Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný.Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný. Budem voľný.

Dve slová, ktoré ma neustále odnášali ďalej od papierov v mojej práci. Petra sa pýtala či som v poriadku. Videla na mne, že nie som svoj. Stále som myslel na Erenove slová.

Čo tým myslel?

Oprel som sa o svoju ruku. Neprítomne hľadel von z okna. A zazrel... chlapca s hnedými vlasmi... ale... bol vyblednutý a... prechádzal cez ostatných...