Zvalila som sa na posteľ a plakala som.
Ako mi to mohol urobiť.......nechápem.
,,Zlatko otvor to som ja .....mama".
Na ňu sa ani hnevať nemôžem ,môj otec s ňou nič nekonzultuje,ona ho musí stále poslúchať....... bojí sa ho.
Nezmôže proti nemu nič.

Otvorila som jej a zachumlala sa do deky.Mama prišla ku mne a objala ma .
,, Je mi to tak ľúto, nevedela som o tom, keby som to vedela v momente by som bola proti tomu..al"

,, Nemusíš sa namáhať, otca by sme aj tak neprehovoril ....najprv ja a potom boh tak to vraví stále."

,,Musí existovať nejaké riešenie ako ťa pred nimi ochrániť.........
.... Mám to ... poď."

Zobrala má za ruku a viedla má tajnou chodbou, ktorú som vôbec nespoznávala.
Vstúpili sme do miestnosti , boli tu nejaké ruksaky , jedlo a pitie, mapy.

Mama otvorila veľkú skriňu a z nej vybrala čiernu koženkovú bundu , tenisky , rifle , tričko a slnečné okuliare.

,,Čo robíš mami ...?.."
,,Nenechám ťa na pospas tým beštiám.
Ujdeš s mojou pomocou."
,,Ale otec , a shin?",
,,To nechaj na mňa , niečo už vymyslím!"
,,Ale čo ak sa ti niečo stane ?!"
,,Kiarka nemel toľko a obliekajú sa nemáme veľa času!"
Začala som sa rýchlo obliekať.
Mama mi všetko potrebné pobalila.

Vyčkali sme až bude tma , ja som dala mame pusu a nasadla na koňa .
Posledný krát som sa na ňu pozrela a vyrazila som.

Šla som dosť dlhý čas po lese keď tu zrazu , začujem vytie vlkov.
Okamžite sa môj kôň splašil , rozbehol sa plnou rýchlosťou.
Nepočúval keď som mu kričala aby spomalil , nereagoval ani na potiahnutie uzdy.

Pozrela som sa pred seba a narazila som hlavou do konára.
Spadla som zo sedla, toto je môj koniec , som hlboko v lese, stanem sa potravou pre vlky........... a stratila som  vedomie.