Prajem príjemné čítanie

Slnko otravne svietilo do mojej presklennej kancelárie, čo spôsobilo oveľa vyššiu teplotu, napriek tomu, že už boli štyri hodiny poobede. Júnové teploty sa v Bratislave šplhali k okrúhlej štyridsiatke, nebolo to ani zďaleka príjemné. Biely čipkovaný komplet pozostávajúci z topu a puzdrovej sukne sa na mňa lepil ako druhá koža. Nehovoriac o spodnom prádle, ktoré mi naraz vadilo a mala som sto chutí tú novú podprsenku, ktorú som dostala ako darček od najlepšej priateľky, zo seba zhodiť a byť skrátka naostro. ,,Mirka, o hodinu príde pán so záujmom o ten mezonetový byt v starom meste," oznámila mi moja sekretárka a ovievala sa obrovským fasciklom. Asi som nebola jediná, ktorá prežívala šialené muky z tepla. ,,Dobre, Zuzi, ďakujem ti. A Maťo sa zatiaľ neozval?" opýtala som sa na svojho priateľa, ktorý ma od rána zatiaľ zaryto ignoroval. Vedela som, že mal toho veľa, obaja sme boli v posledných dňoch vyťažení, snažiac sa stihnúť čo najviac pred očakávanou spoločnou dovolenkou. Pokývala hlavou. ,,Predsa vieš, že by som sa okamžite informovala, takže nie, nevolal ešte." Vo svojej kancelárií som osamela a skontrolovala si mobil. Nevolal, nepísal, asi naozaj nestíhal.

Konečne som vybavila svojho posledného klienta a mohla som sa spokojne pobrať domov. To by sa ale musel môj priateľ uráčiť prísť skôr a vyzdvihnúť ma. ,,Tak, Mirka, idem už domov. Všetko dôležité som vybavila, vidíme sa zajtra," rozlúčila sa so mnou moja sekretárka Zuzka. ,,Jasné, pa. Utekaj." Obklopovalo ma ticho, na našom poschodí už nebolo žiadnej živej duše, neprestajne som odchádzala posledná. Stalo sa to takým zvykom. Martin stále končil okolo tej piatej až šiestej, prišiel po mňa a išli domov. Vždy keď som na neho čakala som si aspoň pokojne vybavovala svoju agendu a nasledujúce schôdzky, obhliadky. Poctivo som si to všetko zaznačovala do svojho diára, rada som mala vo veciach poriadok. To teplo, ktoré ma zužovalo bolo na nevydržanie a rozhodla som sa zbaviť spodnej bielizne. Hneď som sa cítila lepšie, preto som set krajky zabalila do tašky a odložila do kabelky.

Počas čakania som surfovala na internete a pozerala dovolenkové atrakcie na Bali. Ja som chcela vybrať niečo skromnejšie, no moja polovička mi to razom zatrhla. Vraj sme si to mohli dovoliť, takže o týždeň sme mali odlietať z Viedne do krásneho tropického raja. Očividne som bola priveľmi pohrúžená do notebooku, keď som si nevšimla príchod ďalšej osoby. Vlhké bozky, ktoré mi boli uštedrované od ucho cez krk na dekolt ma čiastočne schladili a vytvorili husiu kožu. ,,Kedy si prišiel?" horko-ťažko som zo seba vydala otázku.

,,Pred pár minútami. Bola si tak mimo, že si si ma nevšimla. Pozoroval by som ťa ešte dlhšie, ale nedokázal som ti viac odolať." Hladil ma po ramenách, brušku, páse, stehnách, všade kam jeho ruky dotiahli a čo mu stolička, na ktorej som sedela, dovolila. ,,Od rána som na teba myslel," so šeptavými slovami mi oblizol ušnú lastúrku. Jeho dotyky pálili i cez biely kostýmček. Och, ako mi len chýbal. Pritom sme sa videli ráno pred tým než sme obaja odišli do práce. Pod náporom vzrušenia sa mi postavili bradavky a vnímala som čoraz väčšie mokro na vnútorných stehnách. ,,Zlato, nemyslíš vážne, že si celý deň behala na ostro! To ti všetci tí chlapi zízali na prsia a zadok?" ohradil sa Maťo a hneval sa, zúril, zatínal sánku. Bola som možno čudná, ale páčilo sa mi ako niekedy žiarlil. Postavila som sa zo stoličky, oprela sa o sklenenú hranu stola a so zdvihnutým obočím sa na neho zadívala. ,,Naznačuješ mi tým, že nemám na to, aby som chodila na ostro?" potrebovala som do neho rýpať, pretože vtedy býval živočíšnejší ako obvykle. Zaťal pravú ruku v päsť a priblížil sa ku mne. I po náročnom letnom dni krásne voňal. Možno to už nebolo ani parfumom, ktorým som mu podarovala, ale tým, že ma sexuálne priťahoval. Jeho vôňa bola pre mňa domov, jeho telo bolo stanoviskom vášne a rozkoše. ,,To nemyslíš vážne! Máš tie najlepšie a najkrajšie prsia aké som kedy videl, ale sú len moje! A o to čo je moje sa nedelím, to by si mala vedieť." Nosom ma šteklil po krku, ktoré už bolo dostatočne rozpálené. ,,Pokoj, rambo. Vyzliekla som si to len pred chvíľou, nezvládala som už tú horúčavu a navyše som myslela, že by sa ti to páčilo, vieš, rýchlejší prístup," provokovala som až som dosiahla svoje. Aj na neho to bolo príliš a nedržal sa stranou. Surovo ma posadil na stôl s papiermi, diárom, nestaral sa o žiadne veci, ktoré na ňom ležali. Pravdupovediac, ani ja nie. S obutými krémovými lodičkami som mu nohy zakvačila na jeho pevnom pozadí a uvoľňovala kravatu, ktorú mal presne do detailov uviazanú pri krku. Bojovala som s dobre prevedeným zapínaním gombíkov na košeli, pretože na tých si vždy potrpel najviac. ,,Chcel som vydržať domov, zlato, ale nejde to." Rozopol kovovú pracku koženého opasku, následne zips tmavomodrých nohavíc obleku a cez čierne boxerky vytiahol svoj penis. Bielu sukňu mi okamžite vysunul hore na pás, bližšie si ma k sebe pritiahol a zasunul ho dnu. Mali sme jediné šťastie, že bolo po pracovnej dobe a mali sme prázdno a pokoj. Niečo také by sme si inak nemohli dovoliť a Martin si to veľmi dobre uvedomoval. Bolo to úžasné, úderné, rýchle, spaľujúce a nezáležalo mi na tom, že som sa ešte viac potila. Nepoužili sme kondóm, išli sme na ostro a ten priamy kontakt sa nedal nikdy opísať. Zvierala som mu vrchnú časť obleku, ťahala zo vlasy, hrýzla mu ušný lalôčik. Vydávala som zo seba hlasné zvuky rozkoše a prichádzajúceho orgazmu, nedbala som na nič. Pri spoločnom sexe a milovaní išlo vždy všetko nepodstatné bokom, boli sme len my dvaja. Nevytiahol ho, urobil sa do môjho vnútra, zatiaľ čo sa mi triasli stehná a nohy. Vypli sme, vybili nadbytočnú frustráciu z pracovného dňa, vzájomne sa ľúbili. ,,Na niečo také by som si vedel zvyknúť," povedal mi pomedzi to ako ma staval na nohy, upravujúc oblečenie a vlasy. Cudne som ho pobozkala, upratala veci na stole, vzala potrebné podklady a osobné veci. Ruka v ruke sme opúšťali priestory budovy, kde som pracovala a mierili si to na parkovisko, k jeho autu. So zatvorenými očami som zodvihla hlavu k slnku a dýchala čerstvý vzduch a vôňu trávy a blízkeho Dunaja. ,,Mám pre teba malé prekvapenie," tajnostkársky mi oznámil v aute. Počas toho ako som zapínala chladnú klímu som lovila v pamäti dátum a dôležité udalosti. Dala som si vnútornú facku, pretože som si spomenula. Bol to oficiálne rok odvtedy, čo som sa odsťahovala z Košíc, predala byt a prišla za ním do Bratislavy, za spoločným životom. Oficiálne sme boli pár už rok. Šialené ako ten čas letel, no musela som zahriaknuť samu seba, pretože ja som pre neho darček nemala. Skrátka som zabudla a neuvedomila si, že bol taký dátum. Nezabudla som mu v aute zaspievať niekoľko obľúbených hitov, zatiaľ čo ma pozoroval s úsmevom na perách.

Doma bolo príjemná zima a studená podlaha o to viac tešila moje bosé chodidlá. Čakalo ma malé prekvapenie v podobe nachystaného stola uprostred našej obývačky. Už bolo prestreté, stačilo zapáliť sviečku - na vytvorenie dokonalého momentu a chvíle.

Martin mi galantne odsunul stoličku, nalial nám víno, nabral lososa so zeleninovým šalátom a zapálil úzku vysokú sviečku. ,,Musím sa ti priznať. V práci som skončil o čosi skôr, preto som nám uvaril jedlo a až potom prišiel za tebou. Snáď sa nehneváš," ospravedlňujúco na mňa hľadel a nedalo sa na neho hnevať. Na to bol priveľmi úžasný, skrátka som ho ľúbila.

,,Láska, samozrejme, že sa nehnevám, som uchvátená, že si to pre nás nachystal." Venovala som mu pohľad, ktorý mal obsahovať najviac lásky a vyznania. Na nič iné som sa nezmohla. Večera bola naozaj chutná, víno lahodné, všetko dokonalé. Aspoň som spratala špinavý riad - to bolo najmenej, čo som mohla urobiť, za tú všetku prípravu a nápad.

Rozpačito som si sadla na sedačku a netrpezlivo čakala na ďalší krok. Podal mi papierovú taštičku, obsahujúc môj darček. ,,Choď si to obliecť, ja zatiaľ počkám." Odišla som do kúpeľne, otvorila tašku, vybrala papier a potom luxusné spodné prádlo. Ďalší set, tentokrát v čiernej farbe, dokonca s podväzkovým pásom a samotnými podväzkami. Na malý moment som si myslela, že to bude malé. Pochybnosti však boli zažehnané po tom, čo som to na seba natiahla. Látka bola jemná, prispôsobovala sa telu, dokonca som mala pocit, že ju ešte viac formovala a zvýrazňovala. Obzrela som sa v obrovskom zrkadle, páčila som sama sebe. Pôsobila som dospelo, zvodne, žensky, nie ako rozbúrená školáčka z pred niekoľkých rokov. Zakryla som to saténovým županom a až tak vyšla von - ukázať sa svojmu priateľovi. Čakal na mňa, obzeral si ma, napäto vyčkával na ten kúsok, ktorý mi kúpil. Neviem akým pričinením som si takého priateľa zaslúžila, no každý deň som za to ďakovala viac a viac. ,,Keď si sa pred rokom ku mne nasťahovala myslel som, že nebudem šťastnejší, mýlil som sa. Odvtedy, čo sme spolu ťa ľúbim každým dňom viac a som vďačný, že ťa mám vo svojom živote, pracovnom a najmä tom súkromnom. Ľúbim ťa, Mirka, vždy to tak bolo a asi to tak už aj bude. Nechcem ťa opätovne žiadať o ruku, viem, že na to ešte nie si pripravená, ale budem trpezlivo čakať na deň, kedy mi povieš áno." Keď skončil so svojim prejavom, vyznaním a konečne som si utrela tie hlúpe slzy radosti, sme sa spolu milovali. Opätovne, dlho, až do západu slnka a následne aj po ňom. Vedela som, že si ho chcem vziať za muža, no cítila som, že to malo čas. Dokonca ma k tomu netlačil ani ten pozitívny tehotenský test, ktorý bol odhodený v koši v kúpeľni. Všetko malo svoj čas a to najlepšie nás ešte len čakalo.

°°°

Za prekročenie hranice 10,000 hviezdičiek sľúbená bonusová kapitola, ďakujem krásne, ste skvelé, úžasné a verím v to, že vás táto časť poteší ♥