Aaron

Sedel som na schodoch z červených tehál a nechal na svoje už teraz dosť opálené telo dopadať ostré slnko. Vôbec mi to však nevadilo. Miloval som letné horúčavy a na tomto mieste som si ich mohol užívať donekonečna.

Za chrbtom sa mi črtal veľký nápis BANDAR UDARA INTERNASIONAL LOMBOK.

Vedel som, že lietadlo už pristálo, no nemal som odvahu otočiť sa a sledovať, koho uvidím vychádzať z budovy letiska.

Eden mal mobil vypnutý po celú cestu, čo som mu ešte mal v pláne dať vyžrať. Dlaňami som sa oprel o horúcu dlažbu a hlavu zaklonil mierne dozadu.

,,Prišiel si sa sem opaľovať, ty hovädo?" Ozval sa hlas nado mnou a potom, ako som otvoril oči, ako prvú som vzhliadol tvár môjho brata, ktorá sa na mňa s nadvihnutým obočím uškŕňala.

Pomaly som sa vrátil do pôvodnej polohy a pohľad uprel pred seba. Za nič na svete som sa neplánoval otočiť hneď, a tak zažiť sklamanie, ktorým som si bol od začiatku istý.

Neprišla. Určite neprišla.

,,To bola cesta," odfúkol si Eden a posadil sa vedľa mňa, no o jeden schod nižšie.

Ruky som si zložil na kolenách a nervózne si hrýzol do pery. Mal som plány. Veľké plány. No všetko sa za jediný malý moment zrútilo, ako domček z karát. Iste, nemohol som byť tak naivný a dúfať, že Margo opustí všetko čo poznala pre niekoho, ako ja.

Navyše, keď v jej očiach som bol len vrah.

,,Ideme?" Zhlboka som sa nadýchol a prudko sa postavil, načo Eden prekvapene nadvihol obočie.

,,Nevšimol si si, že so sebou vláčim tento obrovský kufor? Komu myslíš, že patrí, ty imbecil? Budúcej matke tvojich detí, ktorá si po ťažkom lete odskočila na...toaletu," pobavene si pri poslednom slove odkašľal.

,,Ona je tu?" Neveriacky som sa rozhliadol okolo seba a pohľad mi spočinul na červenom kufri veľkých rozmerov.

Viac som Edenove pripomienky nevnímal. Pohľad som upieral na presklené dvere, cez ktoré s malou kabelkou prehodenou cez plece kráčala útla dievčenská postava.

Z krátkych nohavíc po kolená jej vytŕčali opálené nohy a rovnako opálenú pokožku mala aj na rukách. Jediné miesto, ktoré sa farbou líšilo bola pokožka na jej tvári, ktorú zdobili červenajúce sa líca. Vlasy mala tento krát rozpustené a voľne prehodené cez jedno plece.

Urobil som niekoľko krokov v pred, no v momente, ako ma zazrela som zastavil. Trochu sa zarazila a z plynulej chôdze prešla do pomalého, nesmelého kroku. Zastavila sa až keď vzdialenosť medzi nami presahovala takmer meter.

Niekoľko sekúnd sme stáli oproti seba a jeden druhému sa vpíjali do očí. Napriek tomu, že som si tento moment chcel tak veľmi užiť, nedokázal som to. Výraz tváre, ktorá bola tak blízko bol nečitateľný, zmätený, možno nahnevaný.

,,Čo si o sebe vlastne myslíš, Vance?" Zvolala a ruky si založila na boky.

Prekvapením som otvoril ústa, no skôr, než som sa stihol ozvať do rozhovoru sa zapojil Eden, ktorý sa objavil za mojím chrbtom.

,,Pŕŕŕ, slečna. Zabúdaš, že ja si to môžem vysvetliť zle," ohrnul spodnú peru, načo som otrávene pretočil očami. Môj brat je vážne idiot.

,,Ty vieš, že som nemyslela teba," namierila prst na Edena, ktorý sa už - už chystal čosi povedať, no môj naštvaný pohľad, ktorý som na neho nasmeroval ho stopol.

Zodvihol ruky v obrannom geste a odkráčal späť ku schodom.

,,Ahoj, Margo," snažil som sa odignorovať jej posledné slová a doširoka sa usmial, no svoje kúzlo som tento krát precenil.

,,Podľa teba je to v poriadku? Je v poriadku, že mi nenecháš jediný odkaz, proste po mňa pošleš svojho brata a...do riti, Aaron. Myslela som, že zošaliem, keď som doma našla tú letenku. Vôbec som netušila, čo mám robiť," rozhorčene gestikulovala rukami. Takmer som jednou schytal do tváre, na šťastie som stihol pohotovo zareagovať.

,,Nemohol som riskovať," pokrčil som ospravedlňujúco plecami. ,,Ale, prišla si," urobil som jeden pomalý krok dopredu.

Rukami si nervózne pošúchala ramená, ako by jej bolo chladno, čo nebolo možné. Vedel som, že za všetko môže nervozita, ktorú jej spôsobovala moja prítomnosť.

Podišiel som bližšie a ruky presunul na miesto, ktorými si do teraz besne prechádzala tými svojimi. Veľkými rukami som jemne zovrel jej útle plecia. Mal som pocit, ako by sa pod mojím dotykom takmer strácala.

,,Nerozumiem, ako si ty mohla robiť dozorkyňu vo väzení," pobavene som pokrútil hlavou.

,,Myslíš tým, že nerozumieš, ako som mohla pracovať s ľuďmi, ako si ty?" Nadvihla obočie, no aj keď si myslela, že ma tým možno rozčúli, vráti mi to, ako som ju využil, mýlila sa.

,,Presne tak," zašepkal som a rukami, ktoré som mal stále položené na jej pleciach som si ju jemne pritiahol bližšie.

Hneď na to som jednu ruku presunul ku jej krku, ktorú som z jednej strany jemne obopol a palcom jej prechádzal po lícnej kosti. Oči pod mojím dotykom jemne privrela, no po malej chvíli sa prudko odtiahla, ako by sa prebrala z tranzu.

S pohľadom upretým pred seba odkráčala ku Edenovi, ktorý postával pri červenom kufri a s úškrnom na perách pozoroval celé toto divadlo.

,,Na čo čumíš?" Drgol som ho plecom, keď som prechádzal okolo neho a nasledoval Margo, ktorá sa ponáhľala dole schodmi.

,,Nemal by si svojej frajerke nosiť batožinu ty?" Mrmlal Eden, keď sme sa zastavili pred veľkým terénnym autom.

,,Nie som jeho frajerka," zaryto odvetila Margo, načo sa Eden hlasno rozosmial.

,,Mal by si si ju skrotiť," šťuchol do mňa Eden, keď s kufrom prefrčal okolo mňa a s námahou ho naložil do priestranného kufra.

,,To mám v pláne," zamrmlal som si viac menej pre seba a posadil sa za volant.

Margo si medzi tým našla miesto na zadnom sedadle a Eden sa s fučaním zvalil vedľa mňa.

,,Tak čo, Margo? Máš vlastne doma nejakého fešáka? Práve keď som plánoval návštevu tvojho domu, videl som ťa s nejakým týpkom. Taký ten modrooký krásavec s vlasmi, ako anjelik," pridusene sa zasmial.

Pohľad som okamžite nasmeroval na zrkadlo, no z tváre Margo som nevyčítal takmer nič.

,,Bol to môj ex," odvetila pokojne bez jedinej emócie a ďalej sa venovala pozorovaniu okolitého sveta cez zadné okno auta.

,,Dustin," povedal som potichu a naše pohľady sa v zrkadle stretli, načo jemne prikývla.

,,Prečo ste sa rozišli?" Vyzvedal Eden ďalej, no ja som odpoveď poznal už dávno. Vedel som, aký bol život Margo. Preto jedna moja časť verila, že sa tu skutočne stretneme.

,,Nechcem o tom hovoriť," odvetila bez záujmu a Eden sa tak konečne zmieril s faktom, že sa s ním Margo baviť nechce. Aspoň nie v tento moment.

Natiahol sa za rádiom a autom sa razom niesla hudba, ktorá aspoň na malý moment uvoľnila atmosféru, ktorá medzi nami panovala. Keď sa ozvali tóny KYGO & AVICII "FLAWS" výraz na tvári Margo razom zjemnel. Pozeral som do spätného zrkadla a potom, ako sa naše pohľady znovu stretli som jej venoval krátky úsmev sprevádzaný žmurknutím. Po tom, ako sa jej pery skrútili do jemného úsmevu som pochopil, že jej hnev, ktorým ma na začiatku atakovala sa strácal.

A v tom istom momente sa mnou prehnal zvláštny pocit, ktorý som si do tohto momentu neuvedomoval. Sloboda, ktorú som tak dlho hľadal a o ktorej som neveril, že niekedy príde sa razom dostavila v podobe dievčaťa sediaceho na zadnom sedadla auta.

Presne, ako v moment, keď som ju prvý krát videl na druhej strane mreží. Na mieste, kam som sa chcel dostať ja. Už v tom momente, keď som ju videl prvý krát som vedel, že práve toto dievča bude mojou cestou za slobodou.

_________________________________________

❤
Kapitolu venujem vám všetkým 🥰 Ktorí za môj príbeh hlasujete, podporujete ma, čítate ho. Ale hlavne vám za vaše úžasné komentáre, ktoré ste mi zanechali pri poslednej kapitole.

leonalevinski, nina_reading, AureliaStaviarska, Ayhla_, lkrajcikova, lianka332, Dadalili3, LenJaNeviditelna, Lucy5534, Ema_Luna, jazmin_wolf, Eisblut79, gabri-88, vykecavacka

❤