07:08

Sedela som na posteli a obliekala si svoje tričko. Do kelu, snáď mi nie je malé ! To by som asi nerozdýchala. Dobre, ešte ho oblečiem. Tak tlstá nie som... aj keď... radšej nič. Len čo som bola oblečená tak som sa odpratala do kúpeľne, kde som na seba začala robiť ksichty do zrkadla. Musím povedať, že tak otrasný ksicht nemá ani Jean. Nedokážem si vysvetliť, čo na Jeanovi videl Marco... aj keď oficiálne spolu nikdy neboli, ale to je nepodstatný fakt, ktorý nikto neberie do úvahy ! Hlavné je, že Jean a Marco sú ship ! To je vec, ktorá je dôležitá !

A ešte jedna vec je dôležitá ! Dnes je v škole Mikuláš ! Teda... presnejšie jeden ôsmak v kostýme Mikuláša. Aspoň prváci, druháci a tretiaci budú mať pekný deň. A ja dostanem sladkosti ! Plus, pomalujú ma moji starší spolužiaci a aj mladší. To je možno jediná nevýhoda...

A keď teraz pozerám na čas mohla by som sa ísť aj naraňajkovať, pretože inak budem meškať !

12:34

Posledná hodina ! Chvála bohu ! Síce je to dejepis, ale to je tá najmenej dôležitá vec ! Hlavne, že príde koniec ! Konečne !

Asi by som dlhšie v tej škole nedokázala ani dýchať. A síce mám o druhej byť u psychologičky tak mi to je jedno ! Všade len nie v škole ! Síce teraz pozerám ako hlúpa hus na učiteľku, ktorá si melie svoje, ale tak... je jedno ako zaujímavo, ne-zaujímavo hovoria ! Ja stále nemám rada dejepis...

13:56

Sedela som v aute a pozerala na ten dážď vonku. Začalo jemne popŕchať. Ten sneh zrejme do zajtra neprežije. A to som chcela robiť snehuliaka ! Skôr snehuliakovú rodinku. A všetko by boli chlapci ! Pousmiala som sa nad predstavou snehovej rodinky, ktorá by si stála na našej záhrade. Teda, na otcovej. Predsa v pondelok by sa o nich staral iba on s babkou a dedom.

,,Sme tu," preniesol ocko, keď otváral dvere auta.

Ani som nezaregistrovala, že zastavil. Otvorila som dvere a vybehla z auta. Zavrela som ich a začala sa brodiť blatom k bránke, ktorá stála pred pedagogickým oddelením našej mestskej kliniky. Bránka bola stará a hrdzavá. Dvere oddelenia boli polepené kvetinkami a slniečkami i keď vonku bol mráz. Aspoň naša škola tieto hlúposti na dverách menia. Aj keď mnohokrát mi to príde úplne zbytočné - skrášľuje to ošarpanú budovu a aj tak to tomu proste nepomôže.

Otvorila som dvere a spolu s ockom vošla dnu. Vnútri to hralo rôznymi farbami. Síce prevládala hlavne biela, ale všade boli nápisy s citátmi o deťoch.

Ak je dieťa vystavené nebezpečenstvu, naučí sa bojovať.

Dieťa potrebuje lásku a rodinu.

Tieto veci som čítala najmenej miliónkrát. Vždy sa na ne pozerám a čakám kým moja psychologička vylezie z dverí. Posadila som sa na kovovú stoličku pred jej dvere a otec sa so mnou rozlúčil. Nikdy tu nesedel. Mama vždy čakala, kým ma nepustí a neporozpráva sa s ňou. Niekedy mám pocit, že ma tu otec vozí len preto, aby mama nepyskovala. Inak mu je jedno, či navštevujem psychológa alebo nie. Zrejme má pocit, že to nepotrebujem - mama má iný názor. Tak to chodí, keď sú vaši rozvedení. Hrabe obom.

Zrazu čiernovlasá žena, ktorá ma má na starosť vyšla z dverí. Jej veľké modré oči sa na mňa okamžite upreli a pousmiala sa.

,,Počkaj ešte chvíľku, dobre ?" preniesla a vybehla po schodoch niekam do trantárie.

Ja som len mlčky zostala sedieť. Takto začína každé sedenie.

15:02

,,Skvelo sa mi dnes s tebou pracovalo, Terka. Máš naozaj zvláštne predstavy ! Tak teda ďalšie stretnutie prebehne až budúci rok o rovnakom čase. Uži si prázdniny !" povedala a vyprevadila ma.

,,Toho sa nebojte," povedala som a usmiala sa.

Vytiahla som mobil a zavolal otcovi. Teraz sa teším domov. Mám vďaka nej ešte väčšie depresie. Skvelé. A to som sa už ráno cítila ako odpad. Moji spolužiaci tomu tiež nepomohli. Ďakujem, pani psychologička.

17:26

Som unavená. Naozaj unavená. Sestra mi volala kvôli svojim skúškam na vysokej, kamarátka je psychicky v riti a ja som v prdeli z celého sveta. Bolí ma celý človek. Asi ma to raz udusí.

21:35

Pozerala som na čierne riadky v mobile. Čítala som prvý diel Školy noci, ktorý som v knižnici nemohla nájsť rovnako ako druhý. Zohnala som iba tretí, štvrtý a piaty. Potom tam bol aj šiesty ale prvý nemali ! To bolo naozaj niečo. Mala som pocit, že budem kričať a nadávať do toho tichého úžasného priestoru !

Namiesto toho som vzala tri knihy a odniesla ich domov. Áno, niekto by mi mal skontrolovať tok myšlienok a hlavu. Zrejme nie som v poriadku. A ako tak kontrolujem čas za chvíľu pôjdem aj hajať. Nie je dobré byť tak neskoro do noci hore.

[789 slov]

-----------------------------------------------------------

Toto som naozaj skrátila ! Nemala včera som naozaj nič také nerobila, takže... aspoň som to napísala, no :D

Am_Pple