Margo

ODSÚDENÝ: AARON VANCE

REKONŠTRUKCIA:

Dňa 13.6.2017, bola na miesto privolaná hliadka susedou, ktorá z neďalekého domu počula hlasný ženský krik. 

Hliadka sa na miesto dostavila v čase 17:45.

Na mieste nachádzali dve telá (žena,  muž) a obvineného Aarona Vanceho so zbraňou v ruke. 

Obvinený bol okamžite presunutý do väzby, kde bol následne vypočutý a obvinený z vraždy svojej mami a jej druha s ktorým zdieľala spoločnú domácnosť posledných päť rokov. 

Po vypočutí svedkov a následnej rekonštrukcii vraždy bol obvinený Aaron Vance odsúdený na doživotie bez možnosti prepustenia. 

Trest si bude odpykávať v Naschvillskej väznici s najvyšším stupňom stráženia bez možnosti odvolania sa.

Po dočítaní nasledujúcich riadkov ma premohla úzkosť tak silná, že som mala problém sa čo i len nadýchnuť. 

Nebola som prekvapená. To ani náhodou. Neočakávala som, že Aaron Vance sedí vo väzení za vraždu jednorožca, no napriek tomu ma zistenie, že zabil svoju mamu zasiahlo.

Hlavu som si založila do dlaní a predýchavala, ako by som práve zabehla maratón. V mysli som si prisahala, že to bol posledný spis, ktorý som kedy prečítala. Viac som vedieť nepotrebovala a tiež, ani nechcela. 

~

,,Cole?" Zašepkala som do chodby v ktorej sa okrem modrookého chlapca nachádzali dvaja ďalší strážnici. Prekvapení sa otočili mojím smerom, no mňa viac zarazil Coleov nahnevaný výraz. 

Rýchlym krokom pristúpil bližšie a za lakeť ma odtiahol na koniec chodby z dohľadu zvedavých mužov v uniformách. 

,,Čo tu do frasa robíš, Margo? V bloku B, nemáš čo hľadať," zasyčal a nervózne sa rozhliadol okolo seba. 

Ruku som si automaticky vymanila z jeho zovretia a neveriacky si ho prezrela. Nerozumela som čo to do neho vošlo.

,,Čo už ste tu vážne všetci padnutí na hlavu?" Pošúchala som si boľavé miesto na ruke. 

,,Prepáč mi, Margo. Len nechcem mať zbytočné problémy. Platia tu dosť tvrdé pravidlá a tie sa týkajú nás všetkých," ospravedlňujúco pokrčil plecami a rukou si nervózne zašiel do vlasov. 

,,Fajn. Nato teraz nemám čas. Potrebujem od teba láskavosť," naklonila som sa bližšie, aby moja prosba ostala len medzi nami. 

,,O čo ide?" Prekvapene nadvihol obočie. 

,,Ide o Aarona. Hovoril si, že ak ma bude štvať, mám prísť za tebou a ty už mu dáš príučku,"

,,Chceš, aby som som Vancea zatvoril na samotku?" Prekvapene sa uškrnul a ja som okamžite pochopila, že mu moja prosba padla vhod. 

Bez slova som prikývla a sledovala Coleov škodoradostný výraz. Na malú chvíľu som dokonca svoje rozhodnutie oľutovala. 

,,Bude mi cťou. Toho malého bastarda už máme všetci plné zuby," vyceril naopak tie dvoje, čím odhalil rad dokonale bielych zubov v širokom úsmeve. 

,,Tak...tak dobre. Ďakujem," krátko som sa usmiala a rýchlym krokom sa vzdialila v snahe vyhnúť sa ďalším otázkam. Cole sa na šťastie so značne dobrou náladou pridal k dvojici strážnikov viac si ma nevšímajúc. 

Snažila som sa zahnať myšlienky, ktoré ma presviedčali, že som sa nerozhodla správne. Avšak na iné riešenie, ako sa Aarona zbaviť som neprichádzala. Ak som chcela všetkých tých mužov zvládnuť jediné riešenie bolo zahnať ich hneď na začiatku do kúta a ukázať im, že sa so mnou neradno zahrávať. 

Nad touto myšlienkou som sa pousmiala a spokojne kráčala do svojej kancelárie pripravená zvládnuť posledné hodiny v práci. 

~

 ,,Ahoj, Dustin," s úsmevom som pozdravila svojho chlapca a posadila sa do auta. 

Dustin si s otvorenými ústami prezeral múry väznice, nevenujúc mi pozornosť. 

,,Zem volá Dustina," ozvala som sa znovu. 

,,P-prepáč, ja len...vypadá to tu príšerne," ozval sa po chvíli a zmätenú tvár otočil mojím smerom. 

,,Je to väzenie. Čo si čakal? Záhon ruží a jazierka s rybičkami?" Pretočila som očami a z čela mu odhrnula nezbednú kučeru. 

,,Chýbala si mi," naklonil sa bližšie ignorujúc moju poznámku. 

Plné pery priložil na moje a prehĺbil náš bozk. V lone som okamžite pocítila známe šteklenie, načo som si ho za vlasy pritiahla ešte bližšie. Premýšľala som nad tým, kedy sme sa naposledy milovali. Muselo to byť poriadne dávno pretože som si nedokázala spomenúť. 

,,Dustin," zamraučala som pomedzi bozky, načo sa zmätene odtiahol a s úsmevom na perách si ma prezrel. 

,,Až doma," žmurkol na mňa a ja som sklamane ohrnula spodnú peru. 

,,Čo keby sme zastavili kdesi v lese? Vždy to robíme len doma," pokrčila som plecami a skúmala jeho tvár z profilu. Prekvapilo ma, že som na nej nespozorovala jedinú reakciu. 

,,Vedel som, že ti to väzenie neprospieva. Nikdy ti to nevadilo. A navyše, v lese sú medvede a...a môže nás tam ktokoľvek napadnúť," prehovoril v rukách zvierajúc volant, až mu zbeleli hánky. 

Očividne bol v rozpakoch, čo ma nijak zvlášť neprekvapilo. Auto práve prechádzalo cestou obklopenou hrubými stromami a ja som sklamane zvesila plecia. Pocity v mojom podbrušku sa náhle stratili a ja som si hlavu oprela o okno sledujúc prírodu mihajúcu sa na jeho druhej strane. 

Auto zastavilo pred Dustinovým domom no v momente, ako som sa natiahla za kľučkou, Dustinova ruka ma zastavila. 

,,Prečo sa ku mne nepresťahuješ? Boli by sme konečne stále spolu," zapichol do mňa svoje čokoládové oči, ktoré dokonale ladili s hnedými kučerami. 

,,Už sme sa o tom bavili, Dustin. Potrebujem ešte trochu času, kým sa postavím na vlastné nohy. Nechcem, aby si ma živil," vyslovila som rýchlo a využila chvíľu, kedy Dustin svoju ruku spustil z mojej a vystúpila som. 

Dustin pracoval už od svojich osemnástich rokov v otcovej firme zameranej na automobilový priemysel. Vedela som však o jeho práci len toľko, že občas organizoval salóny, kde predstavoval najnovšie modely áut. Nič viac, nič menej. Na niekoľkých z nich som s ním tiež bola, ale po tom, ako som sa takmer unudila k smrti a navyše napadla jednu z hostesiek, ktorá sa ku Dustinovi nesprávala podľa mojich predstáv viac ma tam Dustin nevzal. Samozrejme na príkaz svojho nechutne bohatého otca, ktorý ma nikdy nemal príliš v láske. Rovnako tak, moju rodinu.

Vždy, keď som prešla prahom dverí Dustinovho domu nemohla som sa vynadívať na luxus a prepych, ktorým vynikal. Ako malá som vždy túžila po podobnom dome. Obrovskej vstupnej hale odkiaľ na poschodie viedli hneď dve veľké schodiská. 

Avšak teraz, keď som mala možnosť v podobnom dome bývať stránila som sa tejto predstave, ako otravnému hmyzu. Túžila som v živote dosiahnuť veľké veci. Úplne sama. No Dustin mal o vzťahu so mnou iné predstavy. Nikdy ma nevnímal ako dievča, ktoré by sa o seba dokázalo postarať. Naopak. Vnímal ma ako ženu o ktorú sa chcel starať on. 

Kráčala som do veľkej priestrannej kuchyne a pristavila sa až pri linke, kde som si do pohára naliala studenú vodu. Skôr než som sa však stihla napiť mohutné ruky sa obmotali okolo môjho pása a ja som pohár automaticky položila späť na bielu mramorovú linku. 

Šikovne som sa zvrtla, až som sa telom ocitla nalepená na tom Dustinovom. 

Ruky som si založila okolo jeho krku a hltavo sa prisala na horúce pery po ktorých už moje telo prahlo tak dlho. Dustinove ruky mi jemne prechádzali po chrbte, no ja som ho potrebovala okamžite. Obe ruky som mu presunula na svoj zadok a pridržala ich tam až do momentu, kým som nepocítila jemný stisk. 

Nebolo to presne to čo som očakávala, ale stále lepšie, ako nič. 

,,Chcem ťa," zašepkala som mu do horúcej pokožky na krku a následne do nej jemne zahryzla, čím som na ňom zanechala červenú stopu.

,,Au, čo to robíš?" Rýchlo sa odtiahol a ja som si prekvapene zastrčila vlasy, ktoré mi pochabo vytŕčali z drdola za uši. 

Odrazu sa potetovaný pár rúk zmenil na jemne opálenú pokožku a hnedé oči už viac neboli smaragdovozelené. 

_________________________________________

❤
Verím, že sa vám ďalšia kapitola páčila. Ďakujem vám za podporu. Mám vás veľmi rada 😘 A aby som nezabudla, riadila som sa v príbehu zákonmi, ktoré neplatia u nás na Slovensku. Kdesi v Amerike sú omnoho tvrdšie zákony, ako u nás.  Len aby som vás nezmiatla 😊
❤