Dnes nastal konečne deň,kedy sa sťahujem k Louisovi do Londýna. Už som si zbalila posledné veci a odniesla som kufre do auta. Do kabelky som si vzala mobil,kľúče, tašku s make-upom a nejaké jedlo na cestu.

Šla som do predsiene,kde sa mi hodila mama okolo krku.

,,Moje maličké dievčatko už odchádza preč bez nás. Neverím, že si tak vyrástla."povedala mama a utierala si slzy rukou.

,,Neboj sa mami. Veď vás budem chodiť navštevovať a každý deň si budeme volávať."povedala som.

,,Dobre."odvetila a dala mi pusu na čelo.

Potom som objala brata a šli sme na letisko.

++++

12 hours later.

Práve som na londýnskom letisku. Pred sebou som zbadala muža s mojou menovkou v ruke. Ellie Williams. No nebol to Louis. Podišla som k mužovi,ktorý sa ma opýtal:

,,Ste Ellie Williams ?"

,,Áno."povedala som.

,,Okey. Tak poďme. Zaveziem Vás k Louisovej vile."povedal muž.

Len som ho nasledovala. Otvoril mi dvere na čiernom Porshe a ja som nastúpila. Asi o desať minút sme zastali pred veľkou,luxusnou vilou. Poďakovala som mužovi a šla som pomaly k dverám.

Mal veľkú,nádhernú záhradu. Tá vila vyzerala nádherne. Pár krát som zaklopala na dvere a nedočkavo som čakala. Po chvíli sa otvorili dvere a v ních stál chlapec s hnedými vlasmi a spadajúcou ofinou k očiam,ktoré boli ako jasná obloha. Louis.

,,Ahoj. Ja som Ellie."predstavila som sa s úsmevom na tvári.

,,Ahoj. Som Louis."povedal. Objal ma a dal mi pusu na líce.

,,Ehm...Poď dnu."povedal a naznačil mi rukou,aby som vošla.

Vošla som do veľkej haly. Položila som si kufor nakraj a zavesila som si kabát na vešiak. Z haly sme vošli do obývačky. Bola nádherná. Veľký,hodvábny koberec sa rozprestieral po dlážke. V strede bola kožená sedačka a veľka plazmová televízia.

,,Máš to tu nádherné."povedala som nadšene a obzerala sa okolo seba.

,,Cíť sa tu ako doma. Môj dom je tvoj dom."povedal Louis.

,,Ďakujem Ti."odvetila som a posadila som sa na gauč.

,,Dáš si čaj alebo kávu ?"opýtal sa ma.

,,Čaj poprosím."povedala som.

Po chvíli sa Louis vrátil s dvoma šálkami. Jednu položil predo mňa a sadol si do kresla.

,,Ďakujem."povedala som.

,,Tak...Povedz mi niečo o sebe." povedal Louis.

,,No...Ja nie som až tak zaujímavý človek. Žijem s mojimi rodičmi na Floride. Mám ešte mladšieho brata. Ja som vyštudovala farmaceutiku a pracovala som v lekárni."povedala som.

,,To je fajn. Ja som žil s mojou matkou a otcom v Sydney. Mám ešte sestru. S chlapcami sme chodili potom po turné,bývali v hoteloch,no napokon sme sa rozhodli,že si kúpime vlastné domy. Aj keď už nežijeme spolu, no stretávame sa skoro každý deň."povedal. Len som prikývla hlavou.

,,Aké máš záľuby ?"opýtal sa po chvíli ticha.

,,No,ja rada kreslím. Veľa krát si ľudia aj kupujú obrazy,ktoré nakreslím. A taktiež rada plávam. Vyhrala som aj pár súťaží."povedala som.

,,Ale,ale....o chvíľu sa dozviem,že si významnejšia bytosť ako ja." povedal Louis.

,,To nie je pravda. Tak pekne ako ty nespieva nikto."povedala som.

,,Ou...Ďakujem. O chvíľu príde Harry a môžeme si dať večeru." povedal.

,,Harry ?"vyhŕkla som prekvapene.

,,Áno. Vieš...On tu so mnou býva. Teda,kúpili sme si ten dom spolu. Nechcel som ostať sám. Dúfam,že Ti to neprekáža."povedal.

,,Nie. Jasné,že nie."zaklamala som. Nie že by mi prekážal,ale na môj vkus bol až príliš namyslený.

,,Poď. Ukážem Ti tvoju izbu a zvyšok domu. Zatiaľ sa môžeš vybaliť."povedal Louis.

,,Okey."povedala som a vzala som si kufor. No v momente mi ho Louis vzal a povedal,že mi s ním pomôže.

Vyšli sme na poschodie. Vošli sme hneď do prvej izby vpravo.

,,Tak,toto je tvoja izba."povedal a vošli sme dnu.

,,Teda..."povedala som od úžasu. Bola to obrovská izba. Louis položil môj kufor k posteli.

,,Ešte Ti ukážem zbytok domu." povedal. Skoro som ho ani nevnímala. Len som sa na neho pozrela a usmiala sa.

Louis ma zaviedol do izby vedľa tej mojej.

,,Tak,toto je moja izba. Takže,ak budeš čokoľvek potrebovať,stačí zaklopať."povedal.

,,Dobre. Ďakujem."povedala som.

Došli sme nakoniec chodby,kde bola Harryho izba. Potom som sa vrátila späť do tej mojej a začala som si vybaľovať oblečenie do skrine. Knihy a DVD som si poukladala do poličiek a kozmetiku do kúpeľne,ktorá bola vedľa mojej izby.

Potom som šla dolu,keď práve buchli dvere.

,,Už som tu."zakričal chrapľavý hlas.

Vtom presunul svoj zrak na mňa a díval sa tými smaragdovými očami na mňa. Jeho pohľad ma až prebodával. Po chvíli prišiel Louis. Usmial sa na Harryho a povedal:

,,Harry,toto je moja sestra Ellie."

Harry mi podal ruku a ja som ju prijala. Rozhodla som sa,že sa budem snažiť byť k nemu priateľská,aj keď ho nenávidím.

,,Teší ma."odvetila som.

,,No...tak poďte. Navečeriame sa." povedal Louis.

Šli sme do kuchyne. Z nej bol výhľad na terasu. Sadli sme si za stôl a Louis priniesol nejaké cestoviny s mäsom a omáčkou. Do kelu,smotana.

,,Prepáč Louis,ale ja nemôžem smotanu."povedala som previnilo.

,,V pohode."povedal a šiel mi nabrať porciu bez omáčky.

,,Och...Panička len teraz prišla a už začína preberať."povedal Harry. Tak toto ma naštvalo.

Fajn,a čo teraz. Radšej som to mala zjesť a viezli by ma na pohotovosť. Naštvane som vstala zo stoličky a šla preč.

,,El neblázni ! On to tak nemyslel !"kričal za mnou Louis.

No márne. Vbehla som do izby a ľahla som si na posteľ. Presne o tom som hovorila. Odhadla som ho dobre. Namyslený idiot. Šla som si vziať z poličky knihu. Vtom niekto klopal na dvere.

,,Ďalej."povedala som do ticha.

Dnu vošiel chlapec s kučeravými vlasmi. Harry.

,,Ellie,chcel by som sa Ti ospravedlniť za to,čo som povedal."povedal Harry.

,,V pohode."povedala som.

Svoj zrak som presunula na Harryho,ktorý si ľahol na moju posteľ.

,,Čo to robíš ?!"vyhŕkla som.

,,Chcem si pokecať. Rád by som Ťa lepšie spoznal. Chcel som to spraviť počas večere,ale keď si to vzala tak vážne."povedal.

,,Ja sa s tebou nemám o čom rozprávať."povedala som a prekrížila som si ruky na hrudi.

,,Nemyslím si. Bývaš aj v mojom dome,takže mám právo spoznať Ťa."povedal.

,,Ale toto je moja izba a ja Ťa žiadam,aby si odišiel."povedala som.

Vtom sa postavil z postele a podišiel ku mne. Pozrel sa mi rovno do očí a povedal:

,,Prečo ma tak nenávidíš Ellie ?"

,,Lebo si namyslený hlupák." povedala som.

,,Ehm...To nie je pravda. A ty to zistíš."povedal a šiel von z mojej izby.

,,Uvidíme !"zakričala som za ním.

*
*
*
*
*
*
*

Ahojte. Tak a tu je nová časť. Dúfam,že sa vám páči :-) . Ďakujem vám za hlasy a komentáre.

Lia ❤❤❤