07:45

Odzvonilo na hodinu a ja pozerám na náš triedny vianočný stromček. Pod ním je niekoľko darčekov a ja len dúfam, že aspoň jeden z nich je adresovaný mne, pretože každý rok si na mne spomenie iba ten čo musí. A mám takého tucha, že dostanem iba ten.

Triedna učiteľka začala o niečom rozprávať, ale jej hlas bol prerušený rozhlasom. Z neho sa ozýval hlas jedného z vedúcich učiteľov žiackeho parlamentu.

,,Prosím všetkých členov žiackeho parlamentu a všetkých vystupujúcich, aby sa o deviatej dostavili do telocvične na generálku. Opakujem - všetci účinkujúci a členovia žiackeho parlamentu dostavte sa o deviatej na generálku-"

Ďalej som nevnímala, pretože sa rozrozprával o vianočných sviatkoch, ktoré tu budú už o niekoľko dní. V očiach ma zaštípali slzy. Tieto Vianoce budem bez mamy. Vianoce sú v nedeľu. A v nedeľu som u otca. Rýchlo som zatrepala hlavou a radšej sa sústredila na zvuk trieskania lavíc a stoličiek. Koláče a čipsy !

Na dvoch spojených laviciach sa začalo objavovať jedlo a pitie. Zo svojej tašky som okamžite vybrala box plný koláčov, ktoré piekla moja babka a musím sa pochváliť - tie medovníky sú polovične aj moja práca. Len čo som si obzrela jedlo, ktoré moji spolužiaci doniesli - vrhla som sa na to pomaly rýchlejšie ako na yaoi - a na to sa vrhnem vždy ako vlk na ovcu. V ústach som mala toľko sladkých cukríkov, že mi to zaplnilo chuťové poháriky a v ruke som držala možno tri perníky v tvare hviezdy. Druhou rukou som sa naťahovala k tyčinkám, ktoré boli na opačnom konci stola. Nina, ktorá stála hneď za mnou sa smiala na mojej nenažranosti - hold som viac nenažraná ako Sasha. K tomu vyzerám ešte šialenejšie ako Hanji. No, zrejme by sa na mne Kristy zasmiala.

,,Majo, sa zahrá na Ježiška," ozvala sa naša triedna a spomínaný chalan už odišiel ku stromčeku, ,,rozdávaj darčeky."

Pozrela som na blonďatého okuliarníka, ktorému som raz povedala, že je kombinácia Erwina a Hanji - čo je aj z časti pravda - odišiel ku stromčeku, kde zdvihol prvý balík. Vykrikoval mená, ktorým darčeky patrili. Ja som nastražila uši či započujem svoje meno.

,,Tete - to budeš ty, Tereza !" ozvalo sa a ja som aj s perníkom v papuli zabehla pre drobný balíček.

Bol naozaj tenký a malý. Tete, bolo napísané písmom Niny - iba ona má až moc dokonalé technické písmo. Roztrhla som baliaci papier a vykukla na mňa drobná tabuľka skladajúca sa zo srdiečka a štvorca. V štvorci bolo napísané E a v srdiečku L. Nina ku mne okamžite priskočila a pousmiala sa.

,,E ako Eren a L ako-"

,,Levi," doplnila som a objala ju.

Už ma pozná. Je to od nej milé. Potešila aspoň moju divnú úchylku na anime postavy medzi, ktoré patria aj Eren a Levi. Tých predsa nevynechám ! A to mi pripomína, že by som mohla dočítať tých desať fanfikcí, ktoré som si novo uložila. Našla som ich v noci naozaj veľa a hodilo by sa to dočítať.

09:11

Okolo krku si nervózne uväzujem čiernu kravatu, ktorú som vzala z dedovej skrine. Snáď nebude až tak veľká - naozaj by to vyzeralo hlúpo. Už teraz to vyzerá strašne. Nervózne som prebehla chodbou okolo šatní a bežala smerom k telocvični. Snáď až tak nemeškám. Nemám náladu na reči učiteľov. Naozaj nemám.

Prebehla som okolo Nely a Kataríny, ktoré tiež išli smerom k telocvični. Obom som stihla zakývať rukou a potom som sa sústredila na kamenné schody, po ktorých som sa skoro skotúľala naspäť dolu. Dobehla som do telocvične, kde sa práve skúšali piatačky z bé triedy. Piata á len sedela a pozerala na druhú triedu. Chudák môj brat. Sadla som si ku parlamenťákom a len čakala kým nás zavolajú, aby sme sa nastúpili. Chcem to mať čo najrýchlejšie za sebou.

Okolo pásu sa mi omotala jedna malá štvrtáčka a ja som len pokrútila hlavou. Sranda, je vtom že sa tiež volá Tereza. Objíma ma od jej tretieho ročníka a stále ju to neomrzelo. Mňa by to prestalo úprimne baviť po mesiaci.

,,Parlament !" ozvalo sa od učiteľa a ja som okamžite odletela na svoje miesto.

11:31

Skončilo to rýchlejšie než som si myslela. Ale tá naša poklona počas dospievania Tichej noci bola vážne niečo. Väčšiu kravinu sme spraviť naozaj nemohli. Navliekla som sa do bundy, vzala si vrecko s telesným úborom a obula sa. Hodila som si tašku na plecia a s tichým "šťastné a veselé sviatky" vybehla z budovy školy. Teraz bude aspoň na niekoľko dní pokoj. Myslím, že sú to dva týždne ak sa nemýlim.

Vonku jemne snežilo a čižmy sa mi zabárali do jemnej vrstvy snehu. Pousmiala som sa a rýchlo sa rozbehla domov - nechcela som tú školu už ani vidieť a byť na jej pozemku ma len privádzalo do šialenstva. Teraz si len sadnem a budem doma čítať yaoi mangy, sledovať yaoi a yuri anime, tvoriť yaoi a yuri poviedky a čítať fanfikcie na EreRi, JeanMarco, MikaYuu a mnoho ďalších ! Konečne prázdniny a pokoj. Alebo aspoň nejaké obdobie pokoja.

Prebehla som ulicou ako raketa a už som stála pri zelenej bránke, ktorá bola mokrá a pokrytá snehom. Kopla som do nej a mám pocit, že je na nej vidno blatový otlačok mojej podrážky. Vošla som do zasneženého a hlavne mokrého dvora a rýchlo prebehla k vchodovým dverám. Vytiahla som z vrecka na rifliach kľúče a odomkla. Vtrhla som do chodby a rýchlo zabuchla dvere. Unavene som zavesila kľúče a vyzula sa. Teraz len prekonať tie dve poschodia domu a budem vo svojej izbe.

Prechádzala som chladným schodiskom, kde na mňa vybafla aj babka, ktorá sa išla iba pozrieť či ten rachot dole robí dedo. Keď ma videla okamžite sa začala vypytovať na školu - v ktorej sa stalo maximálne to posedenie pri stromčeku, ako to nazvali vedúci učitelia žiackeho parlamentu.

13:05

Ležím na posteli a vydychujem. Som naozaj uťahaná a nechce sa mi ani písať. Iba tu dookola počúvam nightcore a snažím si predstaviť Erena v realite. Keby bol Eren v našej triede - čo by nebol, keďže som siedmačka a on by bol v deviatke - tak by som si ho zarezervovala a vyhľadala mu Leviho. Potom by som ich dala dokopy a vyzvedala od Erena detaily o ich vzťahu. Potom by som vďaka tomu napísala fanfikcí ako múch a bola skvelá ! Vlastne, skvelá už som - ego si zdvihnem pri každej príležitosti.

Pohľad mi spadol na stolík, kde som mala položené sviečky v podobe sovičiek. Mám ich už rok a doteraz som nebola ochotná tie chutnučké sviečky zapáliť. Keď už myslím na sovy tak mám dva páry sovích náušničiek a niekde by som mala mať skicár so sovami. Áno, mám divnú úchylku na všetko, kde sú sovy ! Mne to nevadí ! Sovy sú tie najkrajšie zvieratá na svete - okrem teda drakov, ktorý existujú iba v knihách a samozrejme pokémonov ! Pokémoni sú tiež skvelí, akurát trošku moc nereálni - takže sovy získali prvé miesto obľúbenosti.

16:54

Otec konečne zaparkoval v našom dvore a ja som vybehla do tmavého večera, ktorý bol dosť studený. Vonku bolo až moc mokro - ešte väčšie ako počas obeda. Aby som vám objasnila čo sa dialo - práve sa vraciam zo spoločnej svätej spovede, ktorej sa zúčastňujem každý rok, pred Vianocami.

Teraz čakám, kým niekto odomkne dvere a ja sa budem môcť opäť zavrieť vo svojej izbe a čítať fanfikcie alebo písať Kristy. Hodilo by sa oboje.

19:53

Píšem príbeh, odpisujem Kristy a k tomu stíham čítať aj mangu. Netuším ako to robím, ale robím to. Hlavne, že sa viem zabaviť. A navyše dnes ma otec nechá aspoň do desiatej hore - aj tak nebudem spať do neviem koľkej. Ako aj včera a to som išla ešte skoro spať ! U mňa znamená skoro pred polnocou. To som prečítala asi tri EreRi fanfikcie. Jednu BDSM, jednu jednodielovku a jedno normálnu. No, "normálnu" - ja nečítam nikdy normálne veci. Preto mi aj Kristy poslala tú retardovanú trilógiu - a div sa svete ja to milujem pomaly viac ako samú seba !

Ale teraz by som mala dopísať svoj príbeh inak sa naozaj už pribijem - musím si stanoviť nejaký vydávací termín. One shoty pišem raz za mesiac, problémy vychádzajú každý deň, prípadne každý druhý. Fanfikcie vychádzajú úplne náhodne a to isté aj moje iné príbehy.

Aspoň by som si mohla vytvoriť približný rozvrh vydávania - bol by vtom aspoň nejaký poriadok, do kelu !

21:15

Nie je ani desať hodín a ja už zívam ako ťava. Oči sa mi zatvárajú a mám pocit, že kruhy pod mojimi očami sa len prehĺbili. Mokré vlasy sa mi lepili na môj biely ako krieda krk a z očí mi stekali slzy ako moc boli podráždené. Dobre, na dnes mám zrejme dosť. To ma zajtra čaká zdobenie dvoch stromčekov.

Tak hurá do postele.

[1461 slov]

-----------------------------------------------------------

Stalo sa nemožné - dopísala som to ešte dnes (síce s preskočením všetkých ostatných dní, ktoré možno v ďalekej budúcnosti dopíšem, ale nevadí). Vianoce sú bližšie a bližšie - kto už má vyzdobený dom aj stromček ? Ako ste prežili posledný deň školy tohto roku ?

Am_Pple