Epilóg
Margo
Prudko som stískala Aaronovu ruku, až som mala pocit, že mu ju každú chvíľu rozdrvím.
,,Zlato, upokoj sa," napomenul na Aaron, no ja som si naďalej nervózne hrýzla do pery.
,,To čakanie ma zabije. Najradšej by som sa zakopala pod zem, ako krtko," odvetila som a odpoveďou mi bol Aaronov tlmený smiech.
Otočila som sa, aby som si prezrela náš dom, ktorý pre nás pred tromi rokmi kúpil Aaron. Bol dosť veľký na hocijaké pomery, nie len pre krajinu, akou bol Lombok. Mne však na jeho veľkosti nezáležalo. Keby mal len jedinú miestnosť stále by to bolo miesto, ktoré by som nazývala svojím domom.
,,Premýšľaš nad tým, či sa jej bude páčiť?" Nadvihol pobavene obočie Aaron a ja som nesúhlasne nepokývala hlavou.
,,Viem, že bude," odvetila som rozhodne a odhodlane sa narovnala práve vo chvíli, keď do veľkej kovovej brány zabočilo veľké terénne auto, totožné s Aaronovým.
,,A je to tu," vydýchol Aaron a za ruku ma jemne potiahol dopredu, no ja som ruku stiahla späť ku svojmu telu, načo sa prekvapene otočil mojím smerom.
,,Nevidela som ju päť rokov," pripomenula som mu, no jeho vážny výraz vystriedal široký úsmev a potom, ako pristúpil bližšie a na pery mi vtisol horúci bozk, moje obavy aspoň z časti opadli. Jemne som prikývla na súhlas a ruku vložila späť do Aaronovej teplej dlane.
Ako prvé som zahliadla žiarivo červené vlasy patriace Blaire, ktoré mala ako vždy voľne rozpustené a práve preto vždy pôsobila nádherne, ako víla. V momente, ako ma zbadala sa so širokým úsmevom na perách rozbehla mojím smerom a prudko sa mi hodila okolo krku.
Bez slova sme sa objímali niekoľko sekúnd, keď sa konečne odtiahla a mne pohľad padol na jej zväčšujúce sa bruško. Rukou som si z očí zotrela slzy a dlaňou si zakryla ústa.
,,Prepáč, že sme vám to nepovedali skôr, no Eden ma presvedčil, že to bude dokonalé prekvapenie. Vieš, čo ma to stálo úsilia, nič ti neprezradiť?" Odvetila som so smiechom, no ja som sa stále nezmohla na jediné slovo.
To už sa pri nás objavil Eden, ktorý ma okamžite zodvihol do vzduchu a niekoľko krát sa so mnou v náručí otočil.
,,Ahoj, dievča," pobozkal ma s úsmevom na čelo a až potom ma zložil na zem.
,,Ahoj, otecko," odvetila som stále prekvapene, no zároveň dokonale šťastná.
Blaire a Eden budú mať dieťa. Nie že by som to nečakala. No napriek tomu som bola prekvapená, ako sa veci dokázali za tak krátky čas zmeniť. Eden s Blaire chodili do Lomboku každé leto, no nikdy sa o bábätku nezmienili.
So širokým úsmevom som sledovala, ako Eden Blaire láskyplne objíma a ruku si položil na jej rastúce bruško.
To už sa z auta vysúkal malý chlapček, ktorého som naposledy videla pred piatimi rokmi. A hneď za ním, mama. A moje srdce razom vynechalo úder. Všetko okolo nás stíchlo. Jediné, čo som mohla počuť, bol tlkot môjho srdca, ktoré sa znovu rozhodlo spolupracovať.
Stáli sme oproti seba niekoľko sekúnd a bez slova sa pozorovali. Ticho prerušil až môj malý brat, ktorý sa prekvapene postavil medzi nás a pohľadom striedavo blúdil zo mňa, na mamu.
,,Ty si moja sestrička?" Opýtal sa tenkým hláskom a ja som prudko vydýchla vzduch, ktorý sa mi nahromadil v pľúcach.
,,Oh, isteže som," zložila som sa na kolená len necelý meter od neho. Pomaly som pred seba vystrela ruky a keď sa malý chlapček s úsmevom hodil do môjho náručia, nedokázala som zadržať plač.
A rovnako tak, keď sa pri nás objavila mama a oboch nás stiahla do svojho mocného náručia.
,,Moja Margo," zavzlykala a ja som mala za jeden krátky moment pred očami všetko. Všetko, načo som sa za tie roky snažila tak veľmi zabudnúť.
Potom, ako sme sa konečne postavili, ma mama stále tuho zvierala za rameno, ako keby sa chcela uistiť, že som skutočne tu. Že sme sa skutočne stretli.
Aaron ku nám pristúpil sebavedomým, odhodlaným krokom a ja som ho za jeho odvahu obdivovala. Vždy som ho obdivovala. Bol to ten najsilnejší človek, akého som kedy poznala. Aj napriek tomu, že presne to vždy tvrdil on sám o mne.
,,Dobrý deň, madam," pozdravil mamu s jemným úsmevom na perách.
Mama na chvíľu zaváhala, no napokon sa na prekvapenie všetkých hodila Aaronovi do náručia, načo Aaron prekvapene vypúlil oči. Napriek tomu si ju privinul do náručia a napokon jej čosi zašepkal do ucha, čomu som ja nerozumela. Mama však horlivo prikývla, očividne nadšená z jeho slov.
,,Poďte, ukážem vám, kde sa zložíte," ozval sa Aaron a za lakeť ju ťahal do domu.
Malý Eric mi ešte raz ukázal štrbavý úsmev a stratil sa v dome, spoločne s mamou a Aaronom.
,,Tak, ako pani dozorkyňa? Hovor, ako sa máte? Ani nevieš, ako sa teším, že sa dnes konečne ožeriem. Od kedy je Blaire tehotná, drží ma poriadne na krátko," krátko sa zamračil, no následne sa na jeho tvári znovu objavil úsmev.
,,Iba si prišiel a už myslíš na chľast," neveriacky som pokrútila hlavou, no tiež som neudržala vážnu tvár. Pri Edenovi to vlastne ani nebolo možné.
,,Margo, zlato. Pri takej príležitosti, ako dnes..."
,,Eden," zahriakla ho razom Blaire a ja som zmätene nadvihla obočie.
,,Čo mi uniká?" Opýtala som sa, načo Blaire hodila na Edena zdesený pohľad.
Práve v tej chvíli sa z domu vynoril Aaron a v momente, ako si všimol ich výrazov, jeho tvár nabrala odtieň bordovej.
,,Čo sa tu deje, Aaron?" Založila som si ruky v bok a sledovala Aarona, ktorý s prudkým výdychom kráčal až ku mne.
Neuniklo mi tiež gesto Blaire, ktorá sa mu mávajúcou rukou snažila naznačiť, že o ničom neviem.
,,Margo, zlato. Skôr než ma zabiješ, vypočuj si ma až do konca," rukami oobopol moje ramená.
Toto nezačína dobre. Toto, do riti vôbec nezačína dobre.
,,Vieš, netušil som, ako dopadne dnešné stretnutie. Nevedel som, či sa tvoja mama ukáže, či sa ešte vôbec niekedy stretneme v tejto zostave. Aj keď, pevne verím, že áno. A tak som sa rozhodol...teda, viem, že som sa ťa mal najprv opýtať, no ty by si nikdy nesúhlasila. Rozhodol som sa, že si ťa chcem vziať. Chcem, aby si sa stala mojou ženou a chcem, aby sa tak stalo dnes. Keď pri tom môže byť aj tvoja mama, ktorá navyše súhlasila," odvetil pyšne a rukou si nervózne prehrabol vlasy.
S otvorenými ústami som sa otočila na Blaire s Edenom, ktorí svoj pohľad zapichli do zeme. Najradšej by som ich rozdrapila za to, že mi všetko zatajili. Napokon som svoj pohľad obrátila späť na Aarona a neveriacky pokrútila hlavou. Bola som v tak veľkom šoku, že som nedokázala racionálne uvažovať. A už vôbec nie, vypustiť zo seba jedinú, zmysluplnú vetu.
,,Uvedom si, že ak mi teraz povieš nie, moje ego budem hľadať po celom Lomboku," zašepkal s úškrnom a ja som si ho naďalej premeriavala s vážnou tvárou.
,,Aaron Vance. Ty si ten najväčší magor, akého poznám. A dokonca si už predbehol aj tvojho brata," nahlas som sa rozosmiala a vrhla sa mu okolo krku, až som mohla cítiť, ako veľmi sa mu uľavilo.
,,Akože..." chcel sa brániť Eden, no Blaire mu včas buchla lakťom do ruky, aby ho umlčala.
,,Takže, sa dnes vydávam?" Otočila som sa s rozžiarenou tvárou na svoju kamarátku, ktorá sa s hopkaním rozbehla mojím smerom a znovu si ma pritiahla do pevného objatia. Kútikom oka som dokonca zazrela, že presne to urobil aj Eden, keď svojho brata kamarátsky pobúchal po ramene. Napokon ho však vtiahol do objatia a ja som nemohla byť šťastnejšia.
~
,,Kto sú tí ľudia?" Opýtala som sa, keď som sa zo slzami v očiach zastavila pred oltárom, kde ma čakal Aaron. A nemohol byť krajší. Mal na sebe dokonale vypasovaný oblek, ktorý síce zakrýval všetky jeho tetovania, no napriek tomu bol dokonalý.
,,Ja neviem," pokrčil plecami, ,,pozval som asi každého, kto mal chuť sa dnes opiť," odvetil vážne, načo som sa musela krotiť, aby som nevybuchla v hlasný smiech.
Ako už to so svadbami býva, plakal takmer každý. Dokonca aj ľudia, pre ktorých sme boli len ďalšími neznámymi ľuďmi. Najviac však mama, ktorá na mňa bola konečne hrdá. Po prvý krát v živote som v jej tvári videla skutočné, úprimné šťastie. Neverila som jej, keď mi povedala, že mi to otec praje, no zároveň som sa prinútila túto skutočnosť prijať. Aspoň pre dnešný deň, kedy sa moje priezvisko zmenilo na Vance. Osobitná kapitola by bola Blaire, ktorú musel Edenbv záplave hormónov takmer vyviesť z kostola. Napriek tomu však bolo všetko dokonalé.
Dokonalá bola rovnako sála, ktorú Aaron prenajal. Všetko bolo presne také, ako som si to predstavovala. Biele okrúhle stoly, na ktorých síce chýbali menovky, pretože nikto z nás nepoznal ľudí, ktorí sa na svadbe nachádzali. Boli zdobené pestrofarebnými kvetmi a po celom strope boli pokvačkané lampióny šťastia, ktoré mi okamžite pripomenuli reštauráciu, kam ma Aaron vzal.
Sálou sa ozývala hlasná hudba, štrnganie príborov a to najdôležitejšie, smiech. Smiala sa dokonca moja mama, ktorá sa v prítomnosti Aarona Vancea cítila, ako znovuzrodená. Vec, ktorá by ma nenapadla ani v tom najkrajšom sne. Vec, po ktorej som túžila po celý svoj život. Aby som si aspoň na jediný deň nemusela vyberať medzi svojou rodinou a Aaronom. Už to tak byť nemuselo. Pretože Aaron, bol moja rodina.
Hudba v sále sa na malý moment vypla a všetky pohľady sa sústredili na pódium, kde sa nachádzal Eden. Z reproduktorov sa začal ozývať song od Backstreetboys - I want it That way.
(Nikdy som to nerobila, no tento krát do toho musím vstúpiť. Ak máte možnosť, určite si ten song pre lepší zážitok pustite. Rovnako tak som ho počúvala ja pri písaní tejto pasáže)
Aaron neveriacky pokrútil hlavou a nervózne sa vystrel na stoličke.
,,A teraz sa pozeraj," naklonila sa ku mne Blaire s úsmevom od ucha k uchu.
To už sa ku nám pritancoval Eden, ktorý rukou mávol na Aarona.
,,Nikdy!" Precedil cez zuby a protestne pokýval hlavou.
,,Aaron, no tak," odvetila prosebne Blaire a napriek tomu, že som znovu nebola ani trochu v obraze, tiež som sa ho svojím pohľadom snažila obmäkčiť.
Podarilo sa!
Aaron sa napokon neochotne postavil a všetci v sále začali povzbudivo tlieskať, rovnako tak my s Blaire. Aaron sa podráždene uškrnul a neveriacky pokrútil hlavou. Tvár otočil mojím smerom a naoko urazene prižmúril oči. Edenovi pohybom ruky naznačil, že ho zaškrtí, no to už sa ocitol priamo v strede parketu, kde mu Eden podal rovnakú šiltovku, akú si medzi tým na hlavu dal on sám.
So zatajeným dychom som si prezerala Aarona, ktorý si červenú šiltovku nasadil šiltom dozadu a súčasne s Edenombsa začal hýbať do rytmu hudby. A mne sa okamžite vybavila choreografia, aké ste mohli výdavať práve v klipoch Backstreet Boys a na plné kolo sa rozosmiala.
,,Do riti, Blaire, čo to je?" Opýtala som sa stále so smiechom, nespúšťajúc zrak z dokonale synchronizovaných pohybov našich chlapcov.
,,Taká malá skúška pre Aarona. Či si stále spomína na to, keď si to spoločne ako decká nacvičili," rozosmiala sa. A ja som sa mohla roztopiť, keď Aaron svoj pohľad zameral práve na mňa.
,,Milujem ťa," naznačila som ústami a Aaron na mňa s povestným sexy pohľadom žmurkol. Div, že som sa na stole neroztiekla, ako zmrzlina.
,,Vieš čo si myslím, Margo?" Opýtala sa Blaire a ruku si položila na moju, načo som pohľad na chvíľu sústredila práve na ňu.
,,Myslím, že náš príbeh skončil skutočne dobre. Obe máme tých najúžasnejších...bláznov," ukázala prstom na chlapcov, ,,na svete. Milujeme ich. Oni milujú nás. Margo, myslím, že už nemôžem byť šťastnejšia," stisla mi ruku ešte silnejšie a po líci sa jej skotúľala malá slza. Jemne som prikývla a nahla sa ku nej, aby som ju mohla pobozkať na líce.
,,Vieš, Blaire. Myslím, že náš príbeh neskončil. Naopak, práve začal."
_________________________________________
❤
Fakt je to tu. Dnes sa vám nejdem príliš rozpisovať, keďže ešte pre vás chystám osobitnú kapitolu, ktorá bude venovaná len vám. Uvidím, či ju stihnem pridať ešte dnes, alebo zajtra. Každopádne, ešte si príbeh nemažte z knižníc. Bola by som vďačná, ak by som mala možnosť poďakovať sa vám všetkým 😘
❤
Ak máte záujem prečítať si podobný príbeh, už teraz ho nájdete na mojom profile.
Trailer ku príbehu na mojom IG : yllil_
Prezeral si ju veľkými čiernymi očami. Kĺzal pohľadom po jej tele a premýšľal nad tým, či by toho bola skutočne schopná. Dlane sa mu potili. Horeli túžbou dotknúť sa bledej pokožky.
Keby chcel, kedykoľvek by ju z väzenia dostal. Mohol ju mať len pre seba. Mohla byť iba jeho.
~
Bola v zlom čase na zlom mieste.
Nadia sa vďaka nešťastnej náhode ocitne v Nashvillskej väznici. Okamžite zisťuje, že ani jej anjelský vzhľad nepresvedčí sudcu o tom, že je nevinná.
Začína sa boj o pravdu a slobodu. Začína sa boj o lásku, ktorú stretne v zlom čase na zlom mieste. Vo väzení.
(Kniha nenadväzuje na príbeh ZA MÚRMI)
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro