Prisľúbila Lydii, že sa porozpráva so šerifom Stilinskim a tak stála pred policajnou stanicou a bola značne nervózna. Nevedela, ako mu to povedať, že mal syna a že toho syna mu vymazali z mysle. Bolo to priveľmi zložité a keď sa na to pozrela z jeho strany, myslela by si, že je šialená. Za pokus to ale stálo.

Uhladila si tmavomodré šaty a cítila, ako sa jej ruky potia. Vošla na stanicu a prekvapilo ju, že tam skoro nik nebol. Dvere na jeho kancelárií boli otvorené a ona odtiaľ počula známe hlasy. Noahov a Scottov.

„Takže, ty si počul vo vysielačke nejaký hlas a si presvedčený, že to bol..."

„Stiles! Váš syn!" vravel Scott náhlivo.

„Aha. Možno to je iba nejaký náhodne zachytený signál."

Claudia počula, ako niečo zacinkalo, keď Scott pokračoval: „Peter nám dal kľúče, ktorými sme naštartovali Jeep!"

„Počkaj, to mám teraz akože veriť Petrovi Haleovi?" skríkol na neho Noah.

„Chcem, aby ste verili mne! V tej vysielačke som počul Stilesov hlas. Som si istý! Keby ste to tiež počuli..."

„Ale ja som to nepočul..."

„Ale keby áno...!"

„Dosť! To stačí, Scott, to naozaj stačí!" kričal na neho šerif.

Claudia v duchu zanadávala, aký je hrozne tvrdohlavý a potom vošla do kancelárie. Obaja sa na ňu pozreli a aj Scott sa tváril prekvapene. „Hovorí pravdu," povedala a pozrela sa Noahovi do očí.

„Čože?"

„Že vám hovorí o vašom synovi pravdu!"

„A vy ste na ako prišli?" nahnevane sa jej spýtal. Ešte nikdy s ňou tak nejednal, ale ona jeho postoj chápala.

„Pamätám si ho. Pamätám si vášho syna. Je to taký nadaný chlapec, veľmi zapálený do riešenia rôznych záhad a rád všetko vyšetruje a..."

„Zbláznili ste sa?"

„Nie," podišla k jeho stolu a opäť sa mu pozrela priamo do očí. „Pamätám si vášho syna!"

„Prečo by ste si ho pamätali práve vy? Nepoznáme sa bližšie..."

„Pravda je, že naozaj neviem, prečo si ho pamätám iba ja a nepamätá si ho jeho vlastný otec, alebo najlepší priateľ, alebo ostatní jeho priatelia. Stiles a ja sme neboli priatelia, ale predsa len mi v jednej veci veril..."

„V akej?" skočil jej do rečí.

„Vo veci lásky," povedala a cítila, ako sa jej do očí derú slzy, „a dal mi toto," položila na stôl svoju kabelku a vybrala z nej kľúče a ukázala na svoju kľúčenku. „Dal mi túto kľúčenku pred pár dňami a povedal mi..."

„Čo vám povedal?" spýtal sa jej, ale stále sa na ňu mračil.

„To, to," nevedela, čo povedať. „To je medzi nami."

„Akú zvrátenú hru tu hráte s týmto deťmi?" spýtal sa jej tvrdo.

„Viem, že to znie úplne šialene a verte mi, že mám ešte jeden príbeh, ktorý znie dosť šialene, ale je to pravda. Scott vám povedal o Ghost Rideroch, však? Oni vymazávajú ľudí a vymazali aj vášho úžasného syna. Keby ste nám verili..."

„Už vážne dosť!" pozrel sa na ňu, ale nekričal. „Nechcem byť na vás hrubý, doktorka, ale budem rád, ak odídete!"

Claudia vedela, že zlyhala. Neveril jej. Priveľmi sa na ňu mračil a ona vedela, kedy je čas odísť. Pozrela sa na Scotta a obaja opustili policajnú stanicu. Šerif za nimi prudko zavrel svoju kanceláriu.

„Je mi to ľúto," povedal jej Scott.

„Aj mne," prikývla. „Ale aký hlas ste počuli v tom Jeepe?"

„Počuli sme Stilesa. Naozaj, bol to on. Sľúbili sme, že ho zachránime, ale ešte nevieme ako. Niekde je, vieme to. A objavil sa Peter Hale a dal nám kľúče od toho Jeepu, ako by bol so Stilesom. Je celý spálený, ale hádam z neho niečo dostaneme," povedal jej.

„Dobre, musím ísť do nemocnice. Pozdrav odo mňa dievčatá a povedz Lydii, že ma to mrzí, že som toho tvrdohlavého šerifa nepresvedčila," usmiala sa na neho.

„Pochopí to, bol to len pokus," prikývol. „Keby sme niečo zistili, dám ti vedieť."

„Áno, ďakujem, Scott."

***

Ešte v ten večer ju navštívila Lydia a povedala jej, že Stiles im dal stopu a naznačil im, aby našli mesto Canaan. V tom meste nikto nežil, bolo to mesto duchov, ktoré predtým navštívil Divoký hon a všetkých vymazali okrem jednej ženy, ktorá bola banshee. Lydia jej opisovala, ako hrozne to tam vyzeralo a že ráno mala s tým mestom sen, ktorý nechápala. Teraz to všetko chápala až priveľmi. Vravela jej, ako sa bojí, že sa z Beacon Hills stane mesto duchov rovnako, ak Divoký hon nezastavia.

„Leonore je banshee, Claudia, vieš čo to znamená?"

„Že Ghost Rideri nemôžu vymazať zo sveta banshee," prikývla Claudia.

„Ak raz vymažú všetkých, tak tu ostaneme iba my dve," riekla jej Lydia a striasla sa.

Claudia už bola zo všetkého unavená a tak jej nezaujato odvetila: „Nevadí, aspoň tu neostane jedna z nás sama, keď tu ostaneme obe dve."

„Ale ona si vytvorila Caleba, svojho syna, ktorý zomrel, aby nebola sama," pokračovala Lydia. „Ja nemám Caleba, ostanem sama."

„So mnou," povedala Claudia. „Aj keď to nie je útecha, ja viem."

„O to nejde, ja..."

„Hej," Claudia ju chytila za ruku. „Neostaneme tu iba my dve. Zachránime Stilesa a zachránime aj Beacon Hills. Hlavu hore."

„Možno som na niečo prišla," Lýdia sa zadívala na Claudiu. „Ona si ho privolala, aby nebola sama, aby zaplnila tú prázdnotu."

„A?" Claudia na ňu hľadela nechápavo.

„Čo ak je to tak aj s Claudiou?" spýtala sa jej Lydia.

„Ako to myslíš presne? Že si ju Noah privolal, aby zaplnil prázdnotu po Stilesovi?" hádala Claudia a mračila sa. „To nie je možné, je to hlúposť, prečo by to robil?"

„To neviem, ale možno preto to tak je. Vieme, že je Claudia mŕtva a z tých lekárskych nálezov to jasne vyplýva, že nemohla niečo také prežiť," vravela jej Lydia.

„Lydia, stop," zastavila ju Claudia a zmätene na ňu hľadela. „Nikto viac ako ja si neželá, aby to tak bolo, že je Claudia iba výplodom fantázie, pretože inak by som bola blázon, ale znie to hrozne a naozaj nechceme byť tie, ktoré mu to povedia."

„Pamäš si na Stilesa," pripomenula jej Lydia. „Ty jediná, doktorka."

„Vieme prečo! Mám vodítko," odvetila jej Claudia. „Celý ten čas, som mala ten prívesok. Dal mi ho. To preto si ho pamätám, ale pamätám si ďaleko viac, Lydia. Toto sa musí skončiť, lebo sa zbláznim. Vždy som si myslela, že som blázon a že som šialená, ale potom som prišla sem a bol to on, kto ma zachránil a kto mi pomohol, bol to Noah. On ma vždy dostane z každej šlamastiky a teraz nevie, kto v skutočnosti som. Nepamätá sa, že ma miluje a že ja milujem jeho. Že iba vďaka nemu viem byť v poriadku. Aj keď mi vždy hovoril, že som bláznivé dievča. On ma miluje. Len si to nepamätá a to ma ničí. Ničí to moju existenciu a ja neviem, ako dlho ešte vydržím." Po tvári jej tiekli slzy.

„Hej," Lydia ju chytila za ruku. Chcela ju upokojiť, lebo žena pred ňou vyzerala, že sa nervovo zrúti. „Spomenie si na teba. Na všetko. Na Stilesa. My všetci."

Claudia prikývla a potom Lydiu objala. „To, že si nepamätá na mňa je skutočne hrozné, ale to že si nepamätá svojho syna, to ma zabíja."

***

Odchádzala z nemocnice, hádzala si ešte mobil do kabelky, keď ju niekto chytil za rameno a potiahol kúsok ďalej. Zľakla sa, odhrnula si vlasy z tváre a uvedomil si, že hľadí na Noaha.

„Prepáčte, nechcel som vás vydesiť," povedal jej okamžite.

„To nič, trocha som sa zľakla," prikývla. „Čo sa stalo?"

„Strhol som tapetu na chodbe v svojom dome," povedal jej a Claudia vedela o akej tapete hovorí. Spomínala jej to Lydia. „Boli tam dvere a keď som ich otvoril, našiel som prázdnu izbu. Claudia tvrdí, že to asi urobili bývalí majitelia."

„Je to Stilesová izba," povedala mu.

„Prečo si ho pamätáte? Prečo vy?"

„Neviem," odvetila mu úprimne a zdal sa jej zúfalý. Bolo jej jasné, že netuší komu má veriť. Mrzelo ju to. „Ale jedno viem isto. Máte syna, šerif Stilinski."

„To nie je možné, nie je...," krútil hlavou a potom sa na ňu pozrel. Priamo do očí, akoby v nich hľadal odpoveď na svoju otázku. „Vaše oči..."

„Moje oči?"

„Akoby som ich poznal," povedal jej. „Také krásne oči, aké máte vy, tie predsa nemôžu klamať..."

„Nikdy by som vám neklamala," povedala a nadýchla sa. Urobil krok k nej a jej srdce vynechalo úder. Tak veľmi ho túžila objať, alebo aspoň pohladiť po líci a povedať mu, že to bude v poriadku a že aj on si spomenie. Na syna, ale aj na ich lásku. „Vám by som nikdy neklamala."

„Znie to šialene," povedal jej.

„Verte mi, keby som vám povedala všetko, tak to by znelo ešte šialenejšie," rýchlo povedala a potom si uvedomila, čo zase vytárala.

„Čo všetko?"

„Nemôžem o tom hovoriť," povedala mu. „A musím ísť," dodala.

Chcela sa otočiť a odísť, ale on ju chytil za ruku. „Chcem počuť celú pravdu!"

„Nie!"

„Tak už hovorte!"

„To nie je váš problém. Je to moja vec," vyštekla na neho.

„Viete, niečo vám poviem, milá doktorka," zamračil sa na ňu. „Ste strašne divná žena. Posledné dni mi idete skutočne na nervy. A aj teraz v tejto chvíli. Niečo okolo vás je tajomné a záhadne a ja vás z nejakého dôvodu mám plnú hlavu."

„Ďakujem pekne," urazene mu odvetila. Povedal jej, že je divná a že mu ide na nervy. Mala chuť kopnúť ho.

„Ospravedlňujem sa..."

„Dobre."

„Prečo si pamätáte Stilesa? Prečo vám dal tú kľúčenku?"

„Dobre," rozhodila rukami a on od nej odstúpil. „Dal mi ju na znak mieru! Mieru medzi ním a mnou! Pretože sa konečne rozhodol schváliť náš vzťah!"

„Čože?"

„Náš vzťah. Ghost Rideri ti vymazali syna a zjavila sa tu ona. Tvoja žena je roky mŕtva, Noah! Ale stretol si mňa a zamilovali sme sa do seba. Stiles to trocha sabotoval, ale zvykol si na to. Keď mi dával tú kľúčenku, tak mi povedal, že to je v poriadku, pretože ťa robím šťastným a preto sa na mňa viac nemôže hnevať..."

„Ste šialená?"

„Počúvaj ma, je to pravda," žiadala ho a plakala. Chcela sa ho dotknúť, ale on od nej odstúpil. „Noah, zlatko, ja..."

„Nepribližujte sa už viac ku mne!" skríkol na ňu.

„Milujem ťa!"

„Nie, ste naozaj šialená ženská, šialená," povedal, už nekričal. Nahnevane na ňu hľadel a potom sa otočil a ponáhľal sa k svojmu autu.

Claudia chcela utekať za ním, ale vedela, že je to zbytočné a že by jej aj tak neveril. Nič z toho jej neveril a jej to zlomilo srdce, znova. 

Pozn. autorky:

Ďalšia smutná kapitola za nami :( ale vzhľadom na to, že do konca ostávajú už iba 4, tak sa to možno zlepší :D uvidíme ... ako sa Vám páčila kapitola?