Ona je ľahký dotyk prstov na klavíri.

Melódia, čo prebúdza ticho izby.

Jemná ako sviečka v prítmí.

Ozvena, čo odráža sa v srdca bití.

Je hlasom sirény v objatí hmly.

Počuť ju vo hviezdach žiariacich z tmy.

Za noci tajomnej prináša sny

a tisíc prísľubov ukrytých v nich.

Pieseň, čo putuje s vetrom oddávna.

Keď city zasieva, býva dôkladná.

Vrúcna a úprimná.Nádherná, záhadná.

Symfónia osudom po roky skladaná.

Omámi, ukľudní, do duše vteká.

Minulosť tŕnistú zabudnúť nechá.

Zlé časy notami plachými prečká.

Do mysle strunami harfy kľud pretká.

Rozumie smútku a vyzná sa v bolesti.

Štebotom škovránka neduhy vylieči.

Dychtivých strpeniu odmenou naučí.

Dieťa plač nepozná v jej nežnom náručí.

Len šťastie a radosť vo svete hľadá.

Ona je láska, mier, ona je pravda.

Patrí jej večná česť, úcta a sláva.

Naveky nech jej hrá oslavná skladba.