Margo

,,Ty si myslíš, že mám na výber?" Rozhodila som rukami a presunula sa ku čelu postele, kde som si ľahla na chrbát a hlavu si podložila rukami.

,,Ja...ja neviem. Myslím, že áno. Nemusíš to predsa robiť. Myslela si vôbec na to, ako sa musím cítiť ja? Celý deň a dokonca aj noc si terčom zločincov a vrahov. Vôbec sa mi to nepáči. Ani trochu. Dokonca...dokonca si sa ma ani len neopýtala, či s tým súhlasím. Proste si sa rozhodla, že sa budeš starať o potetované zvery," chŕlil zo seba pohoršene a ja som sa nestíhala čudovať, koľko hnevu sa v ňom odrazu prebudilo.

Potetované zvery.

,,Potetované zvery?" Vyslovila som svoju myšlienku nahlas.

,,Presne tak. Moje dievča v prítomnosti podobných grázlov," zavrčal znovu.

,,Možno by si si tiež mohol dať tetovanie," zamyslela som a neuvedomila si, že som to povedala znovu nahlas.

,,Ty si zo mňa robíš srandu, Margo?" Rozhodil rozhorčene rukami a vyskočil z postele a ja som tušila, že tento krát som to prehnala.

,,Prepáč, Dustin. Neuvedomila som si, ako to vyznie," pokrčila som plecami a premýšľala, ako by sa dala táto situácia zachrániť.

,,Poď ku mne," ukázala som na voľné miesto vedľa mňa a čo najmilšie sa usmiala.

Dustinov nahnevaný výraz trochu zjemnel, no stále mu z očí sršal hnev, čo sa dalo napraviť len jediným spôsobom.

Posadil sa na kraj postele a na chvíľu ma nehybne sledoval. Nemohlo mi uniknúť, že svoj pohľad zabodol na moje pery, čo som považovala za dobré znamenie. Nedočkavo som si tie svoje oblizla, čo ho popohnalo, aby sa celou váhou presunul nado mňa a pery pritlačil na moje.

Perami začal jemne pohybovať, načo som si ho pritiahla o čosi bližšie. Jazykom som mu zašla do úst a jemne ním obkreslila ten jeho. Bozky boli na môj vkus až príliš jemné, no mojej snahe ich ešte viac prehĺbiť sa úspešne vyhýbal.

,,Dustin," zakňučala som nedočkavo a vzrušene sa pod jeho ťažkým telom pomrvila.

Jednou rukou sa stále zapieral nado mnou a druhou si nemotorne stiahol rifle až pod kolená a hneď za nimi nasledovali tmavé boxerky. Rukou som mu prešla na zadok a jemne naň zatlačila.

,,Bože, Aaron. Tak veľmi ťa chcem," zavrčala som a jazykom sa znovu snažila dobiť do jeho úst, načo sa prekvapene odtiahol a venoval mi hnevom,m poznačený pohľad.

,,Čo si to povedala?" Stuhol a jeho tvár nabrala červený odtieň.

,,Ešte raz sa opýtam. Čo si to do riti povedala?" Precedil cez zuby a ja som prekvapením stuhla.

Bola som si istá, že som v jeho očiach nikdy pred tým nevidela väčší hnev, ako v tejto chvíli. Nerozumela som čo sa stalo. Čo som urobila, že mal dôvod sa odrazu na mňa hnevať.

,,Povedala som, že ťa chcem," zopakovala som potichu, aj keď som si nebola istá, či to boli slová, ktoré chcel skutočne počuť.

,,Si si tým istá? Pretože ja mám pocit, že nie som ten, ktorého naozaj chceš," vyslovil so zaťatou sánkou a svoje telo presunul na kraj postele, aby sa mohol obliecť.

,,Naozaj netuším, o čom to hovoríš, Dustin", bránila som sa, čo som zrejme robiť nemala.

..Tak ty netušíš. Si vážne tak sprostá, že ani nevieš, že si ma slovila iným menom?" Vytočil hlavu mojím smerom a ja som sa opatrne posadila.

Snažila som sa v pamäti zaloviť na posledné slová, ktoré som vyslovila, no na nič podobné som si nespomínala. Ak som aj čosi podobné urobila, musela som to urobiť automaticky. Podvedome.

,,Prepáč," zajachtala som a z čela si utrela pot, ktorý spôsobila nervozita.

,,Kto, je kurva Aaron?" Zvrieskol a moje telo okamžite zalial studený pot.

Bože, ja som ho vážne musela nazvať Aaronom.

Netušila som, ako sa mi také čosi mohlo stať. Vôbec som pri tom predsa nemyslela na Aarona. Alebo áno? Možno som na neho skutočne myslela, len som si to neuvedomila.

Plamienok hnevu v Dustinových očiach sa každou sekundou zväčšoval a ja som stále nemala dostatočnú výhovorku. Spanikárila som.

,,Neviem. Nepoznám žiadneho Aarona," zaklamala som uvedomujúc si, ako absurdne to znie.

,,Neklam mi!" Zreval znovu Dustin a mojím telom trhlo.

,,Ja neklamem. Nepoznám nikoho s tým menom," stála som si za svojím a sledovala Dustina, ktorý sa nepríčetne prechádzal po izbe, prstami si zúfalo trhajúc vlasy.

,,Kurva! Kurva, kurva, kurva!" Dookola opakoval a ja som si v tej chvíli bola istá, že za posledné roky, ktoré sme boli spolu som práve dnes počula z jeho úst najviac nadávok.

Nikdy som ho nepočula nadávať. Vôbec nikdy.

,,Povedz, Margo. Je to jeden z tých hajzlov? Preto sa tam držíš zubami nechtami? Nechávaš sa tam preťahovať?" Chŕlil jednu vetu za druhou a mne sa z jeho slov dvíhal žalúdok. Nechcela som viac počúvať tieto obvinenia. Nemohla som.

,,Prestaň, Dustin. Nič také nerobím a ty to vieš. Nikdy som ťa nepodviedla," odpovedala som takmer pravdivo, snažiac sa z mysle vymazať bozk s Aaronom.

,,Neverím ti. Neverím ti ani jediné slovo. A ja debil som sa ti ešte prišiel ospravedlniť. Seriem na teba," vypľul tak odporne, že by pokojne mohol konkurovať aj mojej najväčšej nepriateľke zo strednej školy, Alice.

Hneď po tom opustil moju izbu a s buchotom vybehol z domu.

Roztrasenými rukami som si zašla do vlasov a jemne zaťahala.

,,Bože," zašepkala som pre seba a zvalila sa späť na posteľ.

Hlavu som položila na vankúš, ktorý bol do pár minút premočený mojimi slzami. Tvár som mala zaborenú priamo do neho, aby som utíšila vzlyky, ktoré mi nemilosrdne vychádzali z hrdla.

Netušila som prečo som plakala. Možno preto, že som prišla o chlapca, ktorý bol posledné roky súčasťou môjho života. Možno kvôli bozku, ktorým som si spôsobila nemalé problémy. A možno kvôli citom, ktoré vo mne vyvolával chlapec, ktorý si moju pozornosť nezaslúžil.

Bola som rozhodnutá. Musela som z väznice odísť. Nedokázala som si predstaviť, ako to vysvetlím otcovi, no ak som svoj život nechcela pokašľať úplne budem sa musieť dostať z blízkosti Aarona Vancea vďaka ktorému sa rúcal už teraz.

Mohla som to tušiť. Iste. Aj som to tušila. Už v prvý deň keď som spozorovala jeho smaragdovozelené oči som tušila, že tento chlapec prevráti môj život úplne na ruby.

Po jednom jedinom bozku. Čo by sa asi stalo, ak by som si toho chlapca pripustila ešte bližšie? Zničil by môj život úplne. Zničil by mňa. Zabil by všetko, čo som kedy milovala. Zabil by mňa. Ale to bola predsa jeho špecialita. Bol to predsa vrah. 

_________________________________________

❤

Krásne ránko prajem Verím, že mnohí z vás ešte možno leňošia v posteli. Predsa len, prázdniny. Takže vás dúfam, takto z rána poteším kapitolou :)
❤