V tieňoch sa skrývajú,

v noci majú sabat.

Zákerne číhajú, 

zlobu chodia hľadať. 

Ich tváre pokrivené

ako ich duše.

Ich myseľ bláznivá,

kamenné srdce.

Ich ruky končia sa

ostrými pazúrmi,

ktorými vrývajú 

beznádej na múry.

Ich plecia zhrbené

pod ťarchou hriechov,

ich ústa skrivené

zákerným smiechom.

Vôkol nich prestáva 

rásť všetko živé.

Ich oči nekľudné

choré sú, sivé.

Skazené bytosti,

pekelné stvory.

Nenávisť, temnota,

zrada v nich horí.

Keď stretneš niekoho, 

kto sa im podobá,

utekaj ďaleko,

skôr než ťa pochová.

Bráň sa im láskou,

odvahou, vierou.

Never ich slovám,

tvoj pád je ich cieľom.

Ľudí chcú zohaviť

k obrazu svojmu.

Nech majú vojakov

pre svoju vojnu. 

Pod maskou slabé sú, 

taká je pravda.

Ich silu čerpajú

z hlúposti stáda.

Do sveta vnášajú

krivdu a príkorie.

Ich jedom a klamstvom

otrávia okolie.

Také sú monštrá,

blúdiace po zemi.

Ich život bez zmyslu,

bez šťastia, zhorený.