Aj keby posledná 

báseň to bola,

ja musím napísať 

všetky tie slová.

Pretože city,

čo k tebe ma ťahajú,

nútia ma v prítmí 

prekonať únavu.

Na teba myslím, 

keď dohára svieca.

Keď padám na dno,

na temné miesta.

Možno už nebudem 

môcť sa ťa dotknúť.

Pobozkať, objať ťa, 

pod dúhou zomknúť.

Ak by dnes, bol ten deň,

že ďalší zmiznie v tieň,

skôr ako vydýchnem,

tvoju tvár vidieť chcem.

Ešte mi dovoľ,

počuť tvoj hlas.

Držať ťa za ruku,

posledný raz.