Pozerám do zelených očí. Ale nestojí za zrkadlom! Rozbehnem sa. Bežím k nemu. Konečne sa ho dotknem. Namiesto dotyku, ale narazím do skla. Stred sa rozpadne na čiernu pavučinu.

Prasklina sa rozšíri po skle a chlapec príde bližšie. Položí ruku na sklo a pozrie mi do očí. Oprie čelo o praskliny. Ja opriem to svoje. Zavriem oči a počúvam ako dýcha. Počujem ho.

,,Pravidlo neobídeš..."

Jeho šepot sa ozýval veľmi dlho. Aké pravidlo? O čom hovorí? Eren...