07:11

,,Terezka, vstávame," ozval sa hlas mojej babky. 

Odlepila som od seba viečka a pozrela na čas. Do. Prdele. Veď za devätnásť - dobre osemnásť minút začína škola ! A ja tu ležím v svojom poníkovom pyžame v posteli ! Vyhriatej posteli, z ktorej sa mi trikrát nechce. Zamrnčala som a postavila sa z postele. Prišla som ku stoličke, kde som mala prehodené rifle a potom prišla ku skrini. Vytiahla som spodné prádlo, ponožky a pruhované tričko. Čierno biele. Som naozaj originálna v kombinácii oblečenia. Obliekam si na seba prvú vec, ktorú vidím. Podobný štýl má aj Eren - aspoň ten vo fanfikciach. Ten v anime a mange nosí stále to isté a maximálne mu rastú vlasy. A tie rastú aj mne. 

Nejak som sa dostala do kúpeľne, kde som na seba obliekla všetky veci a začala s česaním a zároveň si umývala zuby. Neviem ako som to spravila, ale vďaka pánu pasta sa mi na tričko ani nikam inam nedostala. Vlasy som nejak zrovnala a zopla ich do chvostu. Teraz len raňajky a "hurá" do školy.

09:13

Máme literatúru. Anglina bola celkom fajn. Začali sme pozerať nejaký muzikál či čo. Vyzerá to zaujímavo nezaujímavo ak mi rozumiete. A teraz sedím na gauči a čítam knihu, ktorá je klišé, ale tak čítať sa dá - i keď moja spolužiačka má na to svoj názor. Ale vráťme sa k začiatku literatúry. Nič zvláštne. Učiteľka prišla, my sme sa pozdravili. Rozdala nám vajíčka s kinder čokolády, v ktorých sa ukrývali umelecké jazykové prostriedky. Metafory, epizeuxy a tieto kraviny. To je dosť nepodstatné.

Sranda prišla potom. Rozdeľovala nás kam kto pôjde sedieť - kvôli čítaniu. No a keď si všimla mojej ofiny. 

,,Terezka, nemáš sponku alebo niečo ?" to preniesla.

,,Nie, nemám," odpovedala som a chcela odtiaľ odísť, ale keďže máme tak inteligentné učiteľky...

Začala sa mi hrabať vo vlasoch. Zaplietala ich a snažila sa ich zastrčiť za moje ucho. Tvárila som sa ako týraný pes. Tým so aj polovične bola. 

Našťastie som sa potom okamžite dostala sem na gauč, kde si v pokoji čítam. Keby mi mala ešte nejakú chvíľu upravovať vlasy, tak sa asi obesím. 

10:47

Štvrtá hodina. Telesná. Už som v úbore a čakám, kým učiteľ zdvihne tú svoju prdel z kabinetu a povie, aby sme vošli do telocvične. Rátam s tým, že zase budeme hrať florbal. Nič iné nehrávame. Dobre, niekedy volejbal, basketbal a vybíjanú. Chalani hrávajú hlavne futbal a neustále sa zabávajú. Ale my dievčatá drieme ako kravy ! Neustále nám nadáva, neustále si sťažuje a potom nás nechá behať tridsať koliečok. Keď sme na ihrisku tak to je len sranda. Našťastie je zima a my nemusíme ísť von. To sa cez jar, ale rapídne zmení a budeme chodievať aj na štadión.

,,Bežte do telocvične !" ozval sa telocvikár chalanov a my sme sa ako stádo divých koní dostali dnu. 

Chalani sa okamžite rozbehali po telocvični. Niekedy ani nevyzerajú na siedmakov, pretože toto robili aj keď boli prváci. My dievčatá sme sa rozbehli k florbalovým hokejkám, ktoré sme rozobrali rýchlejšie ako červotoče strom. Našťastie, vzala som modrú hokejku pre pravákov. S hokejkou pre ľavákov som nie raz hrala a nešlo mi to. Naozaj nešlo. A navyše bola veľmi krpatá ! Síce tiež patrím medzi hobitov, ale potrebujem vyššiu hokejku !

Rozcvičili sme sa na dvadsiatich panáčikoch a rozdelili do tímov. Aké to prekvapenie ! Moja triedna nemesis je v druhom tíme ! Aby som vás nepomýlila - máme tri tímy. V jednom sú čisto béčkarky, v druhom som ja, moja kamarátka a ďalšie dve dievčatá - jedna z áčky druhá z béčky - a nakoniec tretí tím s mojou nemesis. Snáď nebudeme proti sebe, lebo inak sa pozabíjame. 

Obaja učitelia telesnej sa rozkričali. Dva dievčenské tím, v ktorých sa nachádzal aj môj spolu s dvomi chlapčenskými si mali posadať a sledovať zápas medzi prvým tímom tvorený béčkarkami a druhým tvoreným z väčšiny áčkarmi. A vs B. 

Sadla som si a hokejku hodila za chrbát. Pozerala som ako Paťa behá z jedného konca telocvične na druhý a ako vždy Renáta jej behá za zadkom a prihrávajú si. Čo vám poviem - florbalistky. A jeden z mojich obľúbených školských yuri shipov. Už som na ne chcela kričať, aby pridali a dali gól, ale presne vtedy neviem akým zázrakom dal chlapčenský tím zásah priamo do bránky a len som nad tým mykla plecami. 

,,Terez, ako sa teda rozdelíme ?" prihovorila sa ku mne Júlia, ktorá bola súčasťou môjho tímu a jediným dievčaťom z bé triedy.

,,Ja som v obrane, Beta pôjde do brány - ak teda súhlasíš," pozrela som na zmienenú a tá len prikývla, ,,tak teda ty a Nina budete v útoku."

Všetky tri prikývli a ja som ďalej sledovala hru. Vtom zapískal učiteľ a ukázal na náš tím. Bohužiaľ, ukázal aj na druhý dievčenský tím. Ja a moja nemesis sme sa prebodli pohľadmi a vstúpili na mínové pole zvané telocvičňa. Teraz sa florbalová hra zmení na súboj rivalov. Postavila som sa do obrany a zložila hokejku k zemi. Dievčatá sa rozmiestnili tam, kam mali a ja som mohla len čakať. Len čo sa telocvičňou ozvalo zapískanie začal sa boj. Loptičku odpálili mojím smerom a ja som ju rýchlo poslala naspäť. Nina a Júlia spolu s celým druhým tímom, okrem brankára išli za ňou. Ja som len sledovala ako do seba narážajú hokejky a ako sa navzájom podkopávajú čo je mimochodom zakázané. 

Loptička opäť odletela ku mne. Moja nemesis s menom Laura sa ku mne prihnala ako tornádo a snažila sa získať loptičku. Zasekli sme sa hokejkami o seba a pozreli si do očí. Mala som pocit, že som ju prebodávala čepeľami a škrtila lankami manévrovacej výzbroje zatiaľ čo sa ju snažím dotlačiť do Erenových titáních úst. Akoby ona mala len bezmocný nožík, ktorý si môže strčiť maximálne do miest, kde ani svetlo nesvieti. Takto vlastne začína aj väčšina fanfikcii, nie ? Dve postavy sa nenávidia a potom sa pobozkajú, potom- fuj ! Vážne tu takto uvažujem o Laure ? Ona je čistý homofobný heterák a navyše - ja už mám niekoho vo výhľade takže tak. 

Neviem ako, ale prerušila som očný kontakt a odpálila loptičku presne k Nine, ktorá sa pomaly dostávala k nepriateľskej bránke. Laura ma prebodla pohľadom a keď som sa rozbehla na pomoc tak do mňa vpálila. S tichým "sorry" pomaly odchádzala na pomoc k svojmu tímu zatiaľ čo som sa ja zbierala zo zeme.

,,Zmija," ušlo mi a pritom som si zrejme odpľula. 

15:27

,,Ahoj, mamy !" zakričím, keď vojdem spolu s bratom do bytu.

,,No, ahojte ! Chýbali ste mi !" prenesie a pritom ma mačká v objatí.

,,Aj ty nám. Samozrejme, najviac mne," zdvihnem si ego a objatie jej opätujem.

Mama sa len zasmeje a začne rozprávať. Pýtala sa na školu, na Vianoce, ktoré prídu už budúci týždeň, na Mikuláša, ktorého som už vyžrala a samozrejme aj na zážitky. Povedala som skoro každý detail, ktorý si moja hlava zapamätala a potom som len unavene odišla do izby, kde som sa vysypala na postel. Unavene som zavrela oči a so zaborením hlavy do vankúša na chvíľu zaspala.

18:50

Ja sa na tie úlohy vykašľať nemôžem, že ? Samozrejme, že nie ! Prečo by som predsa kašľala na slovenský jazyk, ktorý ma vôbec nebaví ? Alebo na matiku, ktorú mám rada ? Alebo na chémiu, z ktorej mi chýbajú poznámky ?! 

Všetko myslené ironicky, samozrejme. Aspoň, že máme dvojhodinovku výtvarnej. Čiže budem mať celkom voľný deň. 

20:58

,,Samuel, sprchuješ sa skoro hodinu ! Vypadni odtiaľ !" kričím na brata, ktorý sa sprchu vážne už hodinu a aj ja tam potrebujem ísť.

Odpoveďou mi bola len voda, ktorá tiekla ďalej. Asi mi rupli nervy. Otvorila som dvere a spustila.

,,Do psieho zadku vylez už !" zakričala som a skoro mu otvorila aj sprchu.

,,Tereza, nechaj ho dosprchovať !" vykríkla mama a tým ma donútila opustiť kúpeľňu.

,,Je tam už hodinu !" snažila som sa brániť.

,,Veď on za chvíľku vylezie," to povedala aj pred pol hodinou.

Do sprchy sa zrejme dostanem o pol noci. To je nefér !

[1332 slov]

-----------------------------------------------------------

Ono to je dlhšie ako osemsto slov O.o Ale zato dosť meškám :D :D Pokúsim sa to ešte dnes dohnať :D 

Am_Pple