Miriam:

Neviem, či som sa mala tešiť najskôr z toho, že je Silvester alebo z toho, že som mala devätnásť rokov.

Rodičia odišli s Lehotskými na chatu a to znamenalo, že som mala voľný dom. Prvýkrát mi rodičia na Silvestra nechali voľný dom a vlastne to bol prvý Silvester, čo som ho oslávila bez nich. Neviem akým zázrakom sa pre toto rozhodli, ale potešilo ma to, po prvý raz som si tento deň užila s priateľmi.

Všetko som si organizovala a chystala. Pravdupovediac nemala som veľa času, boli dve hodiny poobede a rodičia mi to oznámili až vtedy a to som musela ísť hlavne nakúpiť. Potrebovala som pomocníka.

pôjdeš so mnou nakúpiť? na tú silvestrovskú párty u nás doma :3 šťukla som na odoslať. Odpoveď prišla behom minúty.
jasné...zoberiem aj auto

Paráda! Všetko prebiehalo ako malo. Zatiaľ.
Päť fliaš vodky,tri fľaše borovičky, jeden medový Jack, dva kartóny bieleho a červeného vína. Navyše ešte každý mal doniesť nejakú fľašu. Pre desať ľudí to bolo akurát. Aspoň moja hlava si to navrávala.

S Martinom sme pochystali všetko čo sa dalo, zpratali všetky sklenené vázy a veľmi rozbitné veci, mama by ma inak zabila. Z garáže sme vytiahli ešte jeden veľký reprák a napojili ho na domáce kino.
Adam mal doniesť kvalitnú hudbu. Chcela som to všetko tip top. A tak aj bolo. Mal sa variť guláš, ale nakoniec si to nikto nechcel zobrať na svedomie. Tak sme si povedali že využijeme náš gril na terase, na ktorom si opečieme mäsko, spravíme šalát. Museli sme ešte raz skočiť do veľkoskladu plného alkoholu, pretože sme zabudli pivo a minerálky a Martin si ešte kupoval cigarety. Tiež som bola šokovaná. Ale nepovedala som mu na to nič, neberiem tragicky, keď chalan fajčí. Doma som potom upratala všetky tri izby, pre istotu ak by ešte niekto ostal na noc.

,,Však môžem spať s Adamom v spálni tvojich rodičov?" Pozrela som na svoju najlepšiu priateľku zhrozeným pohľadom. ,,Miri prosím!" prosíkala ma ešte ďalších desať sekúnd kým som neprikývla. Víťazoslávne poskočila a hneď tam bežala zhodiť si veci. Určite v tej obrovskej taške mala aj svoju špeciálnu kulmu na vlasy. Akoby nemohla použiť tú moju. Ja som to dievča nikdy nevedela pochopiť. A ani v ten večer som nepochopila, bola iná, vymenená. V dobrom slova zmysle. Nevedela som či to Adam ju takto mení, alebo aj predtým bola taká a len to zakrývala maskou.

Hodila som si sprchu a obliekla sa do pohodlného oblečenia. Zatiaľ sme tam boli len traja.
Zišla som dole do kuchyne, kde sa robila zbierka alkoholu. Ako sa na správnu oslavu patrí.
,,Kedy príde ,Tomáš?" opýtala sa ma Kika a zamrzla som. Všimla som si, že spozornel aj Martin. ,,On nepríde," prehlásila som jednoducho.

,,Ako to, že nepríde? Veď mi včera sľúbil, že áno." Vtedy som bola ja tá šokovaná. ,,Ty si včera s ním bola?" Pokrútila hlavou na znak súhlasu. A to ma vytočilo. Hovoril mi, že až do druhého januára bude mimo s rodičmi.

,,A kde?"

,,No v Avalone predsa." Kypela som zúrivosťou a Martin očividne nechápal o čo ide. Ani Kika. Zhlboka som sa nadýchla a potom vydýchla, aby som sa ukľudnila. Pripravovala som si vhodné a slušné slová. ,,On mi povedal, že do druhého bude preč s rodičmi." Kristína si asi vtedy uvedomila, že povedala niečo zlé. ,,Nech ide do riti!" s týmito slovami som odišla preč. To prehnal. Už druhýkrát ma takto nasral a sklamal.

.....

,,Ja som Mirka a ty si?" Boli sme tam už všetci a zabávali sme sa. Úprimne. Alkohol sa už vypil, ale všetci boli normálni, nikto nič nerozbíjal, nebol agresívny, negrcal a to sa mi páčilo. Tak by mali prebiehať párty a nie sa hneď ztrieskať a zhúliť. Tráva nebola, to som striktne zakázala. ,,Denis." Podali sme si rukami. Bol pekný. Fakt fešák a pri jeho impozantnej výške som sa musela stále pozerať hore, čo sa nepáčilo mojim krčným stavcom. ,,A toto je moja priateľka, Lia." Predstavil mi vysokú štíhlu brunetu, ktorú mal po svojom boku. Bola naozaj krásna a hlavne sympatická, niečo na nej bolo. Podala som si s ňou ruku, páčila sa mi.

,,Pozval ťa Martin, však?" Vyzeral staršie, minimálne dvadsaťjeden. A Maťo mi spomínal jeho bratranca z Bratislavy, ktorý mal prísť. ,,Jasná vec. Rodičov nemám a brat išiel opäť s priateľkou do Viedne, ako to mali vo zvyku. Krstný vraj odišli na chatu s vašimi, tak aby som nebol úplne sám pozval ma. Aj Liu." Prikývla som.

,,To spravil dobre, bolo to od neho pekné." Nečakala som niečo takéto od neho.

,,Nejdeš si so mnou vonku zapáliť," všimol si môj pohľad a krátko sa zasmial. ,,Fajčiť nemusíš, stačí, že budeš vedľa mňa. " Svojej priateľke niečo zašepkal do ucha a nechala nás, aby sme sa vzdialili.
Súhlasila som, aj tak som potrebovala čerstvý vzduch. Na terase bol už odhrnutý sneh lebo Maťo griloval. ,,Takže čo študuješ?" táto otázka mi stále vŕtala hlavou.

,,Neštudujem. Ja už pracujem." Potiahol si z cigarety, všimla som si krabičku a boli to tie cigarety, ktoré Martin kupoval vo obchode. Opäť som sa usmiala. Vysvetlil mi, že nefajčí často, len sem tam, keď má chuť alebo keď je nervózny. Alebo v prípadoch, keď potrebuje niečo riešiť.
,,O vážne? A kde?" netipovala by som ho už ako pracanta. Skôr by som povedala, že si užíva vysokú a aj vysokoškolské vzťahy. Rýchle bokovky a večery po baroch.
,,Hrám hokej, za Slovan." Prekvapilo ma to. Hokej som absolútne nesledovala, nemala som o týchto veciach prehľad. Vysvetlil, že je na pozícii útočníka. Takže bol veľmi známy a populárny. V mojom dome bola hviezda. ,,Radšej mi povedz či už chodíš s tamtým tupelom."

Naznačila som mu, že koho myslí a ukázal na Martina.

,,Čo si nie. My sme len kamaráti."

,,Nevyzerá to tak medzi vami."

Na čele sa mi vytvorila vráska. ,,Ako to myslíš?"

,,Predsa vidím tie vaše pohľady aj to ako sa k sebe správate. Nehovor mi, že spolu nechodíte." Pokrútila som hlavou na znak nesúhlasu. ,,To je vtip, však?" On sa tváril šokovane.

,,Nie my sme kamaráti a tam to hasne." Zasmial sa tým ironickým smiechom. Prečo sa zasmial tým smiechom? ,,Ver mi, že určite nie ste len kamaráti. Navonok sa možno chováte ako kamaráti, ale vo vnútri cítite niečo iné. A neboj, aj teba som prekukol. Nie si sviňa, mrcha a ani nič podobné. Je to len maska, ktorou sa chrániš pred okolitým svetom. Viem o čom hovorím." Zahasil špak a odišiel dovnútra. On ma tam nechal samú. Desili ma jeho slová  Do riti! Prekukol ma a to som neznášala.
Všetci sme boli chytení a chceli sme hrať twistra. Zdalo sa mi to ako super nápad, no môjmu telu to ako super nápad neprišlo. Nespolupracovalo so mnou.
,,Dobre Martin, ľavá noha na modrú." Adam nám krútil a ja Kika, Martin, Denis, Lia, Linda a Kiko sme hrali. Ostatní na nás pozerali. Po 10 minútach sa mi tá hra už vôbec nepáčila, cítila som sa vtedy ako nejaká čínska žena z toho ako som bola pokrútená. Jediné čo ma motivovalo bolo to, aby som nespadla na Denisa a bola som vtedy Kike vďačná, lebo ma svojím spôsobom pridržiavala aj keď to bolo nepovolené. Ale nikto nič nevidel, takže to neplatilo.

,,Mirka pravá ruka na zelenú." Do skvelej polohy som sa dostala, áno. K Denisovmu rozkroku.

,,Pohni sa a odseknem ti kamoša!" výhražne som to smerovala Denisovi, držajúc svoje telo v akej takej stabilite.

,,Myslím, že Lia by to potom urobila za teba." Uchechtla som. ,,Tomu ver, fešák," ozvala sa spomínaná a žmurkla naňho.

,,Teraz uvidíme kto z koho," povedal provokačným tónom Denis.

,,Nevyťahuj sa, Cassanova, ešte nie je koniec." Netušila som ako to s ním mohla Lia vydržať, musela mať pevné nervy z ocele a dobrý meter ako ho skrotiť. Napokon som prehrala. Spadla som.

,,Mal som pravdu a ver mi, že aj v tom čo som ti hovoril na terase mám pravdu. A keď sa to splní budem veľmi rád."

.....
,,Päť, štyri, tri, dva, jedna.. šťastný nový rok!" zakričali sme jednohlasne. Chalani spustili oba ohňostroje a boli naozaj nádherné. My baby sme držali v rukách prskavky, Adam nalieval šampus a bola som šťastná. Tak ako už dlho nie. Najlepší Silvester. Oslávila som ho s ľuďmi na ktorých mi záležalo, dokonca som spoznala aj nových. Všetci sme sa objímali, poskakovali a prijali si do nového roka len to najlepšie. Padli aj nejaké novoročné bozky. Ako sa hovorí ako na nový rok, tak po celý rok. Po polnoci mi volali rodičia, podľa zvukov si aj oni pustili ohňostroj. Neskladala som a mobil podala Martinovi, ten volal so svojimi. Nikto netušil, že som oslavovala aj narodeniny a tak to malo aj byť. Sklamal ma len jeden človek, ale s tým som si to chcela vybaviť neskôr. Netúžila som si kaziť dobrú náladu. Aj ja s Maťom sme si vymenili krátky bozk, pričom som zahliadla Denisa, ktorý nás sledoval. Ten chalan mal oči všade. Našťastie ho zamestnala jeho priateľka, ktorá ukradla všetku jeho pozornosť a ja som mohla prepadnúť myšlienkam. Čo ak mal Denis pravdu?