Stál som oproti zrkadlu. On tiež. Pozeral sme na seba. Jeho oči veselo iskrili. Usmieval sa od ucha k uchu. Ukazoval svoje biele zuby. Vyzeral inak - vyzeral veselo, nie zničene. Pohladil som sklo zrkadla. On tiež.

Oprel som svoje čelo o chladné sklo. Počul som ako celé prasklo. Zrkadlo pohltila pavučina.

,,Intímny dotyk naruší stenu..."

Preniesol tak ticho. Počul som zreteľne každé slovo. Usmieval sa.

,,A ak ju zničím?"

Tak znela otázka, ktorá mi vŕtala hlavou nehorázne dlho.

Položil ruky na prasknuté sklo a pozrel mi do očí. Úsmev sa mu ešte viac rozšíril.

,,Budem voľný."