Margo

Akonáhle sa auto dostalo z dohľadu väznice, Aaron dupol prudko na plyn, načo ma jemne zatlačilo do sedačky. Bola som si istá, že otcovo auto podobnou rýchlosťou nešlo nikdy.

Prekvapene som si uvedomila, že môj krk tento krát neohrozuje žiadna zbraň. Očami som vyhľadala Aaronovu voľnú ruku, ktorá rýchlym šmahom ruky vyšmarila nôž rozbitým oknom. Toto gesto ma prekvapilo, no brala som to ako dobré znamenie, že mi už Aaron možno viac neublíži. Chcela som tomu veriť.

,,Prepáč za ten krk," ozval sa po tichu, no oči ani na malý moment nespúšťal striedavo z cesty a spätného zrkadla v ktorom kontroloval, či už za nami valia policajné autá. Zatiaľ sa však nič podobné nekonalo, čo ma miatlo.

Tvár som otočila jeho smerom a pomaly som otvorila ústa pripravená zareagovať, no Aaron ma predbehol.

,,Keby som to neurobil, ten blbec Cole by mi na to neskočil a pravdepodobne by som bol teraz mŕtvy," pokračoval a ospravedlňujúco pokrčil plecami.

,,Netuším čo odo mňa čakáš. Ohrozoval si ma a navyše si ma zatiahol do svojho podlého plánu," precedila som cez zuby a hlavu natočila von oknom za ktorým som však okrem tmou zahalenú lúku nevidela nič.

,,Zabil som ich!" Zvrieskol odrazu a mojím telom prekvapene trhlo.

,,Aké prekvapivé," odvetila som nezaujato.

,,Ale neplánoval som to. Nechcel som ju zabiť! Miloval som ju viac, než svoj život. Preto som chcel zabiť jeho. Aby jej už viac neubližoval," pokračoval, ignorujúc moju poznámku.

Odhodlane som otočila tvár znovu jeho smerom.

,,Prečo by som ti mala veriť?"

,,Nemusíš mi veriť. Proste je to fakt a ja nemienim prežiť zbytok života v base. Ak to nevyjde, vpálim si tú guľku do hlavy sám. Ale tam sa už nevrátim," hlasno preglgol a volant rukami obopol ešte silnejšie.

,,Čo sa stalo?" Dožadovala som sa odpovedi, no na miesto toho nesúhlasne pokýval hlavou.

,,Nechcem o tom hovoriť," odvrkol napokon a rukou sa natiahol po starom otcovom rádiu odkiaľ sa však ozvalo len hlasné šušťanie.

,,Rádio nefunguje už pár rokov, ale môžeš pustiť otcovu starú kazetu," vysvetlila som, načo sa pobavene uškrnul.

Napriek tomu však stlačil gombík prehrávania a autom sa ozvali prvé melódie songu Billy Joel– Uptown Girl.

,,Čo to do riti..." s nadvihnutým obočím skonštatoval Aaron, načo som sa musela zasmiať.

,,Otcov štýl, tak trochu..."

,,Zaspal dobu?" Skočil mi do reči neveriacky krútiac hlavou.

,,Prestaň. Tomu songu vôbec nič nechýba," bránila som sa a na tvári mi vystúpil jemný úsmev.

Predstava, ako sa pri tejto pesničke spoločne s Blaire vrtíme na bare mi odrazu prišla na míle vzdialená. Vlastne, aj bola. Celá naša tanečná kreácia skončila až v momente, keď sa ma z baru pokúsil zložiť Dustin a napokon sme skončili obaja na zemi. Po tomto incidente sa na mňa vydržal hnevať až celý týždeň čo bol doposiaľ jeho rekord.

,,Uptown Girl..."

,,Margo, nie!" Zodvihol pred seba varovne ruku a ja som s odutou perou zahodila kariéru nádejnej speváčky.

Song sa skončil a na prekvapenie ho nasledoval ďalší tento krát dokonca minimálne o desaťročie starší. Autom sa tento krát ozývala kapela The Box Top – The Letter a ja pohľad zapichla na Aaronovu tvár zvedavá na jeho reakciu.

Neplánovala som priznať, že tento song milujem. Tušila som, že by ma najskôr vysmial, no tiež som si uvedomovala, ako veľmi text pesničky Aarona a tiež jeho situáciu vystihuje.

Nie. Nie je možné, aby sa mu ten song nepáčil.

V momente, ako som zahliadla Aaronove prsty tancujúce po volante tvár sa mi rozžiarila.

,,Vedela som to," zatlieskala som detinsky rukami, načo sa Aaronovej tvári zhostil pobavený úškrn.

Hneď na to však auto nasmeroval ku krajnici. Keď sme zastavili motor stále bežal, no ani jeden z nás sa neozval. Ja zo strachu, pretože som sa obávala najhoršieho a Aaron...Aarona neprečítam nikdy.

,,Tak fajn, Margo. Tu sa musíme rozlúčiť," odvetil chladne.

Neschopná pripustiť si jeho slová som ostala sedieť, ako prikovaná. Pohľad som mala zapichnutý pred seba a len tak som sa otočiť neplánovala.

,,Nemám veľa času," povedal tento krát pokojným hlasom a trup natočil mojím smerom.

,,Nemôžeš ma tu predsa nechať," vyslovila som potichu, načo sa tento krát autom ozýval text Mamas and the Papas, The - California dreamin'.

Tento krát moje spomienky zablúdil na deň, kedy som oslávila svoje dvanáste narodeniny. Otec mi sľúbil poriadny výlet, a tak sme spoločne išli do zábavného parku. Celou cestou sme si spievali jeden a ten istý song, až nás z toho rozboleli hlavy.

California dreaming

On such a winter's day

Myslím, že to bola moja najkrajšia spomienka s otcom.

,,Margo, môžeš si byť istá, že za pár minút tadiaľto prefrčí minimálne desať policajných áut," prehovoril potichu, neprestajne sa obzerajúc okolo za seba.

Jeho telo mi dávalo jasné signály, že by som mala čím skôr vypadnúť. Stratiť sa z jeho života. Nechať ho ísť. Kiež by to bolo to bolo tak jednoduché. Teraz, keď som už nemala kam ísť.

,,Nechcem sa vrátiť domov," priznala som po šepky a ruku pomaly natiahla za kľučkou, no tá Aaronova ma zastavila.

,,Ver mi. Tento život nechceš žiť. Ja nechcem, aby si ho žila," pritlačil sa svojím čelom na moje a palcom mi jemne prešiel od krku na líce.

,,A Margo. Ďakujem ti...za všetko."

V momente, ako tie posledné slová vyslovil vedela som, že je koniec. Že sa lúčime. Tiež som vedela, že môj život zničil už dávno. No možno...možno predsa len nie. Možno mi len otvoril oči a ja môžem začať od znovu.

Jemne som sa nad svojimi myšlienkami pousmiala a oči, ktoré som do teraz mala privreté som jemne pootvorila, aby som sa mohla rozlúčiť so zelenými diamantmi, ktoré ma aj tento krát prepaľovali. Na pár posledných sekúnd som sa utopila v ich hĺbke, v mysli si zaplávala ich pokojnou, no zároveň tak temnou, neprebádanou hladinou.

Prsty pravej ruky mi zaboril do vlasov a horúce pery priložil na moje. Neprekvapilo ma to. Naopak. Čakala som na tento moment. Pristihla som sa, že som sa naň dokonca tešila. Prahla som po ňom.

Aaronov jazyk jemne obkreslil môj a ja som ani na malú chvíľu nekládla odpor. Nemohla som, pretože by som tým klamala samú seba. V jedinej chvíli, ktorú som prežívala som na malý moment zabudla, kde sa nachádzam. Zabudla som na svoju a tiež na Aaronovu minulosť. Odrazu pre mňa nebola tak podstatná. Nezaoberala som sa tým či mu verím, alebo nie. Nebolo to dôležité.

Užívala som si posledné dotyky, ktoré mi horúčkovito prechádzali celým telom. A možno by tento moment trval celú večnosť keby sa v diaľke neozvali hlučné policajné majáky, ktoré už z diaľky niekoľkých kilometrov osvetľovali tmavú nočnú oblohu.

,,Nezabudnem na teba, Margo. Prisahám," odtiahol sa odo mňa a ja som sa so slabým prikývnutím vysúkala z auta.

Prudko som zabuchla dvere a v tej chvíli som už tiež túžila len po jedinom. Aby Aaron Vance zmizol navždy.

_________________________________________

❤

Ahoj, ahoj 🙋‍♀️
Máme tu ďalšiu časť po ktorej ste možno trochu sklamané, ale nemajte strach. Ešte ani zďaleka nekončíme.  Veľmi vám ďakujem za vašu podporu.Všetkým!!!
Ste úžasní.
❤