VI.
Kvapky vody stekali po mojej tvári. Bláznim. Nemôže existovať. Je to len v mojej hlave. Som blázon. Vymyslel som ho. Prostredie, zrkadlo, chlapca - všetko je to v mojej hlave! Nič nie je skutočné! Ani tlkot môjho srdca nie je skutočný! Všetko sú to len prach obyčajné lži a hry mojej mysle. Studená voda stekala dolu mojími lícami. Pozrel som do zrkadla. Vykríkol som a spadol na zem. Stál tam a pozeral na mňa. Jeho oči zmenili farbu. Žiarivo zlaté, bezcitné. Cítil som ako sa mi rozbúchalo srdce. Strach ma ovládol a zároveň i radosť. Znovu som ho videl.
Avšak niečo je tentokrát zle. Oči. Celé zlaté a bez citov. Prázdne to jamôčky ukazujúce dušu. Čo ho tak bolelo ? Čo ho tak moc zlomilo? Prečo sa mu zmenili oči. Najviac ma zarazilo, keď som zazrel krv na jeho zápästí. Natiahol som sa k nemu a dotkol sa zrkadla. Z oka mi vytiekla osamelá slzička. Prečo to spravil? Žije vôbec?
,,Čo je s tebou?"
Neodpovedal. Mlčal. Pozeral priamo na mňa. Nereagoval na svoje zápästia pohltené v čiernej krvi. Ďalšia slza ma opustila. Dlane som zaťal v päste a pozrel mu priamo do očí. Zlatá síce zbledla a vpila sa do nej zelená - stále to bolo málo.
,,Prečo si to spravil?"
Ďalšia márna otázka. Naďalej mlčal. Avšak opustila ho slza. Dve, tri, štyri. Plakal. Nevedel som, či to bolo bolesťou alebo vinou. Viem len, že cítil bolesť. Fyzickú i psychickú. Uvoľnil som päste. Natiahol som ku zrkadlu prsty. Dotkol sa skla. Mal som pocit, že som sa doň vpil. Všimol si to. Zažmurkal, jeho oči boli opäť smaragdovo-oceánové. Okamžite sa dotkol mojich prstov a zatlačil ich naspäť. Moje prsty sa teda opreli len o zrkadlo. Začal písať na sklo.
- Nie... to nesmieš...
,,Prečo nie?"
Rozplynul sa. Neodpovedal. Zmizol. Len som zacítil ako ma niekto pohladil po tvári. Netuším, či sa so mnou hrá myseľ alebo to bol on. Rád by som bol, keby to bol tá druhá možnosť. Lenže realita mi vždy dá facku. Tú nezahojí ani najkrajšia predstava.
----
Viem nie je utorok. Ale túto kapitolu vydávam dnes z dôvodu, že som na to v utorok vlastne zabudla... a keďže všetky kapitoly mám predpísané tak u tohto nie je dôvod pozastavenia alebo pauzy... heh :D Dúfam, že sa už budúci týždeň navrátim, keďže väčšina vecí už je za mnou tak by som mala vrátiť v plnej paráde ^^ Tak sa tešte :) :D
Am_Pple
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro