Príjemné čítanie, môj preslov až na konci ♥

Ako Martin sľúbil, tak aj bolo. Bol milý, zapájal sa do konverzácie a vôbec nebol voči mne odporný. Veľmi dobrý herec.

Prišlo na rad rozdávanie darčekov. Rýchlo som bežala hore, aby som Kike nachystala darček tak, ako som potrebovala, plus si prichystala ospravedlňovaciu reč.

Po dlhých minútach som zišla dole, kde už čakali chalani s darčekovými taškami a rovnako nedočkavú Kiku, ktorá sa pýrila v tvári, ako najjasnejšia ruža v kvetinárstve.

Ako prvý je blahoželal Marin, neodpustil si jej zablahoželať veľa sexu s Adamom a potom jej niečo zašepkal do ucha. Nasledoval Adam, ktorý jej vyznával toľko lásky, až ma to dojalo a že ešte jeden darček je pre ňu nachystaný hore v izbe. A v neposlednom rade ja.

Bolo namáhavé držať v ruke veľkú drevenú truhlicu a zároveň jej blahoželať.

,,No milá Kristínka, Tinka Pinka, Kikuška Cicuška, Kiks Piks želám ti všetko len to najlepšie k tvojej devätnástke, sú to tvoje posledné nástiny, tak si ich poriadne uži. Želám ti do života len to najlepšie, aby si bola stále zdravá, rovnako krásna. Aby sa ti darilo v tej škole a bola z teba tá najlepšia finančná poradkyňa s vlastnou firmou ako túžiš. Ďalej, aby ti to s tým chmuľom za mnou vydržalo čo najdlhšie, lebo ste veľmi cute spolu. Je mi ľúto, že si sa na mňa nahnevala, ja som ti to chcela povedať, ale až vtedy keď som si chcela byť istá, že na isto odídem do tej Kanady. Pred dvomi týždňami som to celé chcela z istých dôvodov zrušiť. Preto ťa prosím odpusť mi to celé a skús ma aj pochopiť na druhej strane." Skončila som svoj dlhý monológ a bála sa jej reakcie. Úľavou bolo, keď ma vzala do silného náručia a na líci pocítila jej slzy. Tá truhla ma trochu tlačila.

,,Otvor si môj darček teraz prosím ťa," zašepkala som jej do ucha a následne na to podala drevenú truhlicu. Obzrela som sa na chalanov, ktorí sa na nás celý čas pozerali. Na Adama, ktorý na mňa hádzal pohľady typu Mirka mám ťa rád a ďakujem ti a potom na Martina, na jeho šokovaný pohľad. Kika podišla k obrovskej sedačke. Poukladala na ňu všetky darčeky a vrhla sa na ten môj.

V truhlici bolo asi 8 banánov, v rámčeku s nápisom Banana queens bola naša fotka, keď sme sa spoznali v prvom ročníku na strednej a vedľa nej spoločná fotka zo Silvestra, k tomu bola priložená ešte jej obľúbená Oreo milka čokoláda, nová kniha po ktorej túžila a biele nohavičky s logom vpredu na ktorom bolo napísane I love banana a malý banánik ružový. Hneď ich ukázala Adamovi a neskutočne sa na tom smiali. Hneď po tom ma opäť dlho a silno objímala. Martin stál obďaleč a všetko sledoval. Potom ma objal aj Adam a bol úplne nadšený.

Spoločne sme večeri hubovú kapustnicu, ktorú varil prevažne Martin a bola úžasná. Sral ma, ale musela som uznať, že tá kapustnica chutila ozaj skvelo. Počas večere sme si aj uliali a celý čas živo debatovali.

,,Kika, pamätáš na to, keď si sa minulé prázdniny počúrala pred bytovkou, keď sme išli ku tebe," pripomenula som Kike príhodu a neskutočne sa na tom smiala.

Adam sa na tom smial asi najviac. ,,Čože? Kika sa počúrala?" opýtal sa pomedzi smiech celý červený.

,,No naozaj, nemohli sme nájsť kľúče a boli sme také opité. Navyše boli tri hodiny ráno a nemohli sme zobudiť jej rodičov." Kika musela capnúť Adama po ruke, aby sa trochu ukľudnil.

Martin celý čas nezaujato sedel a sem tam sa zapojil do debaty. Väčšinu času ma sledoval a ozaj som nechápala o čo mu ide. Myslela som si, že ma ignoruje a nechce mať so mnou nič spoločné.

Ale ako som si už mohla všimnúť veľmi dávno, tak ten chalan ma stále prekvapuje. Ale už ma nebavilo stále tŕpnuť a byť v strese, že čo sa stane.

Po večeri sme sa rozhodli ísť sa trochu posánkovať na kopec, ktorý bol hneď za chatou. Biele chuchvalce sa pretekali, ktorý dopadne skôr na zem a pre nás to bol hotový raj.

Bola som ozaj rada, že som si tie otepľovačky nakoniec zabalila a mohla sa spokojne spúšťať. Vyzerali sme ako malé deti a nie dospelí ľudia. Na sánkach som sa nespúšťala, pretože boli veľmi rýchle a používali ich len chalani. My s Kikou sme zneužívali, už aj tak polámané boby.

Stála som hore na kopci, čakala na Kiku, ktorá sa spúšťala, aby som sa mohla ja, keď v tom mi na hlave pristála obrovská snehová guľa.

S vražedným pohľadom horším ako má moja mama som sa otočila na tých dvoch diablov, v tom momente mi na tvári pristála ďalšia.

Adam hneď na mňa skočil, padli sme do snehu a uštedril mi niekoľko dávok púdru. Bránila som sa, kopala a hádzala mu sneh do tváre, márne.

,,No ty musíš byť inak akčná v posteli," prehodil s úškrnom v tvári. Vo mne sa vzbúrili všetky nervové bunky a z celej sily do neho zatlačila, až sme sa prekotúľali dole kopcom. Sneh som pociťovala všade, dokonca aj pod podprsenkou.

,,Adam, ešte slovo a budeš mať vajcia namäkko."

Kristína s Martinom sa zhora na nás neskutočne smiali.

,,Prosím ťa, udobri sa s Martinom." Adam zrazu prehodil na inú tému a mňa to zaskočilo. ,,Mirka, ja ťa ozaj pekne prosím." Šokovalo ma to. Nerozumela som tomu.

,,Adam, on ma nenávidí. Ignoruje ma a neskutočne mnou pohŕda. Navyše si o mne nemyslí nič pekné. Celý víkend bude z jeho strany veľké divadlo. Sám mi to povedal." Poslednú vetu som dodala do obrovského ticha. Obzrel sa hore, kde sú tí dvaja a potom späť na mňa.

,,Ver mi, on nenávisť voči tebe nepozná." S týmito slovami sa postavil a rozbehol sa ku Kike, ktorú hodil do snehu. Ja som ostala ležať v snehu. Dívala som sa na oblohu a malá som pocit, že prešli hodiny. Postavila som a videla Martina opierajúceho o neďaleký strom. Myslela som, že som sama. Opäť ma prekvapil.

,,Chcem vedieť prečo," začal, keď si všimol môj pohľad.

Nerozumela som otázke. ,,Prečo, čo?"

Odstrčil sa od stromu a kráčal mojim smerom. Postavila som sa v domnienke, že budem pôsobiť menej bezbranne. Je to paradox. Pri ňom som nikdy necítila strach, až vtedy, na malý moment. Možno by som to nenazvala strachom, ale skôr som nevedela, čo čakať.

,,Prečo si mi nič nepovedala?" prišiel ku mne ešte bližšie. ,,Chcem vedieť, prečo si mi aspoň nepovedala o tom, že niekam možno pôjdeš."

Nemala som odvahu mu pozerať do očí. Obzerala som si okolité smreky, starý vlek, chatu, oblohu, naše nohy, čokoľvek okrem jeho očí.

,,Lebo som to chcela odmietnuť. Povedať mame, že tam pôjdem až po maturite. Navyše si mal Didu."

,,Aspoň viem, čo som pre teba znamenal." Otočil sa mi chrbtom a kráčal do chaty.

,,Martin, nie počkaj prosím, ja..." ani ma nenechal dopovedať a začal rozprávať on. ,,Nie už nechcem nič viac počuť. Platí to, čo som povedal v izbe." Nepáčili sa mi jeho slová. Potom som si spomenula, čo mi hovoril Adam. Vyzeralo to tak, že Adamove želanie sa nesplní.

So smútkom som sa pobrala do chaty. Vlasy som mala veľmi premočené, líca červené a oziabali ma prsty na rukách.

Ignorovala som ich vravu, ktorá ku mne doľahala z obyváčky, mierila som si to na prvé poschodie so zámerom dať si horúcu sprchu.

Vychádzala som z kúpeľne s roztriedenými myšlienkami, zdola sa ozýval veľký smiech a ja som pocítila smútok. V hlave mi behali len myšlienky, že im tam prekážam a som navyše. Potom sa do popredia dostal môj malý démon v hlave a kričal, že za všetko si môžem sama. Aj som mohla. Obliekla som si suché oblečenie a s falošným úsmevom išla dole za nimi.

,,Heeeej, nepozeraj mi do kariet," nahnevane som vyčítala Adamovi, ktorý mi stále pozeral do kariet  a tak dával karty v môj neprospech.

,,Zlato, nebuď ako malý," pokarhala som ho Kika a následne si vymenili pár bozkov. Ozval sa vo mne osteň žiarlivosti. Ako vždy, keď som sa na nich pozerala.

Otočili sme niekoľko hier a zakaždým som prehrala ako prvá.

,,Kto ma nešťastie v hre, má šťastie v láske." Adamova pripomienka sa mi nepáčilo a pohľadom som mu to dala pocítiť.

Martinove pohľady ma hnevali a to so mnou nekomunikoval. Nerozumela som už ničomu. Na čo na mňa pozeral, keď ma ignoroval, no nie?

Odbehla som do kuchyne a sama sa ponúkla alkoholom. Chcela som zabudnúť. Chcela som sa na moment cítiť voľná. Chcela som sa aspoň na malý moment cítiť bezstarostne.

Samozrejme Mirka mieni, Martin mení.

Asi hodinu po mojom „malom nájazde" na alkohol som sa s Kikou odviazala. Tancovali sme na všetko, čo hralo. Chalani sedeli na gauči, sem tam sa k nám pridali. Skrátka alkohol tiekol prúdom. Vtedy som už ani nemala strach z Martinovej reakcie.

Nejako bolo, nejako bude. Pomyslela som si.

Boli asi tri ráno, keď sa Adam s Kikou pobrali do svojej izby. S Maťom sme osameli pri horiacom krbe.

Nastalo filmové americké ticho.

Očividne som mala v sebe veľa alkoholu, keď som mu povedala, že som sa do neho asi zaľúbila. Prekvapene zažmurkal, otvoril ústa a následne ich zatvoril.

,,Vieš, začala som, spravila hlboký epický nádych a pokračovala, ,,tá spoločná večera pre mňa veľa znamenala. Bol si prvý chalan, ktorý ma hneď nechcel pretiahnuť už len pri večery, teda aspoň si to nedal najavo. Bol si ku mne veľmi milý, pozorný a ja som sa cítila pri tebe ako s Matúšom. Dokonca v tom aute som ťa tak strašne moc chcela. Vlastne aj teraz by som ťa pretiahla keby môžem. Matúš by bol asi na mňa pyšný, že som si pustila k telu takého chlapca ako ty. Moja mama ťa doslova miluje a stále mi o tebe hovorí. Najradšej by bola, keby sme my dvaja spolu. Ale keď ja jej nemôžem povedať, že ty ma nenávidíš a pred ňou sa pretvaruješ. Poznáš moju mamku, aká dokáže niekedy byť. Viem, že som strašne opitá a možno si to zajtra nebudem pamätať, ale chcem aby si vedel, že pre mňa veľa znamenáš a obávam sa toho, aké city vznikajú voči tebe a, že už nedokážem byť imúnna," rozprávala som a rozprávala, ale nemala odvahu pozrieť sa na jeho reakciu.

tak konečne som doma a mala som čas dopísať časť :), chcem sa poďakovať za to nespočetné množstvo komentárov k predchádzajúcej časti až mi je ľúto, že koniec sa nám čoraz viac blíži..nejdem zatiaľ spoilerovať alebo niečo podobné :) je mi ľúto, že tie časti nie sú častejšie ale fakt nemám čas..nejdem tu písať zbytočné výhovorky, ktoré by možno aj tak nepomohli..možno niektoré aj viete, že ako náhle mám čas hneď píšem novú časť a snažím sa ju pridať čo najskôr, preto prosím o vaše strpenie a pochopenie..ďakujem :3 dúfam, že sa vám táto časť páčila a budete sa tešiť na tú novú ♥♥