Zrazu mi zazvonil budík. Vypla som ho a lenivo som si zamrmlala. Otvorila som svoje oči a posadila som sa na posteľ. Otvorila som si notebook. Keďže som nikdy nebola opatrná v odhlasovaní,ešte stále som bola na facebooku. Čo ma trochu zaskočilo bola nová správa. Bože môj...to je od Louisa ! Chvíľu som radostne výskala a tešila sa,až som spávu otvorila.
Milá Ellie.
Ďakujem Ti. Áno,vedel som,že som adoptovaný,no nikdy som sa nepokúšal kontaktovať Ťa. To bude tým,že nikto Ťa nepoznal. Pýtal som sa mojich "rodičov",no nevedeli o tebe. Som rád,že si mi napísala. Vieš Ellie,sme súrodenci a tak ma napadlo,či by si ku mne nechcela prísť bývať. Možno je to šanca,ako sa lepšie spoznať. Budem tomu rozumieť,ak to odmietneš. No ak by si čokoľvek potrebovala,napíš. Rád Ti pomôžem. Som tvoj starší brat. Ďakujem Ti.
S pozdravom
tvoj bratček Louis :-).
Fúha,tak toto som nečakala. Hneď prvá správa a už ma pozýva k sebe. Toto som fakt nečakala. Šla som do kuchyne. Mama chystala raňajky a otec sa rozprával s Jakom.
,,Dobré ráno." pozdravila som ich.
,,Dobré."povedali.
,,Mami,oci,potrebujem sa s vami porozprávať."povedala som.
,,O čo ide ?"opýtala sa mama a sadla si k stolu oproti mne.
,,No,viete...pokúsila som sa skontaktovať s tým Louisom a on mi napísal,či by som nemohla ísť bývať k nemu. Myslíte,že by som mohla ísť ?"povedala som.
,,To je skvelé. Vieš,s ockom Ťa ľúbime a nebudeme Ti v tom brániť."povedala mama.
,,Dobre,ďakujem. Takže mu môžem odpísať,že prídem ?" povedala som šťastne.
,,Áno,samozrejme. Ale až po raňajkách."povedala mama.
,,Okey."povedala som.
Vo vnútry som sa šla zošalieť. Bolo to ako z rozprávky. Budem bývať s mojím bratom,ktorý je členom mojej obľúbenej skupiny.
Hneď po raňajkách som šla napísať Louisovi. On sa veľmi potešil, že ma spozná a u mňa je to rovnako. Odchádzam o dva týždne. Už sa tak teším.
*
*
*
*
*
*
*
Ahojte. Tak prvá časť trochu kratšia. Dúfam,že sa vám moja kniha zatiaľ páči. Poprosila by som vás o komentáre s názorom na moju knihu. Ďakujem vám 😊.
Lia ❤❤❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro