Jedna časť zo mňa,

je mimo moje telo.

Vytrhnutý orgán,

ani to nebolelo.

Teraz to bolí.

Sám v smútku lačnom,

už niekoľko hodín

pozerám na sklo.

Píšem ti listy

do schránky túžob.

Zmámený v mysli

vôňou a rúžom.

Ešte ťa cítim, 

no už si preč.

Pri fľaške v prítmí

došla mi reč.

Znova len čakám,

kým život sa pohne. 

Len ty si taká,

že vyznáš sa vo mne. 

Všetko tu zastalo,

je tu tak mŕtvo.

Smutno a márnivo,

clivo a ľúto.

To napadlo koho,

že ticho lieči?

Som chorý z toho,

že tu už nie si.

Chcem sa ťa dotknúť,

na tvár ťa pobozkať.

Aj v daždi zmoknúť,

celý sa odovzdať.

Do očí ti hľadieť,

vidieť v nich šťastie.

Iskru, čo vďaka mne,

sa ti v nich zaskvie.

Som len kôl v plote.

Len prázdny džbán.

Bez záujmu o svet.

Ostal som sám.

Zrazu je ťažké

snívať sny.

Veď je to jasné.

Chýbaš mi.