Konečne nastal piatok. Milovala som piatky, pretože som si ich mohla užiť s mojou najlepšou priateľkou.

,,Dnešok teda platí?" opýtala som sa Kiky, keď sme stáli pri skrinkách.

,,Jasné cica. Ideme vymetať predsa," povedala to hlasnejšie akoby si sa patrilo a počula ju učiteľka náboženstva, teda mníška. Pokarhala ju a išla ďalej. Ako  inak.

,,Kam ideme zametať ?" Čírou náhodou sa pri nás objavil Adam.

,,Vymetať trdlo. Mali sme na mysli tancovanie." Dostal od Kiky odpoveď a venovala mu bozk na líce. Ušlo mi niečo? Adam sa netváril nejako prekvapene, skôr ho to potešilo.

,,Bolo mi podozrivé kam by takéto krásky išli zametať," povedal niekto iný. Zbadala som pri nás stáť Martina. Ani som si neuvedomila kedy prišiel.

,,Nepreháňaj Martinko," oponovala mu Kika, aj keď sme obe vedeli, že to povedala len tak.

,,Nikdy nepreháňam." Keď to povedal hlboko sa na mňa pozrel. Mrazilo ma z toho. Čo to má znamenať? Tie jeho hnedé čokoládky ma kvalitne znervózňovali. Každý vedel, že na chlapcoch milujem hnedé oči. Pripomínali mi fajnú mliečnu čokoládku.

,,Čo na to hovoríš Mirka?" Započula som svoje meno a vrátila sa pozornosťou ku Kristíne.

,,Ehm jasné," súhlasila som nevedno s čím.

,,No super, tak o ôsmej pred barom," povedal Adam. Čo? Čo sa deje? Chalani sa od nás vzdialili a čakala na Kikinu reakciu. Nerozumela som. V poslednej dobe to nebolo nič nezvyčajné. ,,Už sa na to teším, aspoň si to užijeme," zvýskla nadšene, poskakujúc s knihami v ruke.

,,A čo?" kládla som jej otázku, nie však stále úplne pri vedomí. Prekrútila nado mnou očami.

,,Veď predsa Maťo a Adam s nami idú večer." Na toto som ja prikývla? Opýtala som sa samej seba. ,,Veď si súhlasila."

,,Jaj iste. V pohode." Usmiala som sa, no od skutočného úsmevu mal ďaleko.

Ako sa mám správať neslušne, keď tam bude Martin? Kazilo mi to všetko plány. Navyše ani Tomáš nemohol ísť. Vraj musel súrne odísť do Bratislavy. Niečo mi na tom však nesedelo, to ale bolo v tom momente nepatrný detail. Odbilo na slovenčinu čo znamenalo že mala by som ísť do triedy.

****

,,Mamina nemáš prosím bielu blúzku?" zakričala som na mamu z kúpeľne. O pol hodinu som sa mala s nimi stretnúť a nebola som nachystaná. Za zhruba dve minútky mi priniesla bielu  prehľadnú blúzku bez rukávov. Zapravila som si ju do čiernych úzkych džínsov. Otočila som sa na ňu, aby zhodnotila ako vyzerám. ,,Je z teba krásna mladá dáma. Už nie si to maličké štrbavé dievčatko." Zamračila som sa nad tým. Nemusela mi pripomenúť moje mládi, keď som si na stavbe nášho domu trhala zuby kombinačkami. ,,Mami už sa ponáhľam." Dala som jej bozk na líce, bežala do svojej izby pre koženú bundu a biele converse tenisky. Chcela som si konečne aj zatancovať, v podpätkoch by som skončila na urgente v miestnej nemocnici.
Do kabelky som uložila potrebné drobnosti, rozbehla sa z domu a vydala sa do mesta. Ten bar bol asi desať minút od domu. Z našej ulice som videla ísť aj iných ľudí. V ten večer to praskalo vo švíkoch. Napriek tomu som si to chcela užiť.

Chalani stáli pred klubom, milovanej Kristíny nebolo nikde. Typické. A otravné.
Obaja vyzerali veľmi dobre. Martin mal na sebe čierne úzke rifle s čiernymi vansami, bielym tielkom a sivou károvanou košeľou a v rukách držal mikinu. Na ľavej ruke mal čierne hodinky. Nezabudol na vlasy vyčesané dohora a ruky vo vreckách. Adam nezaostával. Riflové džínsy, čierne supra tenisky, biele jednoduché tričko a športové sako. Oboch som si dôkladne všimla a uvedomila si, že sú naozaj sexi. Viedli sme debatu o škole a profesoroch, keď konečne prišla Kika.

Trošku sa od nás vymykala v štýle oblečenia. Mala na sebe červené šaty áčkového strihu s čiernymi lodičkami.

,,Moja pekná v lodičkách ideš tancovať?" opýtala som sa jej provokačne. Keď som zbadala jej kyslý výraz prešlo ma všetko podpichovanie.

,,Ale pšt, ja zvládnem všetko." Po jej slovách sme smerovali do klubu. Vyhadzovači pýtali vstupné od chlapcov, dievčatá mali zadarmo. Bolo tam už celkom dosť ľudí a mali čoskoro zakázať vstup. DJ si užíval vo svojom kútiku, neónové svetlá svietili. Pozrela som na chalanov, Martin na mňa žmurkol a ďalej pozeral po klube.
Smerovali sme k nášmu boxu, ktorý bol ďalej od parketu. Kartičku reservé odniesla čašníčka preč spolu s našou objednávkou.
,,Dúfam, že si dnes poriadne zatancujeme," povedal Adam Kike. Tá sa rozžiarila ako prvá Edisonova žiarovka.

,,S tým počítam." Chalani odišli k baru pre pitie a cigarety.

,,Nevyzerám hlúpo v tých šatách?" spýtala sa s obavou v hlase, čo bolo skutočne nezvyčajné. Nikdy nemala obavy.

,,Prestaň vyzeráš skvelo." Moje slová ju očividne potešili a povzbudili v tom, že jej to sekne.

,,Ale keď ty zapadáš viac ako ja." Škaredo som na ňu pozrela.

,,Adam je z teba celý paf tak to nekaz!" Prikývla a chalani sa vrátili k stolu.

,,Na spoločný večer." Spoločne sme si štrngli a pripili. Rozbehla som sa na parket a bolo mi jedno , kto sa pozerá a kto nie. Konečne som vypla.Sem-tam som pocítila dotyk na svojich bokoch. Veľkú váhu som tomu neprikladala. Až na malý moment. Vôňa dotyčného mi bola známa. Otočila som sa a pred sebou uvidela Martina. Nepovedali sme ani slovo. Vlnela som bokmi, dotýkala sa ho, tancovala. Zrazu pustili pomalú hudbu. Niečo ako slaďák. To sa nikdy nestalo. Na chvíľu som nevedela čo robiť.

,,Frajerku si nejakú našiel?" opýtala som sa ho nečakane. Pozrel mi do očí, ale neodpovedal.

,,Nenašiel som tú vhodnú," odpovedal. Nevedela som či úprimne alebo klamstvom.

,,Ani na jednu noc?"

,,Sex na jednu noc nedokážem mať. Nie je to môj šálok čaju." Trošku ma to zaskočilo. Urobil so mnou malú otočku a opäť ma k sebe pritiahol. ,,Neberiem to ako urážku," preniesla som ledabolo.

,,Na teba som nenarážal." Cítila som sa divne. Neďaleko od nás som zazrela Adama a Kiku. Vyzerali tak zlato. A ja som závidela.

,,Svedčí im to," povedali sme naraz. Aj sme sa na tom zasmiali.

,,Si iná," prehovoril s vážnou tvárou. Ako to myslí?

,,Ako to myslíš?"

,,U teba doma si bola iná, druhý deň si bola úplne iná a teraz znovu."

Oponovala som mu. ,,Ja som vždy tá istá."  Mal pravdu. Pokrútil hlavou.

,,Už len keď si vezmem make-up a oblečenie. U teba si bola nenamaľovaná, v obyčajných teplákoch. Na druhý deň v škole ťa učiteľ chcel pretiahnuť až tak dobre si vyzerala. Teraz si opäť iná. Voľnejšia, no stále krásna." Namýšľala som si, že sa mýli. Až tak si ma všíma? Odkiaľ vie to s tým učiteľom? V hlave mi naskočilo opäť niekoľko otázok.

,,Na to ti nemám moc čo povedať. Mám osemnásť, môžem robiť čo chcem a navyše s tým učiteľom to nie je pravda." Ironicky sa zasmial. Prečo sa tak zasmial?

,,Hovorí o tom skoro celá naša horná chodba. Upútala si ho." Žmurkol na mňa. Tak inak. Nahnevalo ma to. Skladba skončila, odišla som od neho a išla si objednať. Potrebovala som to zapiť. Obsluhoval nejaký mladý chalan. ,,Jednu absolutku."

,,Jeden občiansky." Prekrútila som oči a zo zadného vrecka vytiahla spomínanú kartičku, podala mu a ju. Prezeral ju zozadu aj zpredu. Občiansky mi vráti a nalial dvojitú. Zdvihla som obočie na znak otázky.

,,Som Peťo." Podal mi ruku.

,,Mirka," opätovala som, predsa bol pekný. A ja som mala v hlave obrovský bodrel.

,Ja viem a je to na mňa." Venoval mi hrejivý úsmev. Zdvihla som štamperlík, naznačila prípitok a vliala ho do seba. Cítila som, ako sa mi alkohol rozlial v žilách. Bolo to príjemné, až na tú chuť v ústach. Čas bežal, alkohol tiekol prúdom.

,,Poď ideme domov," zašepkal mi Martin do ucha. Alebo skôr zakričal v tej hlasnej hudbe. Nechcela som.

,,Poď!" To už znelo skôr ako rozkaz. Nemohla som ani namietať a už mi bral veci na cestu domov. Mala som spomalené reflexy. Alkohol je pekná vec, koordinácia po ňom druhá.

,,Ty si nepil?" opýtala som sa, keď sme kráčali po prázdnej ulici.

,,Pil, ale to je nepodstatné." Bol nejaký nahnevaný. Mala som pocit, že kráčame hodinu a konečne sme boli pri mojom dome. Ťahala som ho za sebou. Najskôr namietal., ale potom bol v poriadku. Dom bol prázdny lebo rodičia išli na chatu. Vyšli sme schodišťom a nasledoval ma do mojej izby. Pomaly som začala zo seba vyzliekať oblečenie. Bože je tu, ale teplo. Varím sa. Ani som sa nemusela obzerať a vedela som, že ma sleduje. Nepáčilo sa mi to.

,,Nekukaj sa na mňa!" Podarilo sa mi vysúkať zmysluplnú vetu, mračiac sa na neho. Bod pre mňa. Karhala som svoje myšlienkové pochody.

,,Nemal som pocit, že ti robí problém vyzliekať sa," podotkol. To ma veľmi urazilo. A opitému sa emócie zväčšujú. A mne ešte trojnásobne.
,,Veď dobre," zašepkala som si. Pomaly som rozopínala gombíky na blúzke. Keď som mala všetkých sedem gombíkov rozopnutých jemnú látku som potiahla dole. Sedel oproti na mojej posteli a sledoval každý môj pohyb. Prešla som na gombík džínsov. Prvý gombík, zips. Pohrávala som sa s lemom riflí. Stiahla som ich nakoniec dole. Uvidel čierny pásik tangá nohavičiek, nahlas preglgol. Krútila  som bokmi, celým telom, skrátka páčilo sa mi ako reagoval na moje telo. Bol neistý, nevedel čo má čakať. Ostala som už len stáť v spodnej bielizni. Následne som si sadla do jeho lona. ,,Viem, že ťa vzrušujem," zašepkala som mu do ucha a jemne ho pobozkala. ,,Rovnako viem, že si zo mňa tvrdý." Mala som pocit, že mu nabehli zimomriavky. Ruky zaboril do môjho drieku a rýchlo, prerývane dýchal. Chytila som ho.