00:38

Prázdnym pohľadom hľadím na rozpísanú kapitolu. Ten displej je pomaly viac zaujímavý ako tie slová, ktoré som zo seba vytiahla. Hlavne, že predpisujem tisíc príbehov a na ten, ktorý chcem napísať a ktorý pomaly milujem najviac mi nejde. A smutné je to, že ho píšem iba vtedy, keď ma chytia depresie. Naozaj by som mala so sebou niečo robiť. Niekedy mám pocit, že píšem totálne hlúposti ! A korunu tomu vždy dá moja spolužiačka, ktorá neustále komentuje moje chyby v pravopise. Ja viem, že tam sú ! Beriem kritiku ! Ale ona ma upozorní aj na jednu čiarku, ktorá mi chýba v celom odseku ! Niekedy to je otravnejšie ako môj spolu-sediaci.

Nie ! Tú vetu beriem späť ! Nič nemôže byť horšie ! Možno ešte naša slovenčinárka a fyzikár, ale on je naozaj niečo ! A ešte sa mi včera prišla taká hlúpa správa od neho ! ,,Prečo ma nenávidíš ?" Pre nič ! Dôvod pozná ! Keby nebol debil a prestal sa do mňa starať tak by som bola v pohode ! Asi požiadam triednu, aby ma presadila. A poviem, že nevidím ! Áno, to poviem ! Síce až po troch mesiacoch, ale lepšie neskôr ako nikdy ! Aspoň budem mať pokoj. Ale ak ma posadí k inému chalanovi tak... Skočím z okna. Nie, to bolí. Skočím do potoka ! Nie, to viac bolí.

Z hrdla som vydala neidentifikovateľný pazvuk, ktorý bol skrížený s povzdychom a s výkrikom ťavy, ktorá rodí. Síce som ťavu ešte nepočula, ale asi by to znelo podobne. Započula som ako brat zanadával, pretože som zase moc hlučná - hlavne, že jemu ten mobil vyhráva aj do zadku. Lenže on to počuje tak akurát ! Ale mňa nezaujíma počúvať ako tam nejaký ruský idiot vrieska do mikrofónu ! A ani nepotrebujem počúvať ako tam Slováci nadávajú Čechom. To sú veci, ktoré jeho možno bavia, ale mňa iba vytáčajú.

Ani tie slúchadlá už nestačia na stlmenie tých zvukov. A to mám na plné gule pustený nightcore. Keď už ani to nepomôže tak som asi v koncoch. Možno si pustím BTS a pôjdem spať. Pri ich hlasoch sa tak krásne zaspáva. A pri predstave, že sa navzájom ochutnávajú to ide len ľahšie. Bože zas slintám ! Do kelu ! Teraz nesmiem slintať ! Tereza, fuj to ! 

09:18

Ja sa nepostavím ! Ten gauč je až moc pohodlný ! A tá dečka ! A ten jemný vankúšik ! Také teplo ! Mne je tak dobre ! Brat ma odtiaľto nedostane ! Na stolíku mám položený svoj teplý čajík s medom a vedľa toho tanierik s kúskom bábovky. Krajšie ráno ani nemôže byť ! Vlastne môže ! Pozrela som do mobilu a rýchlo ho odomkla. Dostala som sa do messengeru a klikla na hlávku Kristy. Ku šťastiu mi chýbajú len jej správy. Usmiala som sa, keď sa pri jej hlavičke zjavila bublinka s tromi bodkami. Odpisovala a ja som si medzitým odhryzla z bábovky, ktorú som okamžite zapila čajom. Len čo odpísala mi môj mobil zavibroval a ja som ho aj hneď držala pred tvárou.

Ťukala som do rôznych písmeniek a smiala sa pri jej odpovediach spolu so emotikonmi, ktoré som posielala. V ušiach mi hrala príjemná vianočná melódia piesne, ktorú mama pustila. Mama bola v kuchyni a počas svojho slávneho falošného, ale aj tak krásneho spevu už chystala jedlo na obed. Mama vie, že dávam prednosť piesňam v kórejskom alebo japonskom jazyku, ale tiež vie, že nedopustím ani na vianočné piesne, ktoré sú chytľavé. A tie, ktoré mama púšťa sú chytľavé až moc - skoro nebezpečne chytľavé. A keďže môj hlas je tak otrasný, že to nie je možné tak si iba hmkám. 

Neviem ako, ale v hlave sa mi zjavil obraz Leviho a Erena v náruči ako ležia na gauči a pozerajú vianočné rozprávky. Ten koncept si musím zapamätať ! Kde mám zošit ? No ták ! Deku som zo seba zhodila a rýchlo prebehla do svojej izby, kde som našla svoj zápisník. Na stole som našla jednu ceruzku a začala zo zápismi. Takže názov... ten by bol ! Téma tiež, postavy mám. Bude to jedno-dielovka a...

12:37

Sedela som pred stolom zatiaľ čo môj neustále pípajúci mobil bol odložený v zásuvke v mojej skrinke. Pozerala som ako si v tej vode plávajú rezance a kúsky mrkvy. Jazykom, ktorý stále roztápal tabličku čokolády som si oblízla pery a moje oči boli pomaly viac najedené ako ja. Hltala som tú polievku očami a pritom bola lyžica položená hneď vedľa taniera. Mama sa musela zasmiať nad mojím pohľadom. Áno, priznávam sa normálne som teda nevyzerala. Pohladila ma po vlasoch a odišla do obývačky, kde si ľahla na gauč a mohla pozerať nejaký klišé presladený román. Len som nad ňou pokrútila hlavou a prehltla tú čokoládu, na ktorú mi vďaka pánu neprišla. 

Vzala som do ruky lyžičku a naozaj ako divá som pojedala polievku. Potrebovala som sa dostať k notebooku, aby som napísala ďalšiu kapitolu mojej ErerRi fanfikcie, ktorú predpisujem. Naozaj, mám iba prvú a štvrť druhej... a to som ich chcela dať aspoň desať. Začala som ju písať cez prázdniny a mám iba prvú kapitolu. No, je aj dlhá. Ak to niekto prečíta tak mu osobne zagratulujem. Naozaj !

Jemne som zasyčala, keď som do úst vložila lyžičku s horúcim kúskom mrkvy. Lyžičku som pustila do taniera a z obývačky sa ozval smiech môjho brata. Škodoradostný malým krpec. Nemám ho rada... dobre mám ho rada. Ale on mňa nie. Preto sa aj smeje. Ale tak aj ja sa na ňom smejem, ale má to svoje dôvody ! Niekedy hodí takú grimasu, že to naozaj nevydržím. Vyprsknem a začnem sa smiať tak moc, až ma rozbolí brucho. 

Musela som si trochu odkašľať, pretože spomínať na tieto veci ma vie poriadne rozosmiať. Pozrela som do okna a pozorovala sneh, ktorý stihol včera napadať. Normálne sa divím, že vôbec nejaký zostal. Väčšinou sa všetko roztopí hneď ako to napadne. A dokonca, keď som vynášala smeti tak som našla kaluž ľadu ! Čiže mi pod nohami pukalo jedna radosť. Zvuk pukajúceho ľadu priam milujem. Neviem prečo, ale asi mám na to nejakú divnú úchylku... No, som predsa človek a ľudia sú divní. Takže aj ja. 

16:39

Oči som mala otvorené dokorán. Po lícach mi stekali krokodílie slzy a ústa som mala dokorán otvorené. Zarazene som pozerala na to, čo som práve zistila. Myslela som, že začnem tým zhrozením koktať. Vedľa som mala kôpku zasoplených vreckoviek, ktoré padli v boji proti môjmu neutíchajúcemu žiaľu. Stále som cítila ako moje krehké srdiečko dostalo tak nemilosrdnú ranu. Tak bolestivú...

,,Ako mohla Erena zabiť ?! Prečo by to niekto Levimu urobil ?!" 

Áno, dočítala som fanfikciu na Erena a Leviho. Bol to nádherný príbeh ! Tak krásne napísaný ! A presne na konci Erena zabije ! Toľko sĺz zo mňa nevytieklo ani keď som zistila, že zomrel Erwin a AruEru alebo inak aj povedané Erwin x Armin sa nikdy nenaplní ! Naozaj, ja som plakala pri fanfikcii ! A aby toho nebolo málo počúvam aj svoj vlastný spev... moc to nepomáha... Pokoj, Terez, je to len fanfikcia. Takých, kde Eren alebo Levi zomrel si čítala mnoho. Toto je len jedna z nich... len jedna z nich...

Nie je to len jedna z nich ! Bola nádherná ! Boli v nej city ! Bolo v nej všetko ! Neboli tam prehnané "trinásť plus scény" ! Bol to jednoducho sen ! Bolo to nádherné. A skončilo to. Eren je po smrti. Levi upadol do zármutku a tým príbeh skončil. Smutný to koniec. Smutná to fikcia. Smutné to čítanie. Smutná to moja duša. Ja neviem písať tak precítene. Jediné čo viem je opisovanie. Ale len opisy nestačia. V samotnej fikcii musí byť cítiť duša fujoshi ! Duša otaku ! Musia tam byť pocity poctivej yaoistky, ktorá by predala aj svoje srdce len pre yaoi ! Ja každú noc prosím Leviho, ktorého považuje za kráľa v mojich BL shipoch, aby mi dal silu a kreativitu na ďalší príbeh. Bolo by fajn, keby som napísala novú jednodielovku. Napríklad som dostala prosbu na ship Yoosunga a Sevena... to by som mohla napísať, keď ich aj ja shipujem ! Alebo napíšem niečo na Jumina a V-ho ? Alebo to skombinujem ! V a Yoosung budú bojovať za srdcia Jumina a Sevena, ktorí si budú myslieť, že milujú seba ! Áno ! Skombinujem shipy V x Yoosung, Jumin x Seven a Seven x Yoosung, V x Jumin ! Tak to spravím ! Teraz len vymyslieť dej a narvať to do tritisícich slov.... 

No, to aby som vyrobila cover, potom napísala popis, pridala tagy, vymyslela názov... Nemám nič dopísané a už vymýšľam niečo nové ! Ja som naozaj blázon...

19:12

Dnešný deň je tak nudný ! Nemám čo robiť, pozerám do notebooku a tvárim sa, že premýšľam pritom pozerám na bielu stranu, kde mám napísaný iba názov kapitoly. Nudím sa. A to by som si mala spraviť úlohy, keďže mama chce ísť zajtra preč. Dobre, asi si tú matematiku napíšem. Aspoňže v pondelok na literatúre čítame. Keby sme mali rozoberať ďalšiu pieseň tak ma šľahne. Nie žeby mi to vadilo, to nie ! Len... nebaví ma počúvať tie vety o krásnych myšlienkach a pritom to povie aj môjmu spolu-sediacemu s logikou hojdacieho koníka. Jemne som zaškrípala zubami a pomasírovala si spánky. Neznášam ho. Nasral ma na plnej čiare. A toto by si u mňa nevyžehlila ani moja sestra, čiže on to nevyžehlí nikdy. 

Toto mi vnuklo dobrý nápad ! Rýchlo sa vrátila do mojich konceptov a našla jednu RiRen fanfikciu, ktorú som síce vymyslela, ale ani s ňou nezačala ! A toto "žehlenie" mi vnuklo úžasný nápad ! Len treba to zapojiť do toho, čo som už vymyslela. Skúsim vymeniť a zmeniť niektoré odseky a potom aj vystrihnúť nejaké slová. Eh... nie vystrihnem to radšej celé a prepíšem to. Ako som to mohla napísať ! Veď je to hlúposť za hlúposťou ! Musela som pritom piť tú jablkovú šťavu, ktorú sme mali v chladničke dva týždne. Aj tak chutila... fuj...

Nikdy viac. Ak je to staré rovno to vyhadzujem. Nie som tu na to, aby som dopíjala alebo dojedala pozostatky ! Naozaj nie ! A prečo tu nad tým vôbec uvažujem, keď by som mala robiť úlohy ?! Bože, zas nič nemám. Skvelé. Vážne úžasné. Zase nič. Tento víkend začína byť lepší a lepší.

21:48

Sledovala som to tyrkysové koliesko ako sa točili na obrazovke, ktorá ukazovala notifikácie na wattpade. Brat ležal vo vedľajšej miestnosti, pretože si to vydupal ako u sestry tak i u mamy. Aspoň mám na deň pokoj. Inak by som to asi nezvládla. Nepotrebujem, aby mi nad hlavou vyhrávali tie jeho ruské a pomaly aj poľské hlúposti ! Len mu to vymýva mozog ! A to si sťažuje, keď sledujem Free!. On si môže na plné gule pustiť hulákanie Rusov, ale ja si nemôžem pozrieť Makotove bicepsy a Haruove skákanie do bazéna ! To nie ! On môže pozerať youtuberov, ale ja si Aki ale Joeyho pustiť nesmiem ! Naozaj vtom logiku nevidím ! Ale on tam asi niečo vidí...

Už sa teším na tie komentáre. Prvá kapitola bola veľmi dlhá a druhá je asi len štvrtina z toho, čo som napísala v prvej ! Naozaj sa neviem dočkať. Ten ironický tón tam pre srandu nie je... no aspoň sa vyspím. Zajtra prvá adventná nedeľa a zároveň tretí december...

[1871 slov]

-----------------------------------------------------------

Druhý deň, druhá kapitola. Síce je o dosť krátka, ale tak cez deň sa nemusí vždy stať niečo zaujímavé alebo sa mi proste nechce písať, lebo som lenivý shit...

Takže dúfam, že som vás potešila a tešte sa na Vianoce ! Snáď už máte darčeky a nie ste ako ja :D

Am_Pple