Keď mlčíš, viem, že aj ticho má farby.

Že svetlo duše je vidieť aj potme.

Svet medzi vetami stáva sa vzácny.

A ty mu pridávaš čarovný rozmer.

Keď slovo vypustíš, aj keď len šeptom,

má zmysel, pretože je z tvojho vnútra.

V hodinách prestane sypať sa piesok,

obídem peklo a nájdem kľud v búrkach.

A keď hlas vychádza z tvojich pier von,

v hlave mi znie ako anjelsky spev.

Keď spustíš vodopád nádherných slov,

ďakujem Bohu, že počuť ho smiem.

Nesmelo plavím sa na tvojich vlnách.

Na tónoch, v ktorých som objavil šťastie.

Občas ich potajme zvedavo skúmam.

V srdci ich nosím kde láska k nim rastie.

Povedz, že smiem počuť od teba viac,

dotknúť sa melódie, ktorú tvoríš.

Cítiť tú harmóniu, ktorú mám rád,

odovzdať sa jej ako kvapka v mori.