Stefan x Damon
Vampire Diares
Užite si to :)
--------------------------

Už to tu bolo zasa. Tá jeho nekonečná ctižiadostivosť,pre ktorú je ochotný všetko obetovať a dosiahnuť jej za každú cenu. Vždy bol pri tom agresívny. Boli to akoby záchvaty hnevu,ktoré musím,ako jeho brat,účinne krotiť. Nedá sa im proste len tak predísť a ani to zastaviť.

"No tak Damon,spamätaj sa! Toto nie si ty,je to hnev ktorý pochádza z neznáma ale dá sa ho zastaviť! Len pokoj! Pokoj braček!"snažil som sa ho upokojiť,medzitým ako rozbíjal a rozhadzoval všetkým čo mu prišlo pod ruku. Keď už okolo neho neostalo nič iné ako spúšť z triesok a črepín skla,schytil za golier mňa. Keď sa mi ale pozrel do očí,akoby si uvedomil čo robí,kto som ja a že to by 'asi' robiť nemal.

"Odpusť Stefan.."

"To nič,nič sa nestalo.."začal som ho chlácholiť v mojom náručí,zatiaľ čo on sa pomaly rozvzlykal. Táto jeho stránka vyplávala na povrch vždy po tomto 'záchvate' lebo keď je nahnevaný,nevie sa ovládať ale všetko si uvedomuje,rovnako tak ako si uvedomuje že je to chyba a že by to robiť nemal.

Vzlykal mi do hrude. Braček môj... Už veľakrát som rozmýšľal,čo to spôsobuje a ako by sa tomu dalo predísť ale vždy som prišiel k tomu istému záveru. Na nič som neprišiel. Nemám ani najmenšie tušenie,prečo sa to deje a ani ako to zastaviť ale jedno viem a to,že sa môjmu bratovi pokúsim pomôcť tak ako viem.

"Len kľud,nič sa nestalo Damon."

"Ale čo keby sa stalo?! Uvedomuješ si ty vôbec,ako som v tomto amoku nebezpečný?!"rozkričal sa na mňa,tak som radšej ustúpil. A je to tu zasa..

"Uvedomujem."

"Tak prečo si nedávaš kurva väčší pozor?! Môžem ti ublížiť!!!"kričal a udrel do steny až začala padať omietka. Ustúpil som o ďalší krok...možno bol o trochu väčší ako som plánoval,lebo sa aj Damon pozastavil a oči mu zaplavil ešte väčší smútok.

"Ty-....sa ma...bo-bojíš....?"

"To nie Damon,ja sa ťa nebojím,naozaj nie! Ja-"

"Bojíš sa...m-mňa..."začal cúvať preč odo mňa a krútil hlavou na znak nesúhlasu,keď som sa mu do hlavy snažil vštiepiť myšlienku,že sa ho proste nebojím. Lebo nebojím,len som sa zľakol a navyše viem akú má silu a ako žiadal sa snažím byť opatrnejší. Bohužiaľ,keď sa mu to snažím povedať,rozpráva si svoje a mojej verzii neverí.

"Damon počúvaj ma! Ja sa nebojím! Ale snažím sa byť opatrnejší,tak ako si sám chcel!"kričal som,no neznel som nahnevane. Skôr som ho prosil o to,aby nerobil to,čo práve teraz robí. Vždy,keď sa k nemu o krok priblížim,on odo mňa naopak o krok ustúpi. A to sa mi nepáči,keďže ho chcem strašne moc objať.

Cúval predo mnou,až kým nenarazil na stenu,ku ktorej sa pevne tlačil až to vyzeralo,že by s ňou najradšej splynul v jedno. Akoby sa stále snažil cúvať,aj keď už nemá kam. Akoby to bol on ten,kto sa bojí mňa.

"Damon...",podišiel som až k nemu a pomaly som vzal jeho tvár do dlaní,aby som umocnil môj pohľad do jeho očí, "Ja sa ťa nebojím. A ani nikdy nebudem. Si môj brat..Damon...."usmial som sa naňho,aby som mu dodal aspoň trochu pocitu,že je všetko tak ako má byť.

"Ja ti len nechcem ublížiť..."povedal potichu,akoby som mal z jeho hlasu ohluchnúť. Znova som sa usmial a za krk som si ho pritiahol do objatia. 

Ten večer už bol pokoj. S Damonom som sedel v obývačke a čítal som si. Ani som nevnímal o čom tá kniha je,zamestnávala ma snaha,zapamätať si každý malý detail Damonovej tváre. Neviem prečo ale mal som pocit,akoby som ho videl naposledy. Preto som sa snažil si ho zapamätať čo najpodrobnejšie. Jeho dominantné a uhrančivé búrkové oči. Jeho rovný,nie príliš veľký,nos. Jeho krásne a ostré lícne kosti. Na tých by sa snáď dalo aj porezať...

A on? On bol toľko zabraný do svojich myšlienok,že nerobil nič iné ako to,že sedel a pozeral sa do steny. Dokonca som mal pocit,že na pár chvíľ zabúda dýchať,ako veľmi bol sústredený. Nepotreboval som sa mu ani hrabať v hlave,aby som vedel na čo myslí. Myslí na jeho záchvaty. Už to takto trvá pár týždňov,čo sa proste prestane ovládať a vytočí ho jedna maličkosť. Hneď na to je všetko na trosky....

Položil som knihu na konferenčný stolík,ktorý bol položený pred koženým kreslom a pritiahol som si kolená k brade. Znova som nad tým začal uvažovať...

Párkrát už ma aj niečo napadlo-napríklad že by to bolo stresom,zlými spomienkami z minulosti,ktoré sa prejavujú na zlých snoch,že je to možno zo psychického vyčerpania alebo proste nátlaku,ktorý sa vytvára pri prílišnom sebaovládaní ktorým,povedzme si úprimne,Damon až prekypuje a potom to zrazu neudrží. 

Ale ani jedna z tých vecí to nie je. Už som sa s ním o tom rozprával ale vraj netrpí stresom,ani zlými snami ani ničím čo som povedal. Pomaly a isto ma to ale začína deptať viac ako jeho. Chcem môjmu bratovi pomôcť ale nič mi neprichádza na um. A nemôže to byť ani nedostatkom krvi. 

A...nemôže to byť napríklad nedostatkom sexu? Pretože...v poslednom čase nemá nijakú priateľku,nechodia sem k nám s ním nijaké slečny a tak,proste je teraz už dlhší čas single. Naozaj. Konečne niečo,čo by to mohlo spôsobovať.

"Damon?"

"No?"

"Kedy naposledy si si zašukal?"spýtal som sa bez ostychu a Damonovi zabehla vodu,ktorú pil z pohára. 

"Č-Čo prosím?"

"Kedy si mal naposledy sex?"spýtam sa znova a len sledujem,ako sa jeho,obvykle bledá,tvár sfarbuje do ružova.

"Ja-Ja neviem. Prečo sa pýtaš?"

"No,napadlo ma,že tieto tvoje 'záchvaty' môže spôsobovať nedostatok sexu,pretože si nemáš kde vybíjať energiu a v podstate aj hnev."

"Oh...do-dobre,možné to je.."odpovedal a pohľad zabodol do knižnice. Najskôr aby sa nepozeral mne do tváre. Asi aby som nevidel,ako je červený.

Musel som sa sám sebe usmiať. Ale je treba zistiť,či je to naozaj tak. Ak by to nebolo ono,bolo by treba ďalej zisťovať,čo to spôsobuje a ja už som z toho unavený. Ale čo s tým mám spraviť ja? Mám sa postaviť a ísť Damonovi nájsť dievča? To je predsa hlúposť. Aj keď...teraz ma napadlo niečo ešte hlúpejšie a šialenejšie ale vyjsť by to mohlo. Tak to skúsime. 

Vstal som z môjho pohodlného kresielka a prešiel som k Damonovi. Sadol som si mu do lona a jemne mu otočil tvár tak,aby sa mi pozeral priamo do očí.

"Prídem ti dostatočne vzrušujúci,braček?"spýtal som sa ho.

"Čo?!"

"No,či sa ti zdám dostatočne príťažlivý na to,aby som ti pomohol. Viem,dlho si nemal sex a si neuvoľnený,si v strese,potrebuješ pomoc od nejakej prsnatej kočky,ale bohužiaľ nemôžem vyjsť z domu a nejakú ti zohnať ale sám to nespravíš,aj keď neviem prečo ale dobre. Len sa ti snažím pomôcť a ak som ti dostatočne príťažlivý tak-"

"To v žiadnom prípade!!!"vykríkol,zosadil ma zo seba akoby som nič nevážil a upírou rýchlosťou sa premiestnil k nemu do izby. A nezabudol pri tom poriadne tresknúť dverami. Tak toto ma zamrzelo...to sa mu až tak protivím?

No takto to ale v žiadnom prípade nenechám! Vstal som z gauča,kam ma môj brat len tak pohodil a šiel som k nemu do izby. Vadilo mi to,čo spravil a vadí mi aj to,že pre to odmieta niečo spraviť! Keď nechce ošukať mňa tak nech ide von a nájde si nejakú kurvu,to nie je moja starosť ale nech neodmieta moju pomoc! Sám teraz musí dobre vidieť,ako jeho izba vyzerá! Celá rozbitá,všade sa váľa perie z perín a vankúšov,drevo z nábytku a aj postele,sklo z okien,samé dotrhané knihy a tak podobne. Takto už to proste ďalej nejde a on to vie! Tak prečo si nenechá pomôcť?!

"Damon!"povedal som keď som stál pred dverami jeho izby a rozhorčene som zaklopal. Hneď na to ale dvere vyleteli z pántov a spadli na zem. Hm...aspoň nemusím čakať kým mi otvorí. Sedel na svojej posteli a hlavu mal v rukách.

"Počúvaj! Absolútne nerozumiem prečo si odo mňa nenecháš pomôcť! Možno mám pravdu! Dobre,rozumiem že ťa asi nevzrušujem ale prečo potom nejdeš do ulíc a nenájdeš si dievča,ktoré bude mať dostatočne veľké prsia a pevný zadok na to,aby ťa to vzrušilo a ty by si jej vyprášil mozog z hlavy?! Ja tomu stále nerozumiem!! Veď by ti to možno pomohlo od tých záchvatov hnevu a pokiaľ viem,nikdy si sa nesťažoval,keď si mohol nejakej kurve rozšukať tú jej prcinu tak,že sa týždeň nepostaví,tak nechápem kde je problém teraz!!!!"kričal som po ňom a on len valil oči,kde sa toto vo mne vzalo. Sám neviem. Možno už ma tie jeho záchvaty natoľko unavujú,že už to proste nezvládnem odkontrolovať a že ak si nedá povedať a nenechá si pomôcť,na čo sa ja vlastne snažím?

Vydýchaval som svoj predošlí výstup a znova som sa chytal niečo povedať,keď v tom ma Damon chytil za ruku a hodil ma na jeho postel,ktorá sa pod náporom mojej a jeho váhy takmer zlomila. Surovo sa mi prisal na pery a začal ma dravo bozkávať. Ale za pár sekúnd,akoby si uvedomil čo robí a čo najrýchlejšie sa odo mňa odtiahol. 

"Ty tomu nerozumieš Stefan...."

"Tak mi to vysvetli."povedal som rozhodnuto a postavil som sa pred neho.

"Tak fajn!"povedal,znova sa mi drsne prilepil na pery a bozkával ma,kým neuznal že to stačí a človek by sa asi udusil takú dobu bez vzduchu. 

"Teraz ma dobre počúvaj!",povedal nahnevane a vyzeral dosť strašidelne,"Nikto ma nevzrušuje viac ako ty! A to si pamätaj! Ale nemôžem to spraviť,ublížim ti! Neudržím sa!!"

"...tak sa nedrž.."pošepkal som blízko pri jeho perách a znova som sa do nich vpil a vedel som,že toto na stotisíc percent nebude naposledy.

Damon ma znova pohodil na postel a vyhupol sa nado mňa.

Začal ma bozkávať na krk,ktorý som mal odhalený. Na to,aby sa posunul nižšie by mi musel vyzliecť tričko ale to by nebol Damon,ak by mi to tričko naroztrhal. Začal rukami blúdiť po mojej hrudi,cítil som jeho prsty všade od pása nahor.

Prekvapene som vypískol,keď sa mi prisal na bradavku. Bolo to príjemné... Cítil som na pokožke ako sa Damon uškrnul. Bože,toto bude ešte zaujímavé...

***

"Ah! Damon!"vykríkol som,keď do mňa ponoril prvý prst. Bol medzi mojimi nohami,ktoré držal pevne od seba,lebo ak by bolo po mojom, hneď by som moje trasúce sa kolená sklopil k sebe.

Bol to pre mňa úplne nový a nepoznaný pocit,ale bolo to veľmi krásne,príjemné a kurva úžasné!!

Pridal druhý prst a potom ďalší a ďalší...

"Bože!!!!"

"Stačí Damon.."povedal a skľabil sa pri tom na mňa. Už len ten skľab ma vzrušuje,to že vo mne má prsty tomu tiež veľmi nepomáha a to že začal spracovávať moju bradavku ma takmer dostalo.

"Da-Damon...Prosím.."

"O čo prosíš braček?"zašvitoril a krásne sa na mňa usmieval. Pritom zrýchlil tempo jeho prírazov na maximum.

"U-...Už si ma vezmi! Prosím! Haah!"

Celé moje telo bolo pohltené triaškou,pomaly sa mi zatmievalo pred očami,tak dobré to bolo.

"Oj,ešte nie braček.."

"A-Ale braček...toto ce-celé m-m-má byť o t-t-t-tebe a-HAAAAAAH!!!!"vykríkol som. Chcel som povedať že to má byť o ňom a jemu to má pomôcť a nie mne. Nestihol som to,lebo mi skĺzol hlavou k lonu a dostal sa jazykom do vnútra mňa. Mal som pocit,že mi z toho vybuchne hlava.

"Damon...Damon.."opakoval som stále,ak teda pominiem to,že som to zo seba vydával vzdychmi a to len pomedzi stonaním. Mám z Damona taký pocit,že ma týmto chce zabiť.

Potom ma však oblial pot. Moja triaška bola ešte silnejšia a musel som zakloniť hlavu. To,čo som zo seba vydal,pripomínalo kňučanie raneného zvieraťa. Oči som nedokázal udržať otvorené. Niečo sa dialo a ja som vôbec netušil čo.

Damon ale asi niečo vytušil,lebo zrýchlil kmitanie jazykom a jazdil ním do mňa ešte intenzívnejší a svojou druhou rukou začal pohybovať na mojom úde vo veľmi rýchlom tempe.

Moje vzdychy museli byť počuť až von,ako nahlas som vzdychal a stonal. Izbou sa tiež niesla vôňa sexu a zvuky...Ja ani neviem čoho,také mokré zvuky proste(snáď každý vie o čom je reč 😂)...

"DAMON!!!!!"vykríkol som najviac za celý čas,lebo sa stalo niečo,čo bolo naprosto úžasné. Moje telo sa v jeden okamžik zaseklo v kŕči ale vo veľmi príjemnom a následné uvoľnenie bolo ešte príjemnejšie.

Môj splašený dych som sa snažil skrotiť ale veľmi mi to nešlo.

"Da-Damon...Prečo to robíš?"spýtal som sa medzi dlhými a hlbokými nádychmi.

"Hm?"

"No...prečo...robíš mňa?"povedal som celý červený.

"Celé toto má byť o tebe,o tvojom potešení a tvojom uvoľnení a zatiaľ...Zatiaľ si spravil toto.."

"Vieš,ide mi aj o to sa zbaviť tých záchvatov ale...Keď už mám mať sex s mojím bračekom,s ktorým som to chcel už neskutočne dlho,musí si to užiť aj on,pretože potom si to ja užívam o to viac."usmial sa a znova sa mi prisal na pery. Začal som mu rukami blúdiť po hrudi až na chrbát,kde som mu spravil nechtami krvavý šrám v prekvapení,keď sa mi prisal na krk.

"A teraz si môj...Označil som si ťa a ako tak cítim môj chrbát...sme si kvit."zaškeril sa a pokračoval v oždibivaní môjho krku.

Keď bol do toho toľko zábrany,že si v podstate nevšímal čo robím,som ho pretočil pod seba a obkročmo som si naňho sadol.

Taký lákavý pohľad. Takto by som dokázal sedieť s kochať sa hodiny.

Začal som mu rukami blúdiť po jeho dokonalom tele a nechával som na ňom bozky. Keď som ho pobozkal na miesto pod uchom nekontrolovateľne zastonal a ja som sa potešil,že som našiel jeho slabé miestočko.

Takto som pokračoval,až kým som sa nedostal k jeho nohaviciam,ktoré som mu začal až mučivo pomaly sťahovať. Pobozkal som ho na špičku jeho nabehnutej erekcie a začal som sa s ňou hrať. Jazykom som ho dráždil,až som si ho nakoniec vzal celého do úst. Vzdychal a stonal,čo mi dávalo signál že to robím asi dobre. Nikdy som nič také nerobil.

Po chvíli mu v jeho úde trhlo a ja som teda zrýchlil,lebo vyzeral,že je na tom tak isto ako ja predtým. Blížil sa mu orgazmus. Keď som pridal zuby to bola posledná kvapka a on mi vyvrcholil do úst a z časti na tvár a krk. Musím uznať že toho bolo naozaj veľa.

"Prepáč.."povedal a natiahol sa k nočnému stolíku,na ktorom boli vreckovky a začal mi zotierať jeho sperma z tváre. To zvyšné čo mi ostalo v ústach som poslušne prehltol.

Znova sa schýlilo k bozkávaniu. Damon ma opäť pretočil pod seba. Pridržal si svoju erekciu pri mojom vstupe,keďže ma pripravoval predtým a s otázkou v očiach sa na mňa pozrel. Ja som len nemo prikývol a na znak,že je to naozaj v poriadku,som k nemu sám prirazil a zasunul si do seba jeho špičku.

On sa napol a zavzdychal. Zasúval ho do mňa nežne,až vo mne nebol až po koreň. Obaja sme vydýchli všetok vzduch s pľúc a vzájomne sme si vymenili niekoľko bozkov.

Damon sa vo mne pomaly začal hýbať. Najprv to trocha bolelo ale potom to bola neznesiteľná slasť. Mal som pocit,že ma z toho skvelého pocitu roztrhá.

Damon vo mne postupne zrýchľoval a začala sa ukazovať jeho upíria stránka. Jeho oči zčervenali a vytriskli mu z nich žilky. Dokonca mu nabehli tesáky,ako veľmi sa rozvášnil. Bolo to čím ďalej tým divokejšie. Už som ani nevládal lapať po dychu.

Damon pohyboval panvou sem a tam,dnu a von zo mňa a ja som mal taký pocit,že je vo mne stále hlbšie a hlbšie. Keď sa trafil do mojej prostaty,vykríkol som na celý dom. Od tej doby Damon prirážal len tam a ja som len kričal.

Trvalo to naozaj dlho ale obaja sme sa dočkali úžasného orgazmu.

"Tak tohoto nebudem mať nikdy dosť..."

"No...Síce by niekto povedal,že za toto skončíme v pekle ale...My dvaja už tam máme miesto dávno rezervované braček.."

"Tak tomu ver...Braček.."