Margo

,,Môžeš sa zložiť...vlastne je to úplne jedno. Prepáč za ten neporiadok. Nečakal som návštevu," pokrčil ospravedlňujúco plecami Eden a ja som chápavo prikývla.

Kufor s oblečením som položila ku stene a vykročila do menšej obývačky, ktorá bola zariadená skromne, no pre chlapca toto miesto predstavovalo dokonalý domov. Dokonca aj mne sa na tomto mieste páčilo a dokázala som si predstaviť, že by som si raz sama zaobstarala byt podobných rozmerov, akými bol tento.

Pri stene stál modrý, neveľký gauč. Priamo pred ním sklenený konferenčný stolík, na ktorom sa váľala plechovka od piva, prázdne balíčky od čipsov a tiež niekoľko časopisov. Na druhej strane miestnosti visel na stene, vzhľadom ku veľkosti bytu až príliš veľký plazmový televízor a na zemi pod ním herná konzola s niekoľkými hrami, ktoré boli porozhadzované okolo.

Na ľavej strane stála biela komoda s nepravidelnými šuplíkmi, navyše každý mal inú farbu. Nikdy pred tým som nič podobné nevidela, a tak som zaujato pristúpila ku komode a zvedavo si ju prezerala.

Eden zahanbene postával na mieste a neprestajne ma sledoval. S úsmevom na perách som sa obrátila, aby som mu dala čas zvyknúť si na prítomnosť dievčaťa v jeho byte. Možno si sem príliš veľa dievčat nenosil. Stále mi však bol vtipný pohľad na červenajúceho sa Edena. Edena, ktorý by mohol mať ktorúkoľvek, na ktorú si ukázal a bol to ten najväčší narcis, akého som kedy poznala.

,,Prepáč, do môjho bytu si nikdy nepúšťam baby. Tiež nemám príliš času na upratovanie a..."

,,To je v poriadku. Teraz si už sem jednu vpustil. Takže ja sa postarám o to, aby bolo toto miesto hygienicky nezávadné a ty sa naopak postaráš o to, aby som mala zajtra tie najlepšie raňajky," žmurkla som na neho, načo prekvapene nadvihol obočie.

,,A už aj viem, prečo sem žiadne baby nenosím. Iba si prišla a už ma chceš komandovať," odfrkol si a podišiel ku gauču, odkiaľ zhodil oblečenie, ktoré sa na ňom váľalo.

,,Budeš spať na gauči?" Opýtala som sa prekvapene, keď sa prevalil už na oko nepohodlný kus čalúneného nábytku.

,,Iste. Iba ak by ti nevadilo, keby som spal s tebou v spálni," zamrmlal s privretými očami a ja som sa so smiechom presunula do jediných dverí, ktoré sa v malom byte okrem kuchyne nachádzali.

Na moje prekvapenie, spálňa nevyzerala ani zďaleka tak zanedbane, ako zvyšok bytu. Malú chybičku krásy tvorila nepopravená posteľ. Okrem nej sa však v izbe nachádzala len vstavaná skriňa, ktorej dvere tvorilo gigantické zrkadlo do ktorého som sa na niekoľko sekúnd zapozerala.

Premýšľala som nad tým, čo som vlastne videla. Videla som dievča, ktoré znovu pred čímsi utekalo. Predstavila som si otca a jeho reakciu, keď som sa napokon rozhodla odísť s Edenom. Napriek tomu, že som čakala obrovský výstup, dokonca aj možnosť, že napadne Edena, nič z toho sa nestalo. Otec mlčky postával na mieste až do momentu, kým som sa pomaly nezodvihla zo schodov terasy a kroky nenasmerovala priamo do domu. Presne to bola chvíľa, kedy pochopil. Pochopil, že odchádzam a rovnako tak som ja pochopila, že som práve stratila otca.

Zhlboka som sa nadýchla a prstami si jemne prešla po tvári, na ktorej boli viditeľné kruhy pod očami. Otočila som sa a prezrela si posteľ, ktorá ma pozývala do svojho pohodlného náručia. S úsmevom na perách som sa prevalila do postele a nadýchla sa vône, ktorú na nej po sebe zanechal Eden.

~

Pomaly som otvorila oči a pretiahla sa na posteli. Snažila som sa rozpamätať kedy som sa za posledný mesiac vyspala takto dobre. Akoby mi prítomnosť Edena aspoň z časti nahradila ten obrovský kus, ktorý som zanechala kdesi ďaleko, v na míle vzdialenej krajine.

Z kuchyne sa šírila príjemná vôňa jedla a bytom sa ozývalo tiché praskanie oleja na panvici. Pomaly som sa pozviechala z postele a prstami si prečesala strapaté vlasy. Podišla som k zrkadlu na skrini a dlaňami si obopla tvár. Kruhy pod očami sa stratili a ja som spokojne prikývla.

Presunula som sa do kuchyne a neprekvapilo ma, keď som Edena našla stáť pri sporáku. Prekvapil ma však fakt, že mal na sebe len biele boxerky. S vyvalenými očami som sa presunula ku stolu a posadila sa na kovovú stoličku, ktorá pod mojím pohybom jemne zaškrípala. Eden sa s úsmevom na perách otočil a pobavene si prezrel môj prekvapený výraz.

,,Ak ťa tak veľmi znervózňujem, môžem na seba niečo hodiť," natočil sa telom ku mne, načo som hlasno preglga.

,,To nie...ja...je to v poriadku," horlivo som prikývla uvedomujúc si červeň, ktorá mi vystúpila do tváre.

Eden sa našťastie otočil, aby z panvice preložil poslednú palacinku. Tanier s jedlom napokon položil predo mňa, spolu s jahodovým džemom v skelenom pohári.

,,Ď-ďakujem," zahanbene som sa usmiala, snažiac sa pozornosť zamerať iba na jedlo, ktoré som mala položené pred sebou.

,,Netušil som, či dnes ideš do práce, tak som si trochu privstal," posadil za stôl oproti mňa a na palacinku si natrel poriadnu vrstvu džemu. Následne ju zroloval a odhryzol si veľké sústo.

,,Oh, tento týždeň mám krátky. Bolo to jediné miesto, na ktoré som mohla nastúpiť vzhľadom ku tomu, že som sa potrebovala s otcom striedať pri starostlivosti o Erica."

,,Iste, rozumiem. Keď som skončil školu pustil som sa do takého menšieho biznisu v IT, takže teraz vlastním malú firmu. Nie je to nič veľké, no zamestnávam zopár zamestnancov. Ak by si chcela, možno by som ti mohol niečo..."

,,Nie, Eden. Pomohol si mi už dosť," protestne som zakývala hlavou, pretože som presne vedela, načo narážal. Mal by sa na mňa hnevať, možno ma nenávidieť, nie pomáhať mi. Nemohla som dovoliť, aby som mu musela byť dlžná ešte o čosi viac. Prisahala som si, že v momente, ako sa mi podarí nájsť lepšie platenú prácu, odsťahujem sa od Edena.

,,A čo sa týka tvojej mami a Erica. Viem, že sa ti nebude páčiť, čo ti teraz poviem. No mám známu, ktorá pracuje roky, ako opatrovateľka. Má vzdelanie a tiež veľa skúseností s deťmi. Na začiatok by som ju prijal na moje náklady," odhryzol si ďalšie sústo a ja som prekvapením otvorila ústa.

,,To nemôžem..."

,,Margo, sľúbil som ti to. Viem, že ak by som to u teba doma nespomenul, neodišla by si. Takže si mi musela dôverovať. Ja svoje sľuby plním a chcem, aby si mala možnosť začať od znovu. Či už to bude s mojím bratom, alebo bez neho. Nehnevám sa na teba, aj keď viem, že presne to si myslíš. Včera večer, keď som mal možnosť spoznať tvojho otca, prepadol ma obrovský hnev. Hnev na teba. Pretože som mal pocit, že si všetko zahodila len zo strachu pred ním. Potom som však pochopil, že to bolo presne naopak a ty si to najodvážnejšie dievča, aké poznám. Odišla si tisíce kilometrov ďaleko len preto, aby si sa stretla s Aaronom. Naponok si urobila presne to isté, aby si pomohla svojej mame a bratovi. A mala si toľko odvahy, aby si sa vrátila na miesto, kde ťa posledné roky psychicky deptal tvoj otec. A to chce skutočne poriadnu dávku odvahy," dopovedal s úsmevom Eden a lakťami sa oprel o stôl, akoby očakával moju reakciu, ktorá sa však zo šoku niekoľko sekúnd nedostavila.

,,Nikdy som o sebe nepremýšľala takto," priznala som napokon.

,,Ja viem, že nie. Ale my s Aaronom áno. Presne preto si pre nás oboch znamenala skutočne veľa a tvoja strata nás bolela rovnako, ako teba."

,,Ako sa má?" Opýtala som sa so strachom a pohľad odvrátila, aby som sa tento krát nemusela týrať pohľadom do zelených očí, ktoré mi ho tak veľmi pripomínali.

,,Nie sme v kontakte. Veď vieš, bol by to risk. Myslím, že hneď, ako som sa vrátil späť do Naschvillu, preklepli si ma," pokrčil plecami. 

_________________________________________

❤

Takže, včera poobede sme sa vrátili z chaty a bola som tak vyčerpaná, že som nevidela ani na mobil 😁 Ale musím vám povedať, že víkend bez mobilu, internetu a všetkých technológií bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Prvú hodinku ma trochu trhalo, pretože som si zo zvyku stále kontrolovala Wattpad 😂❤ Napokon som ho však pobalila a dokonca si ani nevšimla, že už bol posledný deň vybitý. Napriek tomu ste mi však veľmi chýbali, ani neviete ako 😘😘 A keď som ho doma zapla a videla tóóľko upozornení, veľmi som sa potešila. Mám vás rada a ďakujem vám, že ste stále so mnou 😘
❤