrali odtieň červenej.

,,Ďakujem. Aj ty vyzeráš veľmi dobre," pochválila som jeho oblek, ktorý mal na sebe. Bol celý čierny, kontrastovala s ním len biela košeľa, ktorá trochu odkrývala Zaynovu mužnú hruď. Musela som svoje nekalé myšlienky posunúť do úzadia svojej mysli a pokojne kráčať po boku Zayna, ktorý ma viedol do jedálne. Vošli sme do spomínanej miestnosti a mne sa naskytol pohľad na dvoch ľudí, ktorí sedeli na stoličkách vedľa seba. Takmer sa mi podlomili kolená, keď som uvidela dvoch ľudí, s ktorými som žila od narodenia. Z mojich úst vyšli len dve slová.

,,Mami? Oci?"

Dotyčné osoby sa bleskovo rýchlo otočili smerom kde som stála so Zaynom. Mamina začala plakať od radosti a vstala zo stoličky. Rozbehla som sa k nej a objala ju. Pritisla som sa k nej tak blízko, len aby som ju už nemusela stratiť. To isté som spravila aj s oteckom, ktorý ako-tak zadržal slzy. Neverila som, že ich tak skoro uvidím a budem tak šťastná. Napokon keď som sa od nich odtiahla, zadívala som sa na Zayna, ktorý mal na tvári pokojný úsmev a rozžiarené oči. Bez slov som sa k nemu rozbehla a skočila mu do náručia.

,,Ďakujem..." zašepkala som mu do ucha. ,,Toto bol ten najkrajší darček, ktorý som mohla dostať. Ďakujem." Položil ma na zem, no ešte chvíľu sme boli v spoločnom objatí. Potom som sa od neho odtiahla a spojila naše pery v jedno. Stále boli také vláčne. Obtrel sa mi o spodnú peru a jemné do nej zahryzol.

,,Nemusíš ďakovať. Sľuby treba vždy splniť," zašepkal pri mojich ústach.

Nakoniec som sa od neho odtiahla a zadívala sa mu do očí. Musela som sa usmiať, lebo sa na mňa díval tak nežne, až sa mi skoro roztriasli kolená. Za nami si niekto odkašľal a ja som úplne zabudla, že v miestnosti sú aj moji rodičia. Otočila som sa k nim a videla ich zmätené, prekvapené a zhrozené výrazy. Nevinne som sa usmiala.

,,Mami, Oci, toto je Zayn Malik... a..." nedokončila som keď otec Zayna chmatol za krk a pritlačil ku stene.

Začal na neho kričať a mlátiť. Bola som tak vykoľajená, že som sa ani nevedela pohnúť z miesta. Po chvíli prišli na pomoc Zaynovi jeho muži a odtiahli od neho môjho otecka. Zayn sa zviezol na zem a ja som rýchlo pribehla k nemu. Mal zmlátenú tvár a z nosa mu tiekla krv. Zamračene som sa na otecka pozrela, ktorý nie a nie prestať kričať. Metal sa na všetky strany, aby ho pustili. Úbohá moja mama stála pri stoličke a držala sa jej. Ťažko dýchala, ale cítila ako si ju prezerám a zdvihla pohľad. V jej očiach bola bolesť a sklamanie. Vedela som, že budú sklamaní, ale Zayn si nezaslúžil, aby ho niekto zmlátil.

,,Ja ťa zabijem! Prísahám, že to urobím, na moju dušu!" kričal otec naďalej. V mojom tele sa začal tvoriť taký hnev, že som vykríkla a všetci stíchli. Vstala som a pozrela na otca, ktorý sa na mňa prekvapene díval.

,,Prestaň už s tým dofrasa!" skríkla som na neho. ,,Viem, čo Zayn urobil, ale odpustila som mu! Buďte radi, že žijem a nie som zakopaná niekde na cintoríne v zemi. Zayn mi robil na začiatku, keď ma uniesol, zo života peklo, ale zmenil sa! Prestal byť taký krutý človek. A ja..." stíšila som hlas.

,,Ja som k nemu začala cítiť pocity, ktoré sa doteraz stále zväčšujú. No stále si nie som istá čo cítim. Viem, že ho viníte za to, že ma od vás zobral, ale ja za to nemôžem. Ani on. On ku mne od začiatku niečo cítil, len to nevedel povedať. Musíte mu to odpustiť. Veď som naživu," odvetila som a čakala na ich reakcie. Zayn sa za ten čas postavil na nohy a podišiel ku mne. Pousmiala som sa na neho a vreckovkou z kabelky, som mu utrela krv pod nosom.

,,Oci, viem, že sa na neho hneváš, len ma prosím pochop a čo najskôr mu odpusti," pozrela som sa na otecka. Ten už dýchal pokojnejšie a nemetal sa zo strany na stranu. Muži ho pustili a podišiel k mojej mame, ktorá potichu plakala. Obaja mlčali a ja som sa bála ich reakcie. Nakoniec sa na mňa mama milo pozrela.

,,Ja mu odpúšťam, moje dievčatko," hlesla a roztvorila náruč. Podišla som k nej a silno ju objala. Moja mama bola veľmi pokojný človek a chápavý. Vždy ma vedela pochopiť a rýchlo odpustiť. Bola som rada, že ju mám. Odtiahli sme sa od seba, zazerajúc na otecka. Ten chvíľu mlčal a pozeral sa na Zayna.

,,Čo i len na ňu zdvihneš ruku tak si ma neželaj. Prídem k tebe s puškou a odstrelím ti hlavu," varoval ho. Zayn sa zasmial.

,,To sa nemusíte obávať, pán Miles. O vašu dcéru sa postarám ako správny muž," odvetil Zayn a na perách mu hral úsmev. Musela som sa usmiať. Z rozmlátenou tvárou vyzeral tak drsne a nebojácne. Bola som rada, že ho mám pri sebe. Zachránil mi život, keď som bola v sídle upírov.

Otec sa ku mne otočil a nežne ma pohladil po líci. ,,Buď na pozore, dcérka. Keď ti čo i len trošku ublíži, tak mu to vrátim," zašepkal. Zasmiala som sa a objala ho.

,,Ďakujem oci. Nemusíš sa báť. Staral sa o mňa a som mu za to vďačná," odvetila som. ,,Mám ťa rada."

,,Aj ja teba, zlatko," povedal a pobozkal ma na vrch hlavy. Zatvorila som oči a užívala si tento moment. Lebo čo ak sa zobudím a toto bude len sen. Ale nestalo sa to, keď som znova otvorila oči. Stále tu stáli moji rodičia. Odtiahla som sa a Zayn podišiel k mojim rodičom. Podišla som k nemu a objala ho okolo pása. Zayn ma pobozkal na vlasy a pritisol ma k sebe. Mlčanie prerušil sluha, ktorý vyšiel z kuchyne.

,,Pane, obed je už hotový."

Zayn sa naňho pozrel. ,,Doneste jedlo na stôl. Už som hladný a čo ty princezná?" opýtal sa ma Zayn. Prikývla som a všetci spoločne sme si sadli za stôl. Jedlo pomaly začalo napĺňať celý stôl a nemohla som sa naň vynadívať. Všetko tak krásne voňalo. Začali sme si jedlo naberať a mlčky obedovať. Po pár minútach ticha sa ozval Zayn.

,,Čo tak sa lepšie spoznať? Bude lepšie keď sa spoznáme, čo myslíte, pán Miles?" Pozrel sa na môjho otca. Otec zdvihol pohľad od taniera a zadíval na nás. Prikývol.

,,To bude skvelé. Ja začnem. Pán Malik, kde pracujete?" opýtal sa. Bála som sa, že Zed odpovie, že je lovec upírov. Ale on sa len usmial a okamžite odpovedal bez zaváhania.

,,Pracujem v jednej firme. Som jej riaditeľ."

,,Veľmi zaujímavé. A čo také vyrábate?" vyzvedal otec.

,,Rôzne druhy farieb na vlasy a tak. Nič také zaujímavé," odvetil mu Zayn. Takto to trvalo, až kým otec prestal byť zvedavý a mlčal, lebo nemal žiadne otázky.

Ostali sme pri stole dosť dlho, až sa začalo za oknami stmievať a večer sa začal blížiť. Keď sme dojedli, ospravedlnila som sa, aby som mohla ísť do izby. Moji rodičia tiež vstali na odchod. Rozlúčila som sa s nimi, a keď sa za nimi zatvorili dvere, otočila som sa a skoro som dostala infarkt. Zayn bol presne za mnou a ja som doňho skoro narazila. Začala som sa smiať ako blázon a pritúlila sa k Zaynovi. Obtrela som sa perami o jeho ušný lalôčik a jeho dych sa zrýchlil.

,,Zober ma do postele. Som tak vzrušená," zašepkala som mu do ucha. Neváhal ani sekundu a prehodil ma cez rameno. Zasmiala som sa a Zayn sa rozbehol do našej spoločnej izby. Dvere za nami sa zatvorili a pohodil ma na posteľ. Začal sa vyzliekať. Najprv košeľu, potom nohavice, až kým nebol predo mnou len v boxerskách.

Mne pomohol vyzliecť si šaty a topánky. Pri našich dotykoch sme sa začali vyzliekať aj spodné prádlo, až kým sme neboli celý nahí. Prikryli sme sa perinou. Zayn mi začal bozkávať krk a presúval sa dole. Moje telo horelo od vzrušenia, chytila som mu tvár a pobozkala ho.

,,Chcem ťa v sebe, hneď!" zavrčala som mu pri ústach rozvášnene. Neváhal a vnikol do mňa, tak som vzdychla od vzrušenia...

* * *

Moje nohy sa zaborili do teplého a mäkkého piesku. Poobzerala som sa po okolí a všimla som si, že Zayn už bol v mori a užíval si vodu. Ja som zatiaľ kráčala po piesku a užívala si horúce lúče slnka, ktorý pomaly zapadával za horizont. Okolo nás bola iba čistá príroda. Boli sme ďaleko od Španielska. Áno, Zayn ma vzal na dovolenku do Španielska, ale s tým, že sme išli na tento ostrov, kde bol vidiek a v ňom aj moderný hotel kde sme boli ubytovaní. Zatiaľ sme tu boli len jeden deň, ale hneď som si toto miesto obľúbila. Bolo tu prekrásne. More tu bolo pokojné a nízke vlny narážali do pevniny. Nakoniec som si sadla na piesok a zatvorila oči. Po pár minútach som zacítila na sebe kvapky vody a zvýskla som. Počula som Zaynov smiech, a samotného pôvodcu ako si sadá vedľa mňa.

,,Ty si debil!" zvolala som a začala si utierať rukou miesta, kde dopadla voda.

Zayn sa začal ešte viac smiať a potom ma objal. Zamračila som sa na neho, lebo som bola zase mokrá. Rukami som sa začala od neho odťahovať, aby ma celú nezamočil. Ale nepodarilo sa mi to. Prestala som sa brániť a on pritískol jeho pery na tie moje. Chvíľu som mu nechcela odolať, ale nakoniec som mu ich začala opätovať. Napokon sme sa od seba odtiahli a opreli sme sa čelom k sebe. Pozerali sme si do očí a užívali si túto chvíľu. Odtiahli sme sa od seba a mne začalo byť nejako špatné. Vstala som a rozbehla sa na záchody, ktoré boli pár metrov od nás. Zatvorila som sa v kabínke a vyvracala celý môj obsah žalúdka do záchodu. Zayn mi začal klopať na dvere a pýtať sa či som v poriadku.

,,Som v poriadku. Len mi prišlo trochu zle," odpovedala som mu a po pár minútach vydýchavania, som vyšla z kabínky. Zayn sa opieral o drevené dvere, ktoré viedli von. Podišla som k umývadlu a umyla si tvár.

,,Zajtra pôjdeme k doktorovi a uvidíme čo sa deje. Toto bolo už desiaty krát, kedy si išla vracať," odvetil Zayn a vyšli sme zo záchodov.

,,Som v poriadku. Len mám ťažkosti. To prejde. Uvidíš, zlato," povedala som a objala ho okolo krku.

,,Ja sa o teba bojím, takže pôjdeme k doktorovi tak či tak. Nechcem aby si mi nabudúce padla na zem v bezvedomí. Nechcem to risknúť, rozumieš mi?" povedal a pohladil mi líčko. Slabo som prikývla. Začalo sa stmievať. Nakoniec sme išli na hotel, kde sme si dali večeru a potom išli spať.

NA DRUHÝ DEŇ SOM vstala skoro a išla sa umyť. Celkom svieža som sa obliekla do šiat na ramienkach a učesala si vlhké vlasy. Tie by mi mali uschnúť na slnku. Vyšla som z kúpeľne a uvidela som Zayna, ktorý si na seba dával červenú košeľu a krátke nohavice nad kolená. Usmiala som sa.

,,Dobre ránko, miláčik," ozvala som sa a podišla k nemu bližšie, keď sa otočil mojím smerom. Zayn sa usmial a pobozkal ma.

,,Aj tebe. Tak ideme?"

Prikývla som a spoločne sme vyšli z hotelovej izby. Kráčali sme k výťahu, do ktorého sme vstúpili a zviezli sa dole na prízemie. Najprv sme sa išli naraňajkovať a po raňajkách sme sa chystali ísť k tomu doktorovi. Bola som veľmi nervózna, musela som sa držať Zayna tak pevne. Začali sa mi aj potiť ruky, čo sa mi len málokedy stávalo. Prešli sme pešo po chodníku, kde hneď o pár blokov stála ordinácia doktora. Bola to vysoká budova, ktorá mala tuším šesť poschodí.

Vošli sme dovnútra, cítiac hneď tú vôňu, ktorú som neznášala. Skrčila som obočie a nasledovala Zayna. Zastali sme pred dverami, na ktoré Zayn zaklopal. Zvnútra sa ozval priateľský hlas. Keď sme vstúpili dovnútra, naskytol sa mi pohľad na trošku staršiu ženu, ktorá zdvihla pohľad od papierov a upriamila ho na nás.

,,Á, pán Malik. Rada vás zase vidím. Ako vám môžem pomôcť?" spýtala sa a skúmavo sa na mňa dívala.

,,Aj ja vás rád vidím, pani Redová. Viete, moja priateľka ma vždy ranné a večerné nevoľnosti a chceli by som vedieť kvôli čomu," vysvetlil jej Zayn.

,,Rozumiem. Nech si slečna sadne na toto kreslo a hneď ju vyšetrím. Zatiaľ vás poprosím pán Malik, aby ste počkali vonku," odvetila, vstala zo stoličky a obišla stôl. Zayn mi pustil ruku a vyšiel z ordinácie. Ale keď vychádzal, povzbudivo sa na mňa usmial. Nakoniec sa za ním dvere zatvorili a ja som si musela sadnúť na kreslo, o ktorom mi povedala pani doktorka. Vyšetrila ma a povedala, že je všetko v poriadku. Potom povedala, aby som si zdvihla šaty, aby ma vyšetrila detailne aj dole. Urobila som, ako povedala, a potom, keď skončila, s úsmevom mi podala ruku. Prijala som jej ju.

,,Blahoželám, čakáte dieťa, slečna. Ste zatiaľ v prvom mesiaci," povedala.

A mne začalo zahmlievať pred očami, zastávajúc mi dych. Čo to povedala? Dieťa? Ja čakám dieťa? To nie je možné... nemôže to byť pravda. Hneď na to som uvidela Zayna ako vstúpil do ordinácie a pozeral sa na mňa. V jeho očiach som videla strach a obavy. Určite som vyzerala ako duch. Priehľadný a bledý.

,,Čo sa stalo? Diana? Láska, vnímaš ma?" pýtal sa a ľahko ma fackal po tvári, aby som začala vnímať. Prudko som pokrútila hlavou, môj zrak bol jasnejší.

,,Som v poriadku, som v poriadku..." hlesla som. Zayn mi pomohol postaviť sa na nohy a pozrel sa na doktorku.

,,Takže? Čo sa s ňou deje?" opýtal sa zamračene Zayn. Doktorka sa usmiala.

,,Pán Malik, vaša priateľka čaká dieťa! Blahoželám vám, pane."

,,Čože? Dieťa? My máme dieťa?" prekvapene sa opýtal a pozrel sa na mňa.

,,Áno máte. Preto tie nevoľnosti; je to jednoznačne spôsobené tehotenstvom," odvetila doktorka a sadla si do kresla. Zažmurkala som a držala v sebe slzy, ktoré sa tvorili v mojich slzných kanálikoch.

,,Princezná, budeme mať bábätko," tešil sa Zayn. Keď však videl moju tvár, jeho úsmev poklesol. ,,Prečo sa netešíš, láska?"

,,Ja ešte dieťa nechcem. To dieťa je chyba. Chcem si ešte užívať voľnosť a až potom založiť rodinu," odvetila som. ,,Ale nechcem to tu riešiť. Poďme na hotel."

Zayn prikývol a vzal ma za ruku. Rozlúčili sme sa s doktorkou a kráčali k hotelu. Celou cestou sme mlčali, a ja som vedela, že som mu ublížila. Ublížila tým, že s ním nechcem mať dieťa. Bolo mi do plaču. Zranila som osobu, ku ktorej naozaj niečo cítim. Možno aj milujem. Dostali sme sa do hotela a potom, len ako sa zatvorili dvere do izby, Zayn si bez slov sadol na posteľ a rukami si pretrel tvár. Vzdychol si. Sledovala som ho pri dverách a čakala, čo povie.

,,Prečo to dieťa nechceš?" opýtal sa nakoniec.

Nadýchla som sa. ,,Ešte som mladá a nevyspelá na dieťa. Musíš ma pochopiť, zlato," odpovedala som.

Pozrel sa na mňa s bolesťou v očiach. ,,Čakám dlho, kedy budem mať ženu a dieťa a teraz, keď sa mi to podarilo, odopieraš mi to."

Cítila som, ako mi začali tiecť slzy po tvári a podišla som k nemu. ,,Ale keď si to želáš, nechám si to dieťa. Uvidíme ako to zvládneme. Nechcem ťa stratiť," plakala som. Zaynove črty sa zjemnili a zdvihol ruku. Podišla som k nemu a chytila mu ju. Rukou mi chytil ďalšiu a pritiahol si ma k sebe bližšie. Nakoniec som si sadla do jeho lona a on mi zotrel slzy, ktoré stále tiekli po mojich líčkach.

,,Zabíja ma, keď vidím moju lásku plakať. Ja sa na teba nehnevám, len ma šokovalo, že to dieťa nechceš. Budem to rešpektovať a nesmierne rád, keď si to dieťa necháš. Budem sa o vás dvoch starať a chrániť zo všetkých vlastných síl. Nestratíš ma. Nedovolím to. Len ti chcem povedať, že ťa milujem. A navždy budem, princezná moja," povedal a ja som ho objala okolo krku. Cítila som ako ma jeho ruky objali okolo pása a pritiahol si ma k sebe ešte bližšie, až medzi nami nebola žiadna medzera. Keď som sa od neho odtiahla, pohladila som ho po líčku a pousmiala sa.

,,Aj ja ťa milujem," zašepkala som a naše pery sa spojili. Konečne som sa cítila šťastne po toľkých mesiacoch strávených chvíľach so Zaynom. Myslela som, že náš vzťah nebude taký pekný, ale vyzerá oveľa lepšie, ako som si kedy mohla predstavovať. Som rada, že ho mám a tak isto ako to malé stvorenie, ktoré žije pod mojím srdcom.

Čoskoro nás bude viac a ja sa teším. Vždy na to treba zmeniť názor, to dieťa je tiež ako my a potrebuje žiť. Dieťa som nechcela, ale keď som videla Zaynove oči, v ktorých bola taká bolestivá iskra, musela som sa zamyslieť. Možno budeme nakoniec šťastní. Milujem ho a on miluje mňa. Bol to krátky čas, čo som sa doňho rýchlo doňho zamilovala a už máme spolu aj dieťa. Ale veď každý príbeh sa skončí šťastne, kde žijú postavy šťastne až do smrti. A náš bol taký istý.

K O N I E C

________________________________________

Ahooooojte! :D

Určite ste niektorí sklamaný, ale aj šťastný, že ony dvaja sú spolu šťastní. Len prosím vás, nezabite ma za to ako som to ukončila. 😃😂 neviem čo vám mám povedať, som nesmierne rada, že som mohla vám robiť radosť s týmto príbehom. Ďakujem vám za krásne komentáre, ktoré ma posúvali ďalej a ďalej. Za každým, keď som videla komentár som sa usmiala alebo pri niektorých zasmiala 😍😂. Ale pri tom príbehu som konečne šťastná, že som takto ukončila a žijú šťastné Zayn a Diana, a ešte to malé stvorenie v brušku.

Ďalšie slová už nemám a ďakujem všetkým, ktorí mi hlasovali príbeh alebo sa naň pozreli. ❤❤❤

StormiMoonlight
HongJiSoo9
veronika234
MartinaBrezovan
MishaBueno
Belyfox
Pohan17

A ďalší čitatelia. ❤❤❤

Prajem vám krásne čítanie a strávené slnečného víkendu. 😍😏❤❤

Poďakovanie už bolo a fakty teraz idú.

Takže...

1. Príbeh som napísala, keď som počúvala Dusk Till Dawn a čítala príbeh kde vystupoval Harry ako únosca. Tak som vymyslela príbeh so Zaynom, lebo málo takýchto príbehov je na Wattpad :D.

2. Nevedela som najprv aké meno dám hlavnej postave a nakoniec som sa rozhodla Diana, kdeže to meno je v jednej pesničke od 1D. 😃 (moja obľúbená)

3. Príbeh som postupne písala z hlavy. Nemala som žiadnu predstavivosť keď som ho začala.

4. Harry zabitie som vymýšľala týždeň až kým som kapitolu nenapísala. :D

5. Koniec som mala úplne iný vymyslený, ale nakoniec som ho napísala takto, že zistia, že majú dieťa.

6. Koniec mal skončiť svadbou, ale nechcelo sa mi písať svadbu. 😂😂

Takže ďalšie fakty už nemám, tak bye bye ľuďkovia! ✋❤❤

#shipZiana❤

with love #BadGirl❤💚