Zabudnutý
Stratená spomienka.
List odviaty v čase.
Dúfajúc, že tvoj hlas
začuje zase..
márne hľadá cestu k tebe.
Rokov ubehlo príliš veľa.
A ty už nevieš kto som,
aj keď raz si ma chcela.
A potom..
Chcela si zabudnúť?
Či čas to zariadil?
Dnes sa chcem vrátiť späť,
v chybách nám zabrániť.
Už ani na meno nevieš mi prísť.
Veď bol som len jeden zo všetkých tých..
A v tvojom srdci som nenašiel miesto.
Alebo pre iných si hľadala priestor?
A mňa vyhodila. Ako odpadky.
Von. Na dlažbu. Nehodného pamiatky.
Som trápny básnik. Som iba tieň.
Nie. Nie som nikto. Dnes to už viem.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro