Claudia sa ráno prebrala pred ôsmou hodinou. Bola rada, že dnes nemusí ísť do práce. Bola nedeľa a ona nemala službu v nemocnici. Otočila hlavu a pozrela na Noaha, ktorý ešte pokojne spal. Hľadela na neho so všetkou láskou a uvažovala nad tým, ako je celé tri mesiace neuveriteľne šťastná. Cítila vo svojom srdci, že Noah je ten pravý. Každým dňom ho ľúbila viac a viac.

„Claudia," otvoril jedno oko a potom aj druhé a usmial sa na ňu. „Prečo na mňa hľadíš?"

„Dobré ráno," pousmiala sa a pobozkala ho na pery. „Je zakázané hľadieť?" spýtala sa.

„Nie," zasmial sa. „Dobré ráno, bábika," nahol sa k nej a pobozkal ju na pery.

„Mala som taký nápad," riekla mu a pritúlila sa k nemu. „Čo keby sme si urobili na raňajky palacinky. Ale u teba. Je nedeľa, určite by sa s nami naraňajkoval aj Stiles."

„To je výborný nápad, milujem palacinky," hladkal ju.

„Kto by nemiloval palacinky?" pousmiala sa a vyhľadala jeho pery. „Urobíme si peknú nedeľu, dobre?"

„Ako povieš," prikývol.

Claudia nemala ani najmenšiu chuť vstať z postele. Najradšej by v nej preležala celý deň s ním. Lenže vedela, že to nebude možné. A hlavne mala naozaj chuť na palacinky, ktoré sama navrhla na raňajky.

Privinula sa k nemu, ešte aspoň na chvíľku, lenže z pokojnej soboty ich vyrušila jeho vysielačka.

„Och, nie!" zanadávala Claudia.

Noah sa na ňu ospravedlňujúco pozrel a potom si vypočul odkaz. Claudia sa vyhrabala z perín a vošla do kúpeľne. Chápala urgentne prípady a ona bola priateľkou šerifa Beacon Hills, často musel utekať na stanicu, niekedy aj uprostred noci. Nezazlievala mu, len nemala rada, keď jej niekto pokazil plány.

„Hneváš sa?" spýtal sa jej, keď sa pridal k nej po chvíľke v sprche.

„Nie, vôbec," odvetila mu a otočila kohútikom, lebo sa jej voda zdala studená. „Je to predsa práca."

„Claudia..."

„Ja sa vážne nehnevám, Noah," umlčala ho bozkom a potom pokračovala. „Ale tie palacinky so Stilesom si dám."

„Odveziem ťa k nám a potom pôjdem na stanicu. Ide len o nejaké ukradnuté auto. Poslal som tam Clarkovú a Parrisha, ale budem to musieť ísť skontrolovať," riekol jej.

„Dobre, miláčik," usmiala sa na neho. „Ľúbim ťa."

„Aj ja ťa ľúbim, Claudia." Pritiahol ju k sebe, aby ju mohol znova pobozkať.

Claudiu znova zahrial pocit tepla po jeho slovách. Bola taká šťastná. Nikdy v živote nebola taká šťastná ako teraz. Preto ju zrazu premkol strach, že by sa niečo mohlo stať. Niečo, čo by prekazilo jej priam dokonalé šťastie.

„Si v poriadku? Trasieš sa?" pýtal sa jej.

„Je mi len trocha zima," zahovorila. „Som v poriadku."

***

„Čau," Stiles si sadol k stolu, hlasno zazíval. „Ty si tu spala?" spýtal sa Claudie, ktorá pred neho položila palacinky a džem.

„Nie, tvoj otec spal u mňa. Musel ísť na stanicu a ja som mala chuť na palacinky. Takže som ich urobila pre teba a pre mňa," usmiala sa a sadla si oproti nemu.

„Palacinky milujem," načiahol sa po nich aj po džeme. Potom si všimol šálku a pri nej kakao. „Kakao, mňam. Vďaka."

„Nie je za čo, som rada, že som ťa potešila," prikývla a aj ona si jednu nabrala a natierala džemom. Zatiaľ čo Stiles sa cpal už druhou, zapíjal to vrelým kakaom a evidentne mu chutilo. „Čo máš dnes v pláne?"

„Neviem, je tu nuda. Už tri mesiace sa nič nedeje," riekol jej.

„To je dobré, nie?"

„Zvykol som si ústavne niečo riešiť," žmurkol na ňu.

„Vyšetrovať a tak, chápem, celý otec," zasmiala sa Claudia.

„Myslíš?"

„Určite," prikývla. „Stále sa na mňa hneváš?"

„Ja som sa na teba predsa nikdy nehneval, doktorka," riekol jej Stiles. „Si príliš pekná, aby som sa na teba hneval."

Claudia nevedela, či sa môže zasmiať, alebo nie. „To znamená, čo?"

„Neviem, iba toľko, že mi lezieš na nervy, ale tie palacinky sú dobré," uškrnul sa na ňu.

„Ako povieš."

„Neurazíš sa, však nie?"

„Čoby," žmurkla na neho. „Možno raz ku mne nájdeš cestu. Pozri, Stiles, ja nechcem nahradiť tvoju mamu. Tvoj otec ju veľmi miloval a určite stále istým spôsobom miluje. Dala mu teba, najväčší poklad v jeho živote. Len si myslím, že tvoj otec si ešte zaslúži byť šťastný. Ja ho skutočne milujem, veľmi."

„Ja viem, doktorka," žmurkol na ňu. „S tebou je naozaj šťastný, ako už dávno nie. Lenže sme dlhé roky boli s otcom len dvaja a teraz stále musím počúvať iba o tebe. Je to trocha otravné."

„O mne? Keď je so mnou, tak rozpráva stále o tebe," zasmiala sa Claudia.

„Bľafuješ?"

„Čoby," zasmiala sa. „Myslím to vážne."

„Dobre, doktorka, verím ti," opäť na ňu žmurkol. Potom zoskočil zo stoličky a vzal si z poličky kľúče od svojho jeepu.

Zvesil z nich príspevok a hodil ho Claudii. Tá ho chytila. Bola to plastová hviezdička. „Pre mňa?"

„Náznak mieru, dobre?" povedal jej priamo.

„Okey, to beriem," usmiala sa na neho.

„Dík za palacinky, doktorka, ale musím fičať za deckami. Možno Pán Boh vypočuje moje prosby a bude sa tu zase niečo diať. Pretože sťažovanie sa na to, že si môj otec našiel fakt super frajerku, na ktorej neviem nájsť chybu, mi už lezie na nervy!"

„Ty si strašne trdlo, Stiles," zasmiala sa Claudia. „Mám veľmi veľa chýb, čo by si zistil, keby sme sa dali na dráhu kamarátov."

„Hej, brzdi, doktorka, nie tak zhurta. Postupne. Máš prívesok, to ti teraz stačí," uškrnul sa na ňu a potom odišiel do svojej izby. O pár minút zbehol dole, mávol jej a potom odišiel z domu.

Claudia si prívesok pripla na svoje kľúče a usmievala sa. Vždy palacinky na všetko zaberú. Ľutovala, že jej to nenapadlo skôr. Ale všetko má zvyčajne svoj čas.

***

Claudia trocha poupratovala Noahov dom doobeda, potom sa vrátila k sebe domov a tiež upratala niečo aj u seba. Bolo okolo pol dvanástej, keď sa postavila k šatníku a rozmýšľala, čo si oblečie. Chcela sa zastaviť na policajnej stanici, zaniesť mu niečo na obed a potom pozrieť Melissu.

Z vešiaka zvesila biele krátke šaty, prezliekla sa, trocha si vyfúkala vlasy, aby mali nejaký tvar a upravila si makeup. Do bielej kabelky nahádzala všetko potrebné a obula si lodičky.

Stanicu mala kúsok peši, ešte sa zastavila vo fast foode. Predsa len raz za čas môže kúpiť aj hamburgery, včera predsa varila zeleninové jedlo a to jej Noah celkom ofrflal. Nedivila sa mu, keby si mala vybrať medzi niečím, čo malo vyzerať ako plnený baklažán a hamburgerom, rozhodne by si vybrala hamburger.

Claudia zaplatila, vzala si jedlo a vybrala sa na policajnú stanicu. Za tie tri mesiace si všetci zamestnanci zvykli na fakt, že je šerifovou priateľkou. Preto ju poznali po mene, slušne ju zdravili a usmievali sa na ňu, vždy keď vošla. Claudia si nedávno vypočula rozhovor dvoch zamestnancov, ktorí vraveli, že je šerif ďaleko viac prívetivý teraz, keď si po toľkých rokoch znova našiel ženu. Celkom ju to rozosmialo. K nej bol Noah prívetivý od prvého momentu. Zrejme to bolo iskrou, ktorá medzi nimi okamžite preskočila.

„Zdravím, Claudia," pozdravil ju Parrish takmer pri dverách Noahovej kancelárie.

Odkedy si vypomohli pri Beštii a Doktoroch desu, celkom si ho obľúbila. Predsa len bol nadprirodzený rovnako ako ona. „Ahoj," usmiala sa na neho. „Je Noah u seba?"

„Áno," odvetil jej a uhol jej z cesty. Dvere do kancelárie boli otvorené.

Claudia vošla dnu a potom za sebou dvere zavrela. „Ahoj," usmiala sa a zvuk jej lodičiek sa ozýval po miestnosti.

„Claudia," opätoval jej úsmev. „Čo tu robíš?"

„Doniesla som ti obed," ukázala na zabalené jedlo. Zložila si kabelku na jeho stôl a potom mu ho podala. Pozrel sa na ňu trocha skepticky a ona sa rozosmiala. „Neboj sa, nie je to nič, čo sa má podobať baklažánu."

„Niežeby som pochyboval o tvojom kulinárskom umení, bábika," žmurkol na ňu.

„Náhodou," Claudia sa na oko odula. „Tvojmu synovi veľmi chutili moje palacinky. A nie som až taká márna."

„Samozrejme, že nie si," odvetil jej, pohladil ju po ruku a potom otvoril balíček s jedlom. „Hamburger, ty naozaj vieš, čo mám rád."

„Čo už mám s tebou robiť, keď ti zdravá strava nič nehovorí," mykla plecami.

„Občas mi nevadí."

„Raz za čas treba," prikývla a prechádzala sa po kancelárií, kým on jedol. Ona ešte hladná nebola, zjedla dosť veľa palaciniek. Prešla k sedačke a spomenula si, ako sa tu raz zobudila. Ako ju musel preniesť, lebo zaspala na jeho stoličke. Potom si všimla jeho vyšetrovaciu tabuľu, odkiaľ nezmizol lunárny kalendár, ale aspoň zmizli ľudské chiméry. Teraz sa nič nadprirodzené nedialo. Nič sa nevyšetrovalo a jediný Stiles bol z toho celkom sklamaný.

„A čo Stiles?"

„Dobre," usmiala sa Claudia. „Stále som otravná doktorka, ktorá chodí s jeho otcom, ale myslím, že palacinky si ho trocha získali."

„On si na to zvykne."

„Ja si myslím, že si zvykol," odvetila Claudia a vrátila sa späť k jeho stolu. Noah dojedol, utrel si ústa a obal od jedla a servítku vyhodil do koša. „Len sa mu to stále nepozdáva. Predsa len ste dlhé roky boli iba vy dvaja a zrejme som trocha votrelec."

„Moc krásny votrelec," zasmial sa.

„Nuž," Claudia sa na neho pozrela, vysadla na stôl a z nôh skopla lodičky, lebo ju trocha odierali.

„Som rád, že si prišla," podišiel k nej a pobozkal ju.

„Aj ja som rada, že som dostala tento skvelý nápad, priniesť ti jedlo a tak," pohrávala sa s limcom na jeho košeli. Potom prešla dlaňou cez jeho odznak šerifa. Ruku tam nechala a uškrnula sa. „Bola by zo mňa pekná šerifka, čo povieš?" zasmiala sa, keď mu odznak odopla a pripla si ho na šaty.

„Rozhodne najkrajšia na svete," odvetil jej sladko.

Claudia zoskočila zo stola, postavila sa, bola o dosť nižšia od neho, keď nemala lodičky. Hľadela na odznak a zasmiala sa. „Neviem, či by ma ten job bavil," povedala a odopla odznak zo svojich šiat a vrátila ho majiteľovi. „Tebe sedí najlepšie, šerif."

„Ďakujem, ty moja šialená doktorka," žmurkol na ňu.

„Nie, nie, nie, to znelo, akoby som bola doktorka desu," zamračila sa. „Žiadna šialená ženská, ani doktorka, ani nič. Ja viem, že som trocha šialená, ale..."

„Ty si taká doktorka desu, vážne," zasmial sa. „Neblázni, Claudia!"

„Stále mi to naháňa strach, aj keď to je za nami," riekla.

„Nemusíš sa báť, ochránim ťa vždy," usmial sa na ňu a vysadil ju na stôl. Perami vyhľadal tie jej, bozkával ju vášnivo a Claudii sa celá chvela. Objala ho rukami okolo krku a cítila, ako potiahol zips na jej šatách.

„Neviem, či som zamkla," šepla.

„Skúsil by sem niekto prísť," žmurkol na ňu a znova ju pobozkal.

Claudia horela od vzrušenia, na koži mala zimomriavky, ale v tejto krásnej chvíli ich vyrušila šerifova vysielačka.

„Do čerta s tým!" zanadávala Claudia.

Keď sa na druhej strane ozval Stilesov hlas, mala pocit, že Noaha porazí. Neznášal, keď mu Stiles bral vysielačky a napájal sa na policajné systémy. Nuž toto znelo naliehavo. Vraj Liam a Hayden videli niečo v lese a našli malého chlapca a opustené auto.

Claudia si počas toho zapla svoje šaty, obula si späť lodičky a vzala si kabelku.

„Bábika, mrzí ma to," objal ju zozadu a pobozkal do vlasov. „Musím ísť pre toho chlapca a na miesto činu."

„Ja viem," Claudia prikývla a spoločne vyšli z jeho kancelárie. Noah rozdal príkazy a keď opustili stanicu, podišiel k svojmu autu a Claudia sa vybrala peši domov, lebo to mala kúsok. Náladu mala pokazenú.

Obzrela sa a videla ako odomkol svoje auto. Potom sa na ňu pozrel, dobehol k nej a pobozkal ju. „Vynahradím ti to. Všetko."

„Ale veď ja sa nehnevám," pokúsila sa o úsmev. „Dávaj si pozor, šerif," upravila mu odznak. „A daj mi vedieť, ako to dopadlo."

„Isteže, bábika," pohladil ju po líci. „Milujem ťa."

„Aj ja ťa milujem, Noah," šepla mu pri perách a letmo ho pobozkala. Potom sa rozbehol späť k autu a ona sledovala ako mizne za ďalším prípadom.

Pozn. autorky:

Viem, že týždeň nebola kapitola, ale tak pauza medzi sériami :D robím si srandu :) Claudia a Noah si užívajú trocha radosti, ale dokedy, však? :/