Prajem príjemné čítanie čítanie ..♥ venujem: ssimi3 a KristnaBokov0

*Máj*

Za posledné mesiace sa môj život točil len okolo školy. Musela som na sebe makať, pretože koncom mája som mala mať uzatvorené všetky známky, aby som mohla odcestovať do Kanady. Mama bola celá nadšená tým, že som nakoniec predsa len súhlasila. Rovnako som si musela vybavovať víza, všetky papierovačky, potvrdenia zo školy. Ani zďaleka to nebolo také jednoduché.
Najhoršie však bolo opraviť známky z matematiky. Celý čas som to flákala a potom bol problém.
Nakoniec moje vysvedčenie obsahovalo len jednu trojku z matematiky, vďaka čomu som bola celkom spokojná. Aj keď študent, ktorý navštevuje skoro najlepšie matematické gymnázium na celom Slovensku, by mal mať lepšie známky.

Počas toho som bola úplne sama. Nerozprávala som sa s Adamom, Martinom dokonca ani Kikou. Rodičia mali toho v práci veľa, takže ani neregistrovali moju „samotu" a to, že väčšinu času som trávila sama doma.
Vybrala som na nákup oblečenia. Predsa rok je veľmi dlhá doba a navyše som potrebovala kufor.
Išla som peši, pretože vonku bol krásny slnečný deň a do mesta to bolo pár minút chôdzou. Kupovala som všetko, čo mi prišlo pod ruku a veľmi sa mi páčilo. Na malý moment som myslela len na to, že mama ma asi zabije, keď zistí, koľko som minula. Kráčala som na najvyššom poschodí v Auparku, pretože tam musia byť toalety, keď som zahliadla známu postavu. Priblížila som sa viac, aby som sa uistila, či je to tá osoba, ktorú myslím. V tej chvíli som mala chuť vyvrátiť celý obsah žalúdka.
Ruka v ruke, spoločne, asi šťastne si vykračoval Martin. Navyše nebol sám. Ale s Didou. Tou hnusnou, protivnou Didou. O niečom diskutovali a vychádzali zo cinemaxu. Vyzerali ako dokonalý zaľúbený párik.
Bili sa vo mne emócie pocitov. Na jednej strane to bol obrovský hnev a na tej druhej smútok a sklamanie. Naklonila sa k nemu a dala mu bozk na pery. Pred pár mesiacmi som bola ja tá, ktorá bozkávala tie mäkké pery. Bola som nimi taká zaujatá, že som si nevšimla plán obchodného centra a vrazila do neho. Na moje prekvapenie to priveľmi zahučalo a pár ľudí sa na mňa otočilo. Vrátane nich. Zahanbene som sklopila pohľad a bežala k eskalátoru, so zámerom utiecť z centra a byť čo najskôr doma. Ignorovala som vražedné pohľady ľudí, do ktorých som vrážala. Ignorovala som aj to, že mi skákali prsia a všetko bolo vidno. V tej chvíli som bola neskutočne zlomená.
Do letu mi ostávali tri dni. Doma som si z depozitára vytiahla fľašu vína, vzala pohár na víno a spolu s cigaretami si to mierila na terasu.
Áno, začala som fajčiť. Príležitostne. Podľa nálady.
Neobávala som sa toho, že prídu rodičia, bolo na to až moc skoro. Tak som len sedela na záhradnej lavičke, užívala si príjemné slnko a popíjala vínko. Ako náhle som dofajčila, tak som si krabičku schovala. A nakoniec som zaspala. Teda nevedela som či je to sen, alebo len moja predstavivosť. No bolo to tak krásne, že mi bolo jedno čo je to, len som chcela aby to bolo reálne.

Bar je ako obvykle plný. Pach cigariet sa vznáša vo vzduchu, až to miestami vytvára oblaky. V pozadí hrá nejaká tanečná skladba a jemne si pohmkávam jej melódiou a opätkom búcham o podlahu. Na stole máme položené prázdne poháriky od vodky, kofoly, niekoľko pohárov od piva a dva moje. Od vína. Rozprávam sa s Kikou, smejem sa na jej príhode a čakáme na Adama. Ostatní pri stole si pospevujú skladbu alebo si hovoria vtipy. Ospravedlním sa na toaletu a obchádzam skupinky mladých ľudí. Z niektorých mám pocit, že nemajú ani pätnásť. Ale našťastie je ešte málo hodín, takže čochvíľa odídu. Zastanem pred dámskymi toaletami pretože počujem odtiaľ divné zvuky. Akoby tam niekto mal sex. Trošku pootvorím dvere a naozaj si tam niekto užíva. Znechutene zmraštím obočie. Neostáva mi nič iné len použiť tie pánske. Na moje šťastie tam nik nie je. Bože, ako môže mať niekto rýchlovku na záchodoch? Uznávam, pár rokov dozadu som bola rovnaká. To už je našťastie za mnou. Vraciam sa cez chodbu naspäť, keď vrážam do silnej mužskej postavy. Zabolí ma brucho od nervov, ale nevenujem tomu veľkú pozornosť.
,,Mirka?" obzerám sa za hlasom, ktorý hovorí moje meno. Som neskutočne šokovaná, keď vidím pred sebou stáť Martina. Ďalej zisťujem, že jemu patrila tá robustná postava. Obaja sme v šoku z nášho stretnutia. Sú to už 4 roky, čo sme sa videli naposledy. Okato som si ho obzerala. Je vyšší a zmužnel. Ruky ma svalnaté a vyzerá akoby utiekol z nejakej firmy. Čierne nohavice mu obopínajú všetko čo majú a biela košeľa ukazuje každý jeden sval.
,,Ahoj," hovorím po miernom šoku. Obaja na seba pozeráme, prekvapení prítomnosťou toho druhého. Že mi to nenapadlo. Predsa mal prísť Adam. Potom si uvedomím aj tú bolesť brucha, ktorá sa prejavila. Vyzerá to tak, že niektoré veci sa nezmenili. ,,Čo ty tu?" pýtam sa a trasú sa mi nohy, bojím sa, že stratím stabilitu v lodičkách. ,,Prišiel som s Adamom." Mohla som si myslieť. ,,A ty?" Prehrabnem si vlasy na druhú stranu a mám problém s ním držať očný kontakt. ,,Prišla som s Kristínou." Stojíme oproti sebe. Pozeráme sa na seba. A všetko sa vo mne vynára. Všetky staré pocity plávajú na povrch. Začínam byť neistá a jeho prítomnosť ma rozrušuje. A rovnako pekne nadržaná.
,,Ja, ja, ja...no vieš...no musím sa vrátiť k stolu, chápeš no..." snažím sa zo seba dostať súvislú vetu, ale trasiem sa ako malá školáčka. Ani mu nedávam čas na odpoveď, prechádzam cez dvere k stolu, beriem si svoju kabelku a koženú bundu, dávam pusu na líce Kike a odchádzam. Martin stojí na svojom mieste a preto ma vidí, ako bežím dole schodmi preč z baru. Buchot za mnou mi naznačuje, že niekto mi je za pätami.
,,Mirka počkaj!" kričí. Neohliadam sa späť. No na osem centimetrových lodičkách sa ťažko beží a následne ma dobieha. V pasáži baru. Kde svieti len slabá pouličná lampa a inak je tam tma.
,,Musím odísť," hovorím náhle a chcem sa dostať z jeho zovretia. Presnejšie povedané môj rozum sa o to snaží, telu sa to veľmi páči.
,,Ty neodchádzaš. Ty utekáš. A neviem či utekáš pred niečím alebo niekým." Oberá ma o všetky slová. Prečo ma tak musí dobre poznať? Štyri roky prebehli, ale akoby sme boli stále tí istí.
,,Musím ísť skrátka preč," opakujem znovu ako pokazená kazeta. Krúti hlavou bez toho aby povolil zovretie. Uvedomujem si  jeho výšku napriek lodičkám. Do riti! Stále je sexi!
,,Nič nemusíš. Ty chceš...ale kvôli čomu?"  Konečne naberám odvahu pozrieť sa mu do očí. Stále rovnako hnedé. Neviem koľko času ubehlo kým naberám dych na súvislú vetu. ,,Kvôli tebe." Moje slová znejú šeptom. Ale on ich počuje. Uvoľňuje mi lakeť zo zovretia a tak mi voľne padá k telu. Približuje sa ku mne a cítim vôňu. A cigarety. Ach bože! Odhŕňa mi vlasy z krku, ktoré padajú dozadu na môj chrbát. Pociťujem zimomriavky a jemne sa otrasiem. Prstami jemne prejde od kľúčnej kosti, cez krk až na obrys sánky. Palcom pohladí spodnú peru a ujde mi nekontrolovateľný ston. Zreničky ma rozšírené a na perách samoľúby úsmev. Vie dobre, čo robí.
,,Štyri roky. Štyri skurvene dlhé roky. Uvedomuješ si čo to so mnou spravilo?" Hľadí na moje pery, druhou rukou si ma už pritiahol bližšie k sebe a drží ju tesne nad mojím zadkom. Som ticho. Neviem odpovedať. ,,Tak odpovedz Mirka."
Prekonávam sa a vydávam zo seba jednoduché nie. Zasmeje sa a cítim vibráciu po celom tele. Je čoraz bližšie k mojim perám, tlačí ma ku stene a už viem, že niet úniku. Čelom sa opiera o to moje, no pery sú stále od seba. Potom sa už neovládne a spojí naše pery. Ani zďaleka to nie je romantický bozk. Je dravý, rýchly, svojim spôsobom citovo bolestivý. Uhryzne ma do spodnej pery tak silno, že vytečie krv. Šikovne ju zlízne a moje telo tlačí na to svoje. Drží ma veľmi silno. Myslí si, že mu chcem utiecť, ale mne sa to páči. Strašne moc sa mi to páči.

ou ou áno mne sa podarila časť ♥ ou jéééé :D ..dobre stop mojim citovým výlevom...chcem len na vysvetlenie, že ak niektoré nechápete alebo ste zmätená, tak kurzívou je ten sen, ktorý sa jej sníval :)
blížime sa pomaličky ku koncu a úprimne povedané, budú mi tí dvaja tvrdohlavci strašne veľmi ultra mega chýbať :( sú to moje spriaznené duše a moc moc naozaj moc ďakujem :* ♥♥♥♥♥♥♥