Vychádzala som z kúpeľne. Zayn stále ležal v posteli so zatvorenými očami. Tak som rýchlo zacupotala k dverám do šatníku. Otvorila som ich a vošla dovnútra. Zobrala som si tričko, podprsenku, nové nohavičky a nohavice. Keď som sa otočila, aby som vyšla von, pred dverami bol Zayn a opieral sa o ich rám. Zvýskla som od strachu a držala si ruku na srdci, druhou som si pridržiavala veci a uterák. Naozaj som nečakala, že sa tak rýchlo zjaví pri dverách a ešte tak potichu. Zayn sa pousmial a odlepil sa od rámu dverí. Priblížil sa ku mne, chytil veci, ktoré som držala a hodil ich na zem. Tentoraz som stála pred ním ako omráčená, neschopná vydať žiaden hlások.

Stála som pred ním len v uteráku, ktorý mi chabo zakrýval nahé telo. Jeho ruky sa premiestnili na moje boky, priťahujúc si ma k sebe ešte bližšie. Moje srdce splašene bilo akoby som bežala po trati, dobehujúc do cieľa. No toto bolo niečo iné. Stál predo mnou človek, ktorý sa ma minulú noc dotýkal tak nežne, až som si myslela, že sa pod ním roztopím. Dával do toho všetky city, ktoré cítil. Šťastie, lásku, strach, bolesť a ľútosť, keď mi ubližoval. Naozaj som ich cítila, rovnako aj teraz. Cítila som, že sa chce zmeniť, ale niečo ho drží a nevie to vypustiť von. Prešiel rukami po mojich bokoch a presúval ich vyššie. Jeho nezbedné prsty sa dotýkali uteráku, ktorý mi zakrýval telo.

Aj cezeň som cítila jeho teplo. Zatvorila som oči a užívala si ten dotyk. Jeho pery sa dotkli tých mojich a ja som hneď začala spolupracovať. Teraz asi nezáležalo, že mám na sebe iba uterák. Obidve ruky som mu obmotala okolo krku a pritisla sa k nemu ešte bližšie, až medzi nami nebol žiaden priestor. Bozkávali sme sa a dávali do toho všetko.

Moje kolená sa triasli od vzrušenia a to nehovorím o mojom tele. Zayn mi prešiel jazykom po pere, takže som pery pootvorila aby mal lepší vstup. Začala sa jazyková vojna. Ale po pár minútach sme sa od seba odtiahli a opreli naše čelá o seba. Po chvíli nadychovania, som otvorila oči a zadívala sa mu do tých jeho. Mal ich také tmavo-hnedé, ktoré má nútili sa v nich ponárať.

,,Máš nádherné oči," ozval sa Zayn, stále sa mi dívajúc do očí. Pousmiala som sa a rukou mu pohladila líčko. Jeho oči sa zatvorili, keď si užíval môj dotyk. Odtiahla som ruku, trošičku od neho odstúpila a zobrala som svoje veci.

,,Idem sa obliecť," povedala som s úsmevom a vyšla zo šatníka. Vošla som do kúpeľne a obliekla sa. Ale nedalo mi to sa nepozrieť na môj odraz v zrkadle. Moje líca boli červené a pery opuchnuté od toľkého bozkávania.

,,Čo si so mnou spravil, Zayn? Prečo na teba a na tvoje pery musím zase myslieť?" zašepkala som si pre seba a prešla rukami po tvári. Párkrát som sa nadýchla a z úsmevom pokrútila hlavou. Možno sa naozaj chce Zayn zmeniť a preto ma zachránil. Chcel obetovať svoj život za môj, ak by ho upíri chceli zabiť. Ale podarilo sa nám vypadnúť odtiaľto čo najrýchlejšie. Bola som nesmierne rada, že to urobil.

Ale stále som mala v hlave Harryho, ktorý ma znásilnil. Kruto znásilnil. Nebral ohľad na moje zdravie a to, že ma to bolí. Musela som v sebe udržať tú bolesť a usmiala sa. Oblečená som vyšla z kúpeľne, ale Zayn v izbe už nebol. Dúfala som, že potom príde. Tak som pomaly vyšla von z izby a kráčala chodbou, až kým som nenarazila na schody, ktoré viedli dole na prízemie. Urobila som jeden krok a potom ďalší. Zišla som dole a začala sa obzerať po oboch stranách. Nakoniec som išla na ľavú stranu, kde je veľká sála, v ktorej sa konala hostina. No tam nebol, iba pár slúžok, ktoré tam upratovali. Niektorým som oslovila a pýtala sa na Zayna. Ani ony nevedeli kde je. Nadýchla som sa a vyšla zo sály. Tentoraz som zamierila na pravú stranu a vyhliadla som si dlhý stôl, ktorý určite slúži na občerstvenie.

Teraz na ňom nič nebolo, ale započula som známy hlas, ktorý vychádzal z dverí na druhej strane od stola. Boli to veľké a drevené dvere. Kráčala som k nim a keď som ich otvorila, naskytol sa mi pohľad na Zayna, ktorý sa snažil spraviť pre nás raňajky. Slúžky, ktoré boli v kuchyni, robili svoju prácu. Nesnažili sa svojmu pánovi pomoc. Možno od nich ani pomoc nechcel. Usmiala som sa a vošla do kuchyne. Niektoré slúžky sa tým smerom pozreli a kývli hlavami na pozdrav. Usmiala som sa na všetky a podišla k Zaynovi. Objala som ho okolo pása. Zayn sa trochu zľakol a o pár sekúnd sa na mňa pozrel. Jeho tvár sa uvoľnila a usmial sa.

,,Diana, nabudúce ma tak nestraš. Aspoň sa ozvi, keď si tu," povedal a niečo pražil na panvici. Spoza jeho chrbát som sa pozrela a uvidela praženicu. Môj žalúdok sa ozval. Určite to počul aj Zayn, lebo hneď zahlásil.

,,Hneď budú raňajky. Počkaj na mňa v jedálni."

,,Ale chcem tu byť s tebou. Tam by som sa nudila," odpovedala som a pritisla sa k nemu bližšie.

,,Tak dobre. Ale netlač sa na mňa, lebo aj ja musím dýchať, princezná," povedal nežne a tak som povolila stisk. Usmiala som sa. Dal mi prezývku ‚princezná'.

To bolo od neho zlaté. Uvažovala som nad jeho slovami, ktoré mi povedal ráno, keď sme sa zobudili. Naozaj na mňa nechce tlačiť a ja verím, že sa posnažím nejako mu uľahčiť náš vzťah. Či ako môžem ten vzťah nazvať. Možno sme priatelia, ale priatelia sa bozkávajú? Majú spolu sex? To neviem. Ale Zayn to nevie povedať a tak mi to ukazuje inak. Chráni ma a stará sa o mňa. Možno v sebe naozaj má v tú dobrú stránku, len sa bojí ju ukázať na povrch. Pred každým sa uzatvára a aj predo mnou trošku. Myslím, že zo začiatku taký bol. Ale keď ma spoznal bližšie a ja jeho, tak sa úplne zmenil. Raz možno budeme mať medzi sebou silný vzťah.

* * *

Keď sme so Zaynom doraňajkovali, vrátili sme sa do izby. Bol stále so mnou. Naozaj ma to tešilo. Začala som si myslieť, že ma miluje a preto sa ku mne tak pekne správa. Ale čo tie dni, keď mi ubližoval? Mám mu odpustiť za jeho jazvy, ktoré mi spôsobil na mojom tele? Moje srdce mi hovorilo, že mu mám dať ďalšiu šancu. No rozum hovoril niečo iné. Hovoril, že mu nemám naletieť na hru, ktorú hrá medzi nami. Teraz som bola naozaj zmätená. Ležala som na Zaynovej hrudi a spoločne sme si užívali to ticho, ktoré nás obklopilo. Počula som jeho srdce, ktoré bilo tak pomaly, akoby vôbec nedýchal. Rozprávali sme medzi sebou dosť dlho a teraz sme mlčali. Zatvorila som oči a chcela si trochu pospať. Ale na dvere do mojej izby, niekto zaklopal a spánok sa pominul. Pozrela som sa na Zayna a ten sa mračil. Určite si pomyslel, prečo nás vyrušujú, keď je deň Vianoc.

,,Ďalej!" zvolal na dotyčnú osobu a dvere sa otvorili. Stál v nich nejaký muž, ktorý mal po boku zbraň a mal na tvári vážny výraz. Mal na sebe čiernu uniformu a uklonil sa nám.

,,Pane," ozval sa muž. ,,Prišiel k vám na návštevu pán Styles. Nutne sa chce s vami rozprávať." Cítila som ako sa Zaynove svaly napli a ľahko ma od seba odtiahol. Zamračene som sa na neho pozrela a v očiach sa mi odrážala zmätenosť. Zayn vstal a natiahol si na seba tričko. Obrátil sa k mužovi.

,,Povedz mu, že nech počká päť minút a hneď tam budem. Postrážte ich. Nech sa ničoho nedotýkajú bez môjho povolenia," prikázal mu. Muž prikývol, bez slov sa uklonil a zmizol za dverami.

Zayn sa otočil ku mne a jeho výraz sa zmäkol. ,,Počkáš tu, dobre, Diana? Nechcem aby si bola pritom ako sa budeme rozprávať."

Vstala som z postele a obliekla si sveter. Zadívala som sa na neho. ,,Ale ja tam chcem byť. Musíme to s ním konečne skoncovať. Lebo nám stále bude nejako ubližovať. To chceš, Zayn?" spýtala som sa.

Zayn mlčal a sústredene sa na mňa pozeral, až kým sa neozval. ,,Dobre, ale budeš stále pri mne," povedal.

Prikývla som. Vyrazili sme dole. Obidvaja sme nevedeli čo sa bude diať dole. Dúfali sme, že nám nikto nepokazí vianočnú náladu. Ale asi som sa mýlila, keď som uvidela Harryho výraz. Hneď sa moja nálada znížila na bod mrazu.