5.
Dni ubiehali, jeseň bola v plnom prúde. S Kikou sme si všetko vysvetlili, ale pamätať si to budem stále. Nech sa proste deje čokoľvek. Tomáš sa mi akosi vyhýbal, počula som, že mával nejaké stretnutia aj s inými babami. Mohla som si myslieť, že toto urobí.
Kristína slintala po Adamovi, no ten ju akosi neriešil. Bol vážne veľmi pekný. A Martin? Tak ten bol pre mňa najväčšou záhadou. Dievčatá na nich leteli a poriadne. Sama som sa čudovala, že akú mali partiu. Chodili spolu všade. No a ja? Ja som robila to čo mi išlo najlepšie. Užívala si, popíjala, randila s chlapcami. A každým dňom zabúdala a opakovala si, že láska je na hovno.
Bola streda čo znamenalo, že od veľkej prestávky sa neučí a chalani hrajú basketbalový zápas. Všetci žiaci boli v telocvični a pozerali na družstvá, ako medzi sebou hrajú a bojujú o mestský titul. Každá škola mala tri tímy. Prvákov, druhákov a tretiakov, maturanti boli vždy vynechávaný z veľkého množstva učiva a maturantských povinností.
O rok to malo čakať aj mňa. Samozrejme potom vysoká. Od mala som rozhodnutá kam chcem ísť, len či by to moja popularita dovolila. Bolo prízemné a hlúpe riadiť sa akýmsi bezvýznamným postavením v spoločnosti, ako keby sme boli niekde v Amerike, ale tak to bolo, je aj bude. Nie je dôvod meniť to. Bol tu dôvod, ale mala som pätnásť, je to už za mnou. Skrátka koniec.
Sledovala som ako sa pripravovali spolužiaci, najskôr hrali tretiaci, druháci a tak ďalej. Každý týždeň idú ďalej tí, ktorí vyhrali.
Sedela som na tribúne a fandila, horko a silno. Milovala som basketbal, ale hlavne chlapcov, ktorí hrali.
Martin behal po ihrisku, prihrával strieľal, snažil sa. Niečo jej na ňom bolo povedomé, no nech sa akokoľvek snažila si dať všetky súvislosti dokopy, nič nedávalo zmysel. Videla som len čiernu tmu. Bola som zmätená sama zo seba. Ten pocit som neznášala najviac.
Chalani hrali ďalej. Sledovala som ich, očko mi niekedy ušlo k Adamovi, Tomášovi aj Martinovi. Prečo som ho neregistrovala? Nie je na zahodenie. On však záujem nemal. Jeho chladný postoj voči mne tomu nasvedčoval.
Napokon vyhrali naši tretiaci. Kristína slintala nad Adamom. Obzvlášť, keď zdvihol tričko a odhalil svoje brucho s hruďou. Bola som zvedavá, ako ho chce zbaliť. On sa len tak rýchlo nedá. Adam bol tvrdý oriešok.
,,Čo keby ich zavoláme vonku?" vyhŕkla zrazu.
,,Prosím?" zdesene som sa na ňu otočila.
,,Prosím Mirka, ja ho chceeem. Veľmi." Záporne som krútila hlavou, snažiac si držať svoj postoj. Ona prosíkala. Pozrela som na Tomáša, ktorý sa s chalanmi vracal zo šatní. Vtedy mi niečo napadlo.
,,Fajn, voláme aj Tomáša." To bol môj konečný verdikt. Kristína mala veľké oči od nadšenia a bola celá šťastná. Tá sa do toho položila.
,,Chceli sme sa vás s Kikou spýtať či by ste nechceli vyraziť dnes von? Zajtra máme predsa riaditeľské voľno." Položila som im návrh a čakala ich odpoveď. Úprimne povedané, boli pre mňa samým prekvapením, takže som nevedela čo očakávať.
,,Kto všetko?" opýtal sa Adam, utierajúc si krk po ktorom mu stekal pot. Tento jeho počin upútal Kristínu a ak by mohla určite by vypustila niekoľko slín.
,,No ja, Kika, ty, Maťo a Tomáš." Chalani sa na seba pozreli. Mravček pochybnosti trošku vyliezol von.
,,Okej tak večer o 7 v letnej záhrade?" Prikývli sme my dve. Mravček pochybnosti zaliezol dnu.
Musela som sa ísť domov pripraviť. Dnes musím vyzerať prosto sexi. Tomášovi vytrem zrak. Mám chuť dnes na malú hru. Tomáš bude trpieť najviac.
Na celej veci mal rovnaký podiel ako Kristína, to sa nerobí.
Doma som stála nad skriňou a neustále z nej niečo vyhadzovala, avšak naspäť som to neuložila. Potrebovala som niečo sexi. Chcela som zažiariť. No nechcela som vyzerať ako lacná žena. Mala som v pláne hrať biliard a odhaliť svoje prednosti. Lodičky som si obula čierne, na vysokom opätku s platformou. Čierne samodržiace pančuchy, ružovo-čierne obtiahnuté šaty s hlbokým výstrihom. Všetko doladené kabelkou a doplnkami. Vlasy som nechala voľne padať vo vlnách. Ako čerešničku na torte som použila červený rúž, nanášajúc na svoje plné pery, čierne dymové líčenie. Napokon som si zobral so sebou kabelku a sako.
Nasadla som do auta, ktoré mi maminka ochotne požičala, opäť a vyrazila. Mala som veľké očakávania z Kristíny. Pred letnou terasou čakali chalani, už aj s Kikou. Auto som odparkovala neďaleko. Moja najlepšia kamarátka vyzerala super, ale na mňa nemala. Opäť to prehnané sebavedomie. Videla som ako Tomášovi padla sánka, Martin sa celkom krotil, ale ani Adamov pohľad mi neunikol.
Sadli sme si dnu, blízko k biliardovému stolu a objednali si. V boxe som sedela vedľa Adama. Oproti nám oni traja.
Len tak sme sa rozprávali o nepodstatných veciach, smiali. Po desiatich minútach mi už fakt začínalo byť horúco. Vyzliekla som si sako, upriamujúc pozornosť na seba.
.....
,,Veď to nie je fér!" Hnevala som sa, keď mi nepadla guľa do diery. S Maťom sme sa smiali, bol vážne super spoločník. Páčil sa mi, bol svojský. Všetci sa bavili, až na Tomáša. Prišiel mi nahnevaný. Možno frustrovaný. Ja som mala svedomie čisté. Ktovie či to mohol povedať aj on o sebe.
Predklonila som sa, aby som lepšie trafila guľu do diery. Nečakane sa mi zdvihli šaty a odhalili kúsok samodržiek, ktoré boli tvorené čiernou čipkou. Nadobudla som dojem, že priťahujem pohľad všetkých mužov v bare. Tomáš bol podráždený, nepáčilo sa mu to. Naopak mne sa to páčilo najviac. Pretože videl o čo prichádza. A videl aj to, že ma nevidí len on, ale aj ostatní návštevníci. To provokovanie ma v tej chvíli svojím spôsobom uspokojovalo. Dráždila som ho vedome, z časti som vedela, čo na neho platí. Bol nadržaný. Videla som to na ňom. Dokonca mu stál. Nohavice sa mu napínali, až som mala pocit, že riflovina neudrží ten nátlak a pretrhne sa.
Šťastne som nadskočila, pretože som trafila tam, kam som chcela. Tangá nohavičky oddelili moje polky. Ani som sa nemusela otáčať, aby som si všimla účinok na Tomáša. Martin spredu uvidel ako mi nadskočili moje prsia. No jeho myšlienky som nedokázala odhadnúť. Bol pre mňa kniha, ktorú som mala problém prečítať, aj keď obal bol úžasný. Aspoň Adam venoval pozornosť mojej najlepšej priateľke.
Odskočila som si na záchod. Tomáš využil príležitosť. Medzi toaletami bola tmavá ulička, ktorá vedie dozadu, dole do skladu. Vedela som, že kľúče vždy ostávajú vo dverách. Počkal si ma tam. Vystihol si ma ako lev svoju antilopu. Keď som prechádzala popri stiahol ma okolo pása, ruku dal na ústa a ťahal dozadu. Najskôr som sa ho zľakla, ale potom som spoznala voňavku. Sklad zamkol, ostalo slabé prítmie. Surovo ma oprel o dvere. Nedal mi šancu na únik.
,,Čo robíš?" opýtala som sa ho, vcelku vytočená, pretože stratil právo s ňou tak zaobchádzať. Vedela, že ho dráždi, ale toto nečakala.
,,Skôr čo ty tu dnes predvádzaš?!" vmietol mi do tváre nahnevane. Ja som mala prskať na všetky strany, nie on.
,,Nič predsa nerobím!" zvýšila som mierne hlas. ,,Nič? Nič?" skríkol až mnou trhlo. ,,Robíš každého chlapa v miestnosti tvrdým. Ukazuješ svoj sexi zadoček a o prsiach ani nehovorím. Tie sú predsa moje." Začal tak pekne a tak si to posral.
,,Nič nie je tvoje! Na to si stratil už dávno právo." Perami sa snažil dostať ku krku, ale márne. Bránila som sa, ako to len šlo. Nemala som nad ním šancu. Jedným pohybom ma opäť zaklincoval. Jeho bozky zasypávali môj krk. Klamala by som, ak by som povedala, že ma to nevzrušovalo. Napriek tomu všetkému čo urobil sa mi to aj páčilo. Rukami našiel moje pozadie. Jemne ho stláčal.
Unikol mi prvý vzdych. ,,Nevieš si predstaviť čo so mnou robíš Mirka. Niet žiadnej lepšej." Opäť prišlo malé vytriezvenie.
,,Až sa čudujem, že si ku mne takýto, keď si ma vymenil hneď za Kiku." odvrkla som mu vyčítavo. Prestal so svojou činnosťou a pozrel mi do očí. Nech som hľadela akokoľvek do jeho očí, ľútosť som nevidela, aj keď sa ju snažil ukázať.
,,Povedala ti to?" Prikývla som. ,,Hneď v pondelok." Rukami si rozpačito chytil zátylok. Dostala som ho do úzkych. Vedel, že klamať je zbytočné. ,,Neviem čo ti k tomu povedať. Nedokážem to odčiniť. Mrzí ma to." O pár sekúnd sa na mňa opäť pozrel, ale po ľútostivom pohľade nebolo stopy. Nahradil ho mačovský, taký, ktorý ukazuje, že všetko patrí len jemu a on je pánom čohokoľvek. ,,Ale nemrzí ma toto." .....
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro