YOONGI:
Ahoj Jimin..mohli by sme sa prosím stretnúť?
JIMIN:
Ahoj Yoongi...
O 17:00 v parku??
YOONGI:
áno..budem ťa tam čakať :))
JIMIN:
dobre vidíme sa.
maj sa zatiaľ..
YOONGI:
ahoj Chim :)
Trošku som si zdriemol...Keď som sa ale zobudil bolo 16:55.Rýchlo som vyskočil z postele,obliekol sa a už aj utekal do parku kde som sa mal stretnúť s Jiminom.
Keď som tam prišiel,Jimin už sedel na lavičke.Prišiel som a hneď aj povedal "prepáč Jiminie že meškám,trošku som zaspal.Dúfam že tu nečakáš dlho.."
"nie Yoongi,akurát som prišiel" povedal a usmial sa.
Spadol mi kameň zo srdca keď som videl ako sa na mňa usmial.Určite na mňa nie je nahnevaný.
Úsmev som mu opätoval a zovrel ho v náručí.
JIMIN
Zas sme sa obijmali tak dlho ako u Yoongiho naposledy.Ja som sa po chvíli odtiahol a opýtal sa "tak načo si ma teda zavolal?"
"l-len som sa ti chcel ospravedlniť,za to čo sa stalo u mňa doma" povedal a sklonil hlavu
"Yoongii" chytil som ho za ruku" ty sa nemáš začo ospravedlňovať...veď nič zlé sa nestalo "
povedal som
"to áno ale aj tak..nechcel som ísť na to takto rýchlo.Nepoznáme sa veľmi a to by som chcel hneď napraviť " povedal
"Ja tiež,taak...Čo keby sme zašli do kaviarne?" spýtal som sa s úsmevom.
"jasné,prečo nie...Aspoň tam bude teplučko" povedal a úsmev mi opätoval.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro