a je to tú :3 tak rýchlo sa mi píše keď ma motivujete a posúvate ďalej ♥ strašne ma to teší a dodáva mi to chuť písať časť a pridať ju čo najskôr :) dúfam, že si ju užijete a bude sa vám páčiť :3 obzvlášť koniec ;) ♥ *I*

V Paríži bolo skvele, ale doma je doma. Ako som predpokladala moja izba bola v úplnom poriadku, dokonca vyzerala ako na nejakú obhliadku, všetky veci som mala poskladané, vyžehlené a uložené v skrini, to isté aj topánky. Kozmetika v kúpeľni bola presne na svojom mieste a zdalo sa mi, že niečo som mala nové. Rodičia boli opäť v práci ale nechali mi doma lístok, mama napiekla moju obľúbenú jablkovú štrúdľu a aj kuracie mäsko s opekanými zemiakmi a zeleninovým šalátom. Och ako ju milujem. V obývačke som našla nové hry na PS4. Otec tiež sa vyznamenal. Takéto pekné privítanie a to len preto, že som bola dva týždne mimo domova.
Vonku bolo sychravé počasie. Vo svojej izbe som zatiahla žalúzie a aj závesy, zapla kúrenie, zapálila vonné sviečky a svetielka nad posteľou, hore si vyniesla všetko možné jedlo aj pitie. Zapojila som notebook do nabíjačky a ľahla si do voňavých perín a milovanej mäkkej postele. Asi prvý piatok, ktorý som doma a nikam sa nechystám. Asi si dám Teen Wolf maratón alebo možno Pretty Little Liars. Potom nejaké romantické filmy, upadnem do depresie a bude mi fajn.
Natiahla som sa na nočný stolík, kde bol úhľadne položený fotoaparát. Vytiahla som z neho pamäťovú kartu a vložila ju do notebook. Na ploche som si vytvorila nový priečinok a všetky fotky tam stiahla. Uvažovala som či si ich pozriem teraz alebo potom. Nakoniec som sa rozhodla, že uvidela by som tam veci, na ktoré momentálne nemám náladu a tak som si radšej pustila Teen Wolf. Sexuálny Derek mi veľmi chýba v nových častiach a rovnako aj Allison, pretože Scallison a Stydia always and forever. Otvorila som si milku čokoládu a rozhodla sa prežiť pohodový večer.

****

,,Všetci žiaci sa dostavte prosím do telocvične. Ďakujem," zaznelo školským rozhlasom. Jasné zabudla som. Chalani hrajú zápas. Ako dlho môže trvať basketbalový zápas? Dokelu, budem sa pozerať na tie tváre, ktoré by som najradšej nevidela.
Usadila som sa ku Kris, ktorá mala na sebe tričko školského basketbalového tímu a navyše patrilo Adamovi.
,,Tak čo? Komu ideš fandiť?" opýtala sa ma a pozrela som sa na ňu tým pohľadom či to myslí vážne.
,,Mirkaaa, nehnevaj sa prosím ťa, ale skús ma pochopiť." Nedokázala som veriť vlastným ušiam. Ja ju mám pochopiť? To dievča mám strašne rada, ale niekedy dokáže byť vážne sebecká, až tomu nemôžem uveriť.
Len som prekrútila očami, nechcela som komentovať jej chovanie a vyvolávať zbytočnú hádku. Aj tak sme spolu v poslednej dobe málo a keď už sme spolu, tak sa pohádame.
Začala hrať hudba a na scénu prišli roztlieskavačky. Väčšinou to boli druháčky, ktoré to mali ako poškolskú aktivitu alebo krúžok. Reprezentovali a povzbudzovali chalanov na akýchkoľvek zápasoch. Rovnako vystupovali na začiatku, či konci školského roka. Bolo tu veľa ľudí, niektoré dievčatá sedeli chlapcom na kolenách a to mám pocit, že naša telocvičňa disponuje veľkou kapacitou. Baby dotancovali a nastúpili chalani.
Pôsobili celkom drsne a nebojácne. Určite chceli vyhrať ten zápas. Malo by to pre školu veľký význam a aj pre všetkých hráčov.
Opäť sa objasnili pravidlá, do hry išli piati hráči, ostatní ostali sedieť. Náš kapitán bol asi Tomáš. Áno ten idiot, smrad, hajzel, sukničkár Tomáš. V prvom družstve bol Tomáš, Martin a Adam a ešte dvaja chalani z 3.B. Náhradníkov som veľmi nepoznala.
Rozhodca vyhodil loptu do vzduchu a hra sa začala. Chalani z druhého košického gymnázia boli tiež veľmi dobrí, ale ja som si obzerala našich chlapcov. Tomáša som odhaleného videla, neznášala som ho ale telo mal v dobrej forme. Fúha ale Maťo s Adamom. Tak tí boli fakt super. Netušila som, že Martin má také svaly. Iritoval ma, vytáčal, ignoroval no aj tak priťahoval. Bol fakt kus. Vnímala som každý jeho pohyb rukou, nohou, hod na kôš. Neunikali mi ani výrazy jeho tváre od šťastnej až po zamračenú. A tá radosť v jeho očiach, keď dal kôš. Fakt ho to bavilo a mal priestor na vybitie svojej energie. Dopočula som sa, že chodí trikrát do týždňa na box pre pokročilých, aby si vybil všetku energiu a hyperaktivitu. Najväčší úspech prišiel v závere zápasu. Chýbali nám dva body, aby sme dobehli druhý tím. Tomáš obral nejakého týpka o loptu, dribloval ale ďaleko nezašiel lebo bol blokovaný tak spodnou prihrávkou nahral Martinovi. Ten nemal veľmi na výber a vyhodil loptu z polky ihriska. Všetci ostali v napätí, keď zrazu lopta padla do koša, zaznela siréna a my sme získali tri body. Všetci na tribúne sa postavili a radostne pokrikovali. Basketbalisti zobrali Maťa na ruky a zdvihli do vzduchu. Radosť a eufória panovala všade. Kris šťastne poskakovala, fotila a posielala vzdušné pusinky Adamovi.
Bola som na nich hrdá a hlavne na Martina. Nerozprávali sme sa, ale mala som čo robiť, aby som nezačala skákať a kričať. Len som zovrela pery do jemného úsmevu, aj keď moje oči museli vyzerať ako dva ohňostroje. Obdivovala som ho. A možno sa to raz aj dozvie.

****

,,Kristína to nemyslíš vážne! Ja nikam nejdem!" znela som priveľmi rozhorčene na to, že bol obed a mohol ma ktokoľvek počuť.

,,Ale ideš, je to dohodnuté. Nemôžeš to len tak zrušiť."

,,Ale môžem moja pekná. Na čo si myslela, keď si to dohadovala?" Fakt ma vytočilo a moje nervové uzly pomaly praskali. Ako len mohla?

,,Aspoň vás to zblíži dokopy. A súhlasil." Rozčuľovala ma jej pokojnosť a rozvaha. Chcela by som vidieť ju, či by bola taká pokojná, keby som jej urobila to čo ona mne.

,,Bohovo súhlasil. Podľa mňa ho Adam do toho donútil tak, ako teraz ty mňa." Zase prechádzala okolo mníška a škaredo po mne pozrela. Ach tá jej viera a fanatizmus. Niekedy ma svojím chovaním ozaj vytáča.

,,Oblečieš si niečo pekné a tým som skončila. Navyše pozývajú oni." V tvári som musela byť červenšia ako maďarský guláš.

Ignorovala môj pohoršený výraz či zaťaté päste, proste začala jesť špenátovú polievku a niečo šťukala do mobilu. Ozaj skvelé. Kino. Dnes večer. Ja,Kristína, Adam a Martin. Úžasné. Aby som si radšej vypila doma a psychicky sa pripravila.
Prečo nikto nemôže brať ohľad na mňa a sem tam sa opýtať aj na môj názor. Vyzerá to, ako keby som bola nesvojprávna. No môže toto byť?

Bola som zúfala, fakt som nevedela čo si mám obliecť. Vedela som, že celý večer sa budem nudiť a tak som nemala žiadnu chuť sa nejako parádiť. Zvolila som obyčajné tmavomodré rifle, basic biele tričko a na vrch čierny sveter. Odmaľovala som sa a vlasy len prečesala trochu kefou aby neboli spľasnuté. Jemne som sa nastriekala voňavkou a do kabelky nahádzala všetko potrebné. Počula som zatrúbenie. Už ma čakali pred domom. Nemilé prekvapenie bolo, keď v aute ma čakal len Martin.
,,Ehm kde je Kristína a Adam?" Žiaden pozdrav, nič. Zaradil rýchlosť a pohol sa. Ani sa nepozrel a vnímal cestu.

,,Aj tebe ahoj," povedal mrzuto.

,,Ahoj." Môj hlas znel ticho a zahanbene. A v aute ostalo opäť ticho. Ignorovali sme sa a tak nebolo divné. Nepáčilo sa mi, že neodpovedal na moju otázku a namiesto toho si išiel svoje. Ako vždy. V meste bola hustá premávka a tvorili sa kolóny a nakoniec cesta trvala krutých 20 minút. Tých dvadsať minút bolo veľmi tichých a zvláštnych. Dvaja bojovníci na jednom poli.

Pred kinom už postávali tí dvaja zradcovia a venovali sa svojim perám. Pomedzi to sa objali, usmiali, niečo si povedali a pôsobili šťastne. Kristína bola opäť vymódená a s Adamom k sebe pekne pasovali.

,,Ale vám to trvalo hrdličky." Rozhodla som sa ignorovať Adamove podpichovanie.

,,Adam ešte slovo a vrazím ti!" Martin sa netváril veľmi nadšene. A potom ani ja, pretože použil moje slová! Som pohoršená.

Stáli sme pri pokladni a chcela som ísť platiť, keď ma Martin chytil za zápästie odsunul bokom a zaplatil za mňa a seba. Ten chlapec ma neskutočne rozčuľoval.

,,Lehotský?" Musela som ho osloviť priezviskom. Rýchlo som kráčala k popcornu a pitiu, odhodlaná to zaplatiť.

Ani som sa nenazdala a kráčal vedľa mňa. ,,Hanzelová?" Jeho hlas znel provokačne. Dokonca sa uškŕňal.

,,Óooo pán basketbalista mi vie zrazu prísť na meno, však?!" Pozrela som sa na neho a to bola chyba. Mykalo mu kútikmi úst a ja som od toho nemala tiež ďaleko. ,,Dva veľké slaninové popcorny a dva veľké sprite, prosím." Nadiktovala som svoju objednávku obsluhe a aj ona sa podozrivo usmievala.
O dve minútky mi podala našu objednávku a žmurkla na toho vedľa mňa.

,,Ach bože, trápne." Nemohla som si odpustiť svoj komentár.

,,Pozor, ľadová princezná žiarli. A to som si myslel, že nemá city." Ako to len robí? Že len jednou vetou ma vie rozzúriť, priviesť do rozpakov a mojím nohavičkám spôsobuje vlhkosť.

,,Pozor, tvrdohlavý dement ma zrazu neignoruje a rozpráva sa so mnou." Moje oslovenie voči nemu sa mu nepáčilo a tak som sa rozhodla pokračovať. ,,Ale neboj, mokré fanynky budeš mať stále. Aj keď tu ja nebudem."

Kráčali sme do sály a  mierili do najvyššieho radu, kde boli dvojsedačky. Ešte aj sedieť musím  vedľa neho. Asi sa mu páčilo ma provokovať.

,,Dnes žiadny sex?" Mohol sa ma to opýtať?

,,Čo ťa zrazu trápi môj sexuálny život?" Našťastie sme ešte nikoho nerušili, lebo bežali úvodné uputávky a trailery.

,,Ja len tak sa  pýtam, keď si nenamaľovaná a normálne oblečená." Otočila som sa na neho a  neveriacky sa tvárila, aj keď jeho pohľad bol nasmerovaný na plátno.  ,,Vyzeráš krajšie a prirodzenejšie."

,,Prečo mi to všetko hovoríš?" Len on ma dokáže jeden deň ignorovať a na ten druhý sa so mnou slušne rozprávať.

,,Aby si si konečne uvedomila niektoré veci." Ako to sakra myslel?