Margo

,,Povedz, načo si myslel, ako na prvé, keď si sa dostal z väzenia?" Opýtala som sa ležiac vedľa Aarona.

Aaron mi prechádzal po nahej pokožke na chrbte a ja som si hlavu opierala o jeho hruď. Prstami som mu hladkala brucho a bruškami prstov prechádzala po jemných chĺpkoch, ktoré sa na ňom nachádzali.

,,Myslíš, okrem teba?"

,,Okrem mňa," prikývla som a musela sa nad jeho slovami usmiať.

,,Najviac ma prekvapilo, že svet sa nezastavil. Bolo mu jedno, že som preč a proste pokračoval ďalej," odvetil potichu.

Po jeho slovách som prižmúrila oči, aby som zadržala slzy, ktoré sa hlásili. Premýšľala som nad tým, ako veľmi nespravodlivý život je a ja, aj keby som vynaložila čo najväčšie úsilie, by som ho nedokázala zmeniť.

,,Mrzí ma to. Mrzí ma, čím všetkým si si musel prejsť," zašepkala som a pobozkala ho na jeden z obrazcov, ktoré zdobili jeho hruď.

,,To nemusí," odvetil potichu a znovu sa v miestnosti rozhostilo ticho.

Bol už možno obed, no stále som nemala chuť vystúpiť z komfortnej zóny v ktorej som sa nachádzala. Pri Aaronovi som sa konečne cítila úplná. Bola som skutočne šťastná, no stále ma bolel fakt, že na úkor mojej rodiny. Na úkor mojej mami a malého brata, ktorí na mňa doma stále čakali.

,,Nad čím premýšľaš?" Preťal po chvíli Aaron ticho a ja som premýšľala, či mu mám povedať pravdu. Napokon som sa rozhodla, že nechcem pokaziť krásny moment, a tak som sa rozhodla, len pre polovičnú.

,,Že som teraz skutočne šťastná," odvetila som a telo podo mnou sa jemne pomrvilo.

,,Ľúbim ťa," vyslovil potichu Aaron a ja som tento krát privrela oči ešte tuhšie. Presne týchto slov som sa obávala zo všetkého najviac. Bála som sa, že keď ich z jeho úst budem počuť po prvý krát, nikdy v sebe nenazbieram odvahu vrátiť sa domov.

Zodvihla som hlavu, aby som mu mohla pozrieť do smaragdových očí. Pohľad mi však okamžite skĺzol na dokonale vykrojené pery, na ktoré som okamžite vtisla dlhý bozk.

,,Aj ja ťa ľúbim, Aaron," odvetila som, keď sa naše spojenie prerušilo.

,,Povedala si, že nemôžeš opustiť niekoho, koho ľúbiš," zašepkal blízko mojej tvári a ja som prekvapene pootvorila pery.

,,O čom..."

,,Ja viem, nemôžeš si to pamätať, prepáč," odvetil ospravedlňujúco, no to som sa už zmätene posadila na posteľ rozhodnutá zistiť, o čom hovorí.

,,Povedala som niečo vtedy, keď..."

,,Áno," prerušil ma skôr, ako by som stihla dopovedať.

,,Aaron, ja..."

,,Ja viem. Nemusíš nič hovoriť. Nemal som to vôbec vyťahovať," pokrútil hlavou a stiahol ma späť, vedľa seba.

Tento krát sme ale ležali tesne oproti seba, aby sme mohli jeden druhému vidieť do tváre.

,,Sľúbil som ti, že ťa nebudem presviedčať a myslel som to skutočne vážne," prehovoril a rukou mi pri tom jemne prechádzal po tvári.

Pomaly som sa natiahla po jeho ruke a následne na ňu vtisla bozk.

~

Spoločne sme sa presunuli do kuchyne, kde postával Eden vo svojej povestnej kuchynskej zástere. Zo sporáka sa šírila fantastická vôňa a ja som sa nemohla dočkať, kedy si konečne naplním prázdny žalúdok.

V momente, ako sme sa posadili za stôl pred nás Eden s úškrnom položil panvicu, na ktorej sa nachádzali mäsové guľky v omáčke s cestovinami.

,,Nemala by v tejto kuchyni variť žena? Máme tu predsa ženu," nahnevane odhodil utierku a posadil za prestretý stôl.

,,Nabudúce varím ja, sľubujem," odvetila som so smiechom a zároveň plnými ústami.

,,To iste. Ale skôr, ako sa to jedlo dostane ku nám nám ho zožerieš, ty pažravec," na oko urazene pokrútil hlavou, načo ho Aaron pod stolom silne kopol.

Edenova tvár sa skrivila v bolestivej grimase, no hrdinsky si nechal všetky nadávky, ktoré sa mu určite drali na povrch pre seba. Akonáhle sa však Aaron na malú chvíľu sústredil len na svoj tanier, vyplazil na mňa jazyk, načo som odpovedala so vztýčeným prostredníkom. Napokon som to nevydržala a potichu sa rozosmiala, takže som sa takmer sama opľula.

,,Porazí ma z nej," pľasol si Eden po čele a tento krát sa rozosmial Aaron na mojej nešikovnosti. Červená, ako paprika som radšej pokračovala v jedle uvedomujúc si, že tento boj som definitívne prehrala.

,,Pamätáte si vlastne niečo zo včera? Ja som úplne mimo," ozval sa po chvíli Eden a moja, do teraz červená tvár priam horela.

,,Ty si mimo stále," odvrkol Aaron, no na šťastie sme sa v tejto debate viac nerýpali, načo som si potichu vydýchla.

Na rozdiel od Edena som si pamätala úplne všetko a napriek tomu, že to bol úžasný večer, nemala som ani najmenšiu chuť rozoberať a pripomínať si ho znovu. Po tom, ako sme sa vrátili domov Eden takmer okamžite zaspal a my s Aaronom sme využili jeho stav kómy a okamžite sa presunuli do spálne. Pri tejto spomienke sa z mojej červenej tváre parilo, ako z parného hrnca, a tak som sa s prázdnym tanierom postavila a podišla ku dresu mimo očí, ktoré si ma prekvapene premeriavali.

,,Si v pohode?" Ozval sa Aaron a ja som horlivo prikývla.

Natiahla som sa po kohútiku a na tanier nechala stekať vodu, až kým jej teplota nebola ideálna. Potom som sa pustila do umývania svojho taniera.

Následne som podišla ku stolu z ktorého som spratala aj zvyšné taniere a pustila sa do ich umývania.

,,Nepremýšľal si nad tým, že by sme si zaobstarali niečo väčšie?" Opýtal sa Eden, keď som skončila s umývaním. Ostala som však naďalej opretá a dres a v ruke zvierala utierku na riad.

,,A ty si nepremýšľal nad tým, že by si si našiel vlastné bývanie? Navyše, o mesiac sa aj tak vraciaš domov. A ja sám nepotrebujem nič väčšie," pokrčil plecami Aaron a svoj pohľad zapichol na mňa.

Nervózne som postávala na mieste a hrýzla si do pery. Tento krát ma nezachránil ani Eden, ktorý takmer vždy utrúsil nejakú nemiestnu poznámku. Vo chvíli, keď som ho ale potrebovala najviac, mlčal.

,,Idem do sprchy," odvetila som napokon a najrýchlejšie, ako som vedelabsom okolo nich prefrčala.

~

Uvedomila som si, že dnešný deň bol pre všetkých trochu zvláštny. Mlčky sme sedeli na pláži a kochali sa výhľadom na more. Akosi sa nám dnes nechcelo ani len rozprávať. Myslím, že všetci sme sa potichu oddávali naším myšlienkam a nemali sme chuť sa s nimi s nikým deliť.

Po celý čas sme sa s Aaronom držali za ruky a s Edenom sediacim vedľa nás pozorovali zapadajúce slnko. Napokon sme sa bez slova postavili a vrátili sa späť do malého domčeka, ktorý pre nás všetkých predstavoval dočasný domov.

Po večeri sme sa všetci odobrali do svojich izieb a na rozdiel od Aarona, ktorý takmer okamžite zaspal som nedokázala zažmúriť oka. Približne pol hodinu som pozerala na strop a napokon sa s povzdychom posadila.

Prstami som jemne prešla po horúcom Aaronovom chrbte. Pomaly som sa zohla a na pokožku mu vlepila krátky bozk. Čo najtichšie som sa postavila z postele a podišla ku skrini, kde som mala všetko svoje oblečenie. Z vrchu som vytiahla krátke nohavice a rýchlo sa do nich navliekla.

Poobzerala som sa okolo seba, no vďaka tme, ktorá vládla v izbevsom musela prižmúriť oči, aby som našla všetko, čo som hľadala. Obálka, ktorú som pred tým našla vo svojej izbe ležala na malej drevenej komode a vedľa nejbboli položené moje doklady. Presne na rovnakom mieste, na aké sme ich položili v deňbmôjho príchodu.

Niekoľkokrát som sa zhlboka nadýchla a napokon sa natiahla po obálke a dokladoch. Voľnou rukou som si zotrela slzu, ktorá mi stekala po tvári a po špičkách podišla ku dverám. Ruku som priložila na kľučku, ktorá trochu zavŕzgala. Okamžite som zrak presunula na Aarona, ktorý stále spokojne odfukoval. Vydýchla som si a so zvrašteným obočím dvere otvorila natoľko, aby som nimi mohla prekĺznuť.

Pomalými krokmi som kráčala na prízemie, kde ma ale prekvapila zapnutá televízia. Na schodoch som sa okamžite prikrčila a nakukla cez zábradlie na gauč, kde ležal Eden. Netušila sombči zaspal, ale jediná možnosť, ako to zistiť bola riskovať.

Potichu som podišla ku gauču a nakukla na Edena, ktorý si odfukoval s otvorenými ústami. Už - už som sa chystala na odchod, no napokon som sa nahla nad jeho tvár a jemne ho pobozkala na čelo. Napokon som sa zadržiavajúc plač rozbehla ku dverám a opustila dom, kde som zanechala svoje šťastie.

_________________________________________

❤
Ďakujem za vaše komentáre pri minulej kapitole.
Ayhla_, xbrumx, AureliaStaviarska, leonalevinski, Dadalili3, lianka332, Eisblut79
A tiež za všetky hlasy 🥰
Viem, táto kapitola má trochu rýchlejší spád, ale ešte ani zďaleka nekončíme.
❤