31
Margo
Aaron ma držal po celý čas, ako sme kráčali ku pláži. V jednej ruke mal tašku v ktorej mal všetko potrebné, ako osušky, deku a tiež nafukovacie koleso obrovských rozmerov, ktoré som našla v dome a presvedčila ho, aby sme ho zobrali so sebou. Síce namietal a tvrdil, že mi ho nebude na pláži v žiadnom prípade nafukovať, ja som si však stála za svojím.
Práve keď sme pre prechádzali popred partii chlapcov, ktorí sa vyhrievali na lehátkach, stisk na mojom boku ešte viac prehĺbil.
,,Nikto sa na mňa nepozerá," zašepkala som a obzrela sa za seba, kde sa práve práve oddávali akejsi kartovej hre. Ani si len nevšimli, že prechádzame.
,,To im radím," zamrmlal mi blízko pri uchu a na krk mi vlepil krátky bozk.
,,Pretože ty si len moja," zašepkal a medzi zuby chytil tenkú vrstvu pokožky na mojom krku.
,,Au," zasipela som a jemne sa odtiahla, no Aaron si ma v momente pritiahol späť a na pery mi vlepil bozk.
Neprotestovala som, ani som sa nebránila. No napriek tomu sa mi zdalo jeho správanie zvláštne. Iste. Vo väzení sa choval rovnako, no tak nejak som dúfala, že na slobode nebude nútení chovať sa ku mne, ako by som bola jeho majetok.
Potom, ako sa jeho pery odlepili od mojich posadila som sa na lehátko, kde zložil veci a pretiahla cez seba voľné šaty, ktoré som mala prehodené na plavkách.
Aaron sa zastavil, nech práve robil čokoľvek a s vyvalenými očami ma pozoroval.
,,No čo, môžem za to, že si tak skurvene sexy?" Odvetil, keď si všimol môj pohľad, načo som pokrútila hlavou a v taške hľadala koleso, ktoré som plánovala nafúknuť ja sama.
,,A teraz mi povedz ty, čo sa s tebou deje," posadil sa na lehátko vedľa mňa a rukami mi objal ramená.
,,Nič," odvetila som stroho a otvorila uzáver na kolese.
,,Iste. Keď žena odpovie nič, väčšinou to znamená poriadny prúser, takže von s tým," zamrmlal a z ruky mi vytrhol koleso do ktorého som sa snažila neúspešne fúknuť. Na miesto toho som sa celá opľula.
Môže byť niekto tak nemožný?
,,Nepáči sa mi, ako sa ku mne správaš," priznala som no skôr, akoby mi stihol protirečiť som doplnila. ,,Ja nie som žiadny tvoj majetok. Nie som a tiež nechcem byť. A pokiaľ to nemieniš rešpektovať..."
,,Tak potom čo?" Pritiahol si ma bližšie a nosom opísal moju tvár.
,,Tak potom odídem," preglgla som.
,,Neodídeš. Nedovolím, aby si odišla," zašepkal a perami sa tento krát obtrel o moje.
,,Ja hovorím vážne. Do riti, Aaron," snažila som sa odtiahnuť, no jeho ruka ma pritiahla späť a mne pomaly dochádzala trpezlivosť.
,,Presne viem, ako si to myslela. Daj mi trochu času, aby som sa to mohol naučiť. Chcem len, aby si so mnou mala trochu trpezlivosti," oprel sa svojím čelom o moje, čím som mala dokonalý výhľad do zelených očí v ktorých som sa, ako vždy strácala.
,,Nesklamem ťa," dodal po chvíli a ja som na miesto odpovedi prikývla.
Trpezlivosť bola jedna z vecí, ktorou som nebola príliš obdarená, no ak som chcela Aarona, musela som to skúsiť. Musela som mu dať šancu a zistiť tak, či mi skutočne stojí za všetko, čo som pre neho podstúpila, alebo ešte budem musieť podstúpiť.
,,A teraz ideme do vody," odvetil šibalsky a skôr než som stihla protestovať sa postavil a schmatol ma do náručia.
Rozbehol sa so mnou priamo do vody a keď sme sa ocitli približne v hĺbke jedného metra jednoducho ma pustil. Nepomohol ani krik, či kopanie. Voda sa mi napriek teplote zdala studená, no za malú chvíľu si na ňu moje telo privyklo.
,,Vance, ty imbecil!" Zvolala som ešte stále v šoku a pri snahe postaviť sa som sa opäť zvalila do vody.
,,Čo si to povedala?" Zvolal za mnou a hodil sa do malej vody priamo vedľa mňa.
,,Povedala som, že si imbecil," odvetila som hrdo a po poslednom slove si zahryzla do pery.
,,Robíš to, čo si myslím?" Precedil cez zuby a obkročmo si ma vyložil na seba. Hneď na to sa presunul do hlbšej vody, takže mi za malý moment bola po plecia.
Obzerala som sa okolo seba a dúfala, že sa nechystá hodiť ma do vody. Napriek tomu, že som bola dobrý plavec, nikdy som sa neodvážila ďalej, ako dotiahli moje vlastné nohy a kde som mala sto percentnú istotu.
,,Dúfam, že vieš dobre plávať," opýtal sa, akoby mi čítal myšlienky a mne sa hrôzou zvraštilo čelo.
,,Nie. Vlastne áno. Ale bojím sa...bojím sa hlbokej vody," zmätkovala som a nohami sa zahákla ešte silnejšie o mohutné, pevné telo.
,,Tak ty sa bojíš?" Opýtal sa so smiechom a ja som horlivo prikývla.
Aaron sa hlasno rozosmial, no hneď potom nás vyrušil Eden, ktorý na nás mával z pláže.
,,Bože. Už dávno som oľutoval, že som sem toho chlapca zavolal," odvrkol Aaron a pomaly so mnou kráčal do menšej vody, kde ma napokon pustil.
,,Nepôjdeme si sadnúť do baru?" Ukázal na miesto, kde sa nachádzal malý bar tvorený z provizórnej drevenej striešky a niekoľkých barových stoličiek.
,,Čo keby si nám na miesto toho doprial trochu súkromia?" Precedil cez zuby Aaron, načo som ho krútiac hlavou jemne udrela do hrude.
,,No čo. Je divné, že chcem byť so svojím dievčaťom na chvíľu sám?" Rozhodil rukami, no hneď po tom, ako tie slová vyslovil sám sa nad nimi zarazil a zvedavo si prezrel moju reakciu.
Ostala som stáť po kolená vo vode a zahanbene som si rukami pošúchala ramená.
,,Si moje dievča, alebo nie?" Odvetil po chvíli a postavil sa predo mňa, čím ma donútil pozrieť sa do smaragdovo- zelených očí, ktoré prahli po odpovedi.
,,Myslím, že som," pokrčila som plecami a na malú chvíľu som sa cítila, ako pubertiačka.
Aaron sa nad mojou odpoveďou pousmial a chytil mi ruku do svojej veľkej dlane. Následne ma viedol z vody priamo k Edenovi, ktorý nohou kreslil do piesku akési ornamenty.
,,No hurá. Chcem sa ožrať," vyfúkol otrávene a my sme ho nasledovali do baru.
,,Ešte nie je ani dvanásť," pokývala som nesúhlasne hlavou.
,,Ty piť nemusíš. Ja sa, ale chcem ožrať," zopakoval, načo som len bezradne šklbla plecom.
Posadili sme sa na tri voľné sedačky za barom a za malú chvíľu sa pred nami ocitol mladý chlapec približne v mojom veku. To som aspoň typovala. Vypadal však omnoho mladšie.
,,Ahoj, kamarát," natiahol ruku za Aaronom, ktorý ju po chvíli neochotne prijal.
,,Odkiaľ sa preboha poznáte?" Opýtal sa so smiechom Eden.
,,Pomohol mi, keď som to najviac potreboval. Vypočul ma a na jeho radu som to dievča poslal do zadku. A práve preto som si konečne našiel svoju lásku," pozeral sa kdesi do neba, ako zamilované dievčatko.
,,Pre boha, Aaron. Ten chalan sa musel pomiasť. Priznaj sa, že si mu dal nejaký fet?" Zaškľabil sa Eden, a ja som sa nad slovom fet zamračila.
,,Dal som mu ťažké rady do života," hrdo sa vystrel Aaron, načo sme sa všetci hlasno rozosmiali.
,,A teraz nám nalej whisky. Tri krát," prezrel si nás, akoby potreboval prepočítať, koľko sa nás tu skutočne nachádza.
Chlapec prikývol a pobral sa k chladničke, odkiaľ vytiahol hranatú fľašu s hnedou tekutinou a pomaly ju rozlial do pohárikov, ktoré vytiahol z police za chrbtom.
,,Šibe vám? Je ešte len ráno. Nebudem piť," zaprotestovala som a energicky pokývala hlavou.
,,Margo, prestaň byť taká patetická. Si predsa na dovolenke," pokrútil hlavou Eden popri tom, ako sa zabával s podpivníkom, ktorý ležal na bare.
,,Prestaň nazývať moje dievča patetickou," zabručal Aaron a mne sa líca okamžite rozhoreli červeňou. Lichotilo mi keď sa ma zastal, aj keď to bolo len pred...Edenom.
,,Musím ju nazývať patetickou, keď je totálne patetická," pokrčil plecami a ja som sa nad jeho slovami musela rozosmiať.
,,Debil," precedil cez zuby Aaron, no v tom momente sa pred nami objavili tri poháre s whisky.
,,Tak na zdravie," zodvihol pred seba pohár Eden a potom, ako to isté gesto zopakoval Aaron som s nevôľou zodvihla do vzduchu ten svoj.
Bez varovania som vypila celý obsah pohárika, čo som v momente oľutovala. Hrdlom sa mi rozliala nepríjemná páľava, ktorá sa postupne presúvala až do žalúdku.
,,Kurnik, to je silné," odkašľala som si, načo sa Eden hlasno rozosmial a otočil sa späť k barmanovi.
,,Ešte raz to isté."
_________________________________________
❤
Dva dni som bojovala so soplíkom a môžem vám zaručiť, že pre mňa je soplík rovnako dramatický, ako pre mužov. Nerozumiem, ako som zvládla pôrod 🤷♀️ A tak som mala dosť času, aby som si predpísaná zopár kapitol. A tak, dnes výnimočne pridávam aj kapitolu ZA MÚRMI. Verím, že vás poteším 😘
❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro