Neznášala som ten pocit, keď som sa nevedela rozhodnúť medzi dvomi ľuďmi.  Mala som ísť von s najlepšou priateľkou, užiť si ďalší piatkový večer. Ale ísť aj s Tomášom a prežiť vraj podľa jeho slov romantický večer. S Kikou som dlho nebola. Samé dve na párty. Na druhej strane som nemala vôbec akúkoľvek chuť hádať sa s Tomášom.
Nakoniec som sa rozhodla pre Kiku. Vytiahla som mobil a napísala jej správu.
* moja vecer o siedmej ta ocakavam u mna.. pojdeme spolu do mesta <3 *

O minútu mi prišla odpoveď so súhlasom. Mala som hneď ďalší problém. Nevedela som, čo si obliecť. Problém, ktorý nemá konca. Najskôr som vyhádzala pol skrine, niečo si vybrala. Potom som sa rozhodla pre kúsok z maminej skrine. Všetky veci, ktoré som mala hodené na koberci som roztriedila, čo som kedy a kde naposledy mala oblečené. To je ale pamäť. Tss, som dobrá, ako nič. Argh! Neznášam, že som dievča.

,,Mamina poď mi pomôcť," zakričala som v beznádeji. ,,Pomôž mi prosím ťa."

,,S kým ideš?" opýtala sa ma a prehrabovala sa v obrovskej kope.

,,S Kikou." Prikývla na znak pochopenia. ,,Chceš byť sexi alebo trochu cudná, alebo niečo biznis?"

,,Chcem vyzerať mladistvo, sexi ale zase nie lacno a dostupne."

,,Vidno, že si po mne dievča." Po nekonečne dlhej chvíli sme došli k záveru. Vybrali sme top staroružovej farby, ktorý bol v oblasti dekoltu a pŕs pokrytý čipkami a ostatné bolo len z priehľadnej látky, k tomu úzke bledomodré skinny džínsy, čierne kotníkové čižmičky a kabátik. Plán bol ísť autom, a tak sa aj stalo.
Pred barom zatiaľ veľa ľudí nebolo, čo sa mi páčilo.

,,Jee, Petrík, ahoj," pozdravila som vyhadzovača.

,,Mirka ahoj," pobozkal ma na oba líca. ,,Hneď krajší deň, keď ťa vidím." Potešilo ma to.

,,Čakám, že počas večera sa prídeš ukázať krásavec." Ani mi nestihol odpovedať, len som na neho žmurkla a smerovala dnu. Vybrali sme si stôl a usadili sa ďalej v úzadí. Nikdy som nemala rada stôl blízko parketu. Vždy sa našiel niekto kto mal drzosť sa napiť z môjho nápoja či hrabať sa v cudzích veciach. ,,Adama si kde nechala?" Po mojej otázke sa začervenala. Ja som to myslela len ako rečnícku otázku.
,,Možno dnes príde." To bola celkom pre mňa rana. Znamenalo to v tom momente len jedno: keď príde Adam, príde s ním aj Martin. Po poslednej noci, ktorú strávil u mňa sa mi úspešne vyhýbal. Snažila som sa vyhľadať jeho spoločnosť, avšak márne. Kedykoľvek keď bol v mojej blízkosti mala som čudný pocit. Nedokázala som ho zaradiť a identifikovať. Len som tajne dúfala, že raz pochopím o čo ide. Chýbali mi také večery, kedy si s Kikou nezáväzne užívame pozornosť niektorých chlapcov. Potrebovala som ísť k baru a zobrať nám pitie, ale hemžilo sa to tam chlapmi. Nakoniec som si povedala, že je to jedno a bola som smädná. Barmanovi som oznámila svoju objednávku a začal ma otravovať chlap. Ach nie. Nemám náladu na bitku.

,,Takáto kráska určite nebude sama a už ani panna." Odporný bezočivec. Čašník prosím kde si? Pýtala som sa samej seba aj keď som vedela, že odpoveď nepríde. Ani som sa nenazdala a mala pred sebou konečne chľast.

,,To je pravda," žmurkla som na neho a pokračovala ďalej, ,,som kozorožec ty idiot!" Okamžite som brala štamperlíky a hnala sa kade ľahšie. Po asi hoďke som už bola celkom chytená. Zahájila som misiu tvár-sa-že-si-triezva-a-nie-ožratá-ako-východniar-na-svadbe. K nášmu stolu prišli asi 4 chalani, najskôr som neregistrovala ani jedného z nich, pokým som si neuvedomila, že je medzi nimi Martin s Adamom. Kristína bola triezva, kvôli autu a preto som sa cítila ako čierna ovca.

Bola som strašne na sračky. Pýtala som sa otázky samej seba a niečo si mrmlala.

,,Ako sa máš?" opýtala som sa priteplenú otázku. To mi radšej mohlo napadnúť ako nedáš si so mnou do jedného alebo nejdeš tancovať. Ale nie, ja som sa opýtala práve to.
,,Koľko si toho dnes vypila?" Začala som rátať, ale pri čísle deväť som sa stratila, či som v podstate deväť narátala.

,,Fúúúha, no vieš asi veľa."

,,Očividne." Prekrútila som očami. Bola som zronená a smutná. A hlavne mala som taký bodrel v hlave, že ani najlepší psychológ či dokonca psychiater by ho nedal do poriadku. A on musel ďalej pokračovať. ,,Správaš sa ako päť ročné decko," povedal to až veľmi nahnevaným tónom. Začínala som sa báť. Ako pri horore Insidious, ktorý som s ním sledovala.

,,Ako pardón. Už mám vek na toto všetko a som vyzreté dievča." Pôvodný plán bol zachovať si autoritu. Hneď na to ma, ale zotrel.
,,To máš pravdu. Tvoje prirodzené pevné trojky nemajú konkurenciu." Chcela som niečo odvrknúť, namietnuť, ale už ma silno držal za zápästie pravou rukou, v ľavej držal moje aj svoje veci a ťahal ma z baru. Bola som vyčerpaná a na pokraji nervov. Nerozumela som mu, jeho správaniu voči mne. Nerozumela som sebe. Odvtedy čo sa zjavil v mojom živote, rýchlo a nečakane, tak vo všetkom som mala bordel.

,,Čo sa vlastne do mňa staráš?" vykríkla som bez ohľadu na to, kto sa pozerá a počúva. ,,Baví ťa stále ma buzerovať? A poúčať ma? Až tak veľmi ma nenávidíš?" Zrútila som sa na zem. Cítila som sa taká slabá. Chcela som zo seba všetko dostať. Aj keď možno nemohol za všetky moje problémy. Navyše musela som si vypnúť zvonenie pod náporom správ, ktoré posielal Tomáš.

,,Ty to nechápeš?" položil otázku aj keď nečakal žiadnu odpoveď. Nechápavo som hľadela do jeho očí. Tých hrejivých očí. ,,Mirka záleží mi na tebe, nechcem sa pozerať ako sa ničíš pre svoju minulosť. Láska bolí vždy." Pozerala som a stratila reč. Mala pocit, že je to ten moment z amerických filmov kedy ste zaskočený a šokovaný.

,,Ako?" To bolo všetko čo som zo seba dostala. Sťažka si povzdychol, chrbtom ruky utrel čierne prúdy sĺz a pomaly ma postavil na nohy. Keď som dovtedy ničomu nerozumela, tak potom už vôbec. ,,Naši rodičia sú veľmi dobrí priatelia. Povedali mi to všetko asi po dvoch dňoch ako sa to stalo." Čušala som. Už nebolo potrebné viac hovoriť.  Celý ten čas to vedel. Celý ten čas sa choval ku mne normálne. A ja som si to nevšimla. No nemala som poňatia odkiaľ to vedel. A hovoril to akoby sme sa poznali veky. Myslela som, že to bolo len pár týždňov. Očividne to tak nebolo a niečo sa stalo, čo som nevedela.