Rozbehla som, no keď som už bola od tej uličky dostatočne ďaleko, zvolnila som tempo a len rýchlo kráčala.
Tvár mi stále zdobil víťazoslávny úškrn, ktorý nechcel zmiznúť.

Keď som prišla konečne domov, vybalila som svoj nákup, ktorý bol napodiv v pôvodnom stave, no nemala som chuť variť, a tak som využila moju novo získanú možnosť, zavolala som donášku.

Nad koncom môjho potravinového problému som sa v duchu zasmiala. Kebyže mám aspoň kúsok rozumu, už dávno by som mala jedlo na stole, a vyhla by som sa trapasu menom Blake. Na druhú stranu som za to bola rada, pretože ten jeho výraz, keď spadol na zem, stál za všetky drobné.

Pizza, ktorú som si objednala, mala prísť až o hodinu, tak som využila ten čas na poriadnu sprchu.

Vydrhla som zo seba všetkú špinu, vlasy som si riadne ošetrila a na tvár si dala hydratačnú masku.

Navliekla som sa do mäkkého bavlneného župana a spokojná, že mi to trvalo iba tridsaťpäť minút, som sa zvalila na gauč.

Len tak som prepínala kanály, keď sa zrazu ozval zvonček.

Šibla som pohľadom na hodiny.
Žeby dorazila pizza skôr?

Zdvihla som sa teda a prešla ku dverám.

V momente, keď som ich otvorila, som ľutovala, že som sa najprv nepozrela, kto to je.

,,Čo ešte odomňa chceš?" nadvihla som obočie, no vtedy som zacítila, že sa mi na tvári niečo pohlo.

Blake sa hlasno rozosmial a ja som sa začervenala ako paradajka, čo našťastie nemohol vidieť.

Bleskovo som zatvorila dvere a utekala do kúpeľne, kde som si masku dala dole a vrátila sa späť ku dverám.

Tentoraz som sa už cez dvere pozrela, či tam ešte stále je a až tak ich otvorila.

,,Čo chceš? " zopakovala som otázku, no pre istotu tentoraz už tvárou nehýbala.

,,Nič," mykol plecami.
Prekrútila som očami a zabuchla mu dvere pred nosom.
Čo si o sebe sakra myslí?

,,Alica, no tak, otvor mi, chcem sa porozprávať! " zakričal, klopajúc na dvere.

Mierne som ich pootvorila: ,,To si trochu protirečíš, nie?"

Uškrnula som sa, tak, aby to nevidel.

Blake si povzdychol, prekrútil očami a využil tak chvíľu mojej nepozornosti, aby na prah dverí položil nohu.

,,Čo to zas robíš? To je vlámanie! Je to môj byt, nemáš žiadne právo sem-" rozčuľovala som sa, pričom sme sa my dvaja naťahovali o dvere.

Prerušil ma tým, že ma presilil a dostal sa dovnútra.
,,-len tak prísť," dokončila som sama potichu pre seba.

,,No, tak poď ďalej, " ironicky som podotkla, kým si on dával dole bundu a vyzúval topánky.

-Aspoň, že mi tu udržiava čisto,- uchechtla som sa nad touto mojou myšlienkou, na čo sa na mňa Blake divne pozrel a ja som prekrútila očami.

Chvíľu sme tam iba tak stáli, kým som ho ja neobišla a sadla si do obývačky. On ma nasledoval a urobil presne to isté.

,,Tak, čo chceš? "

Blake na mňa váhavo pozrel a pohľad mu behal z môjho županu do očí.
Pozrela som sa na svoj župan, a s údivom som zistila, že mi odhaľuje značnú časť tela.

,,Momentík," piskľavo som povedala a s pohľadom upretým do zeme, keďže som sa dosť červenala, som prešla do izby a obliekla sa čo najzahalenejšie.

V kúpeľni som si vysušila vlasy, naniesla trochu make-upu a za nie celkom krátku chvíľu som sa vrátila ku nemu.

Blake tam sedel a pred sebou mal otvorenú a rozjedenú krabicu pizze...mojej pizze.

,,Čo to..." neveriacky som naňho hľadela.

,,Och, už ti priniesli pizzu," pohotovo odpovedal a vložil si do úst ďaľšie sústo.

Ako prvé mi napadlo to, že som vôbec nepočula zvonček, no ihneď som na to zabudla, pretože to bolo posledné, čo ma vtedy malo zaujímať.

,,Prečo, preboha, ješ moju pizzu?" funela som.
Spravil mi už dosť hnusných vecí, ale zjesť mi pizzu? To je už príliš!

,,Som hladný!" predložil úplne nepodstatný argument a ešte aj s plnými ústami mojej pizzy.

Už som toho mala akurát dosť.

,,Vypadni!" skríkla som čo najsilnejšie, ako som mohla.

Nemo na mňa hľadel a vôbec nevyzeral na to, že by sa mal k odchodu.

Vzala som ho za lakeť, zdvihla ho, odsotila ku dverám, z ktorých som ho vyhodila a za ním poslala aj jeho veci, vrátane zvyškov pizze.

Frustrovane som sa hodila opäť na gauč a objednala si ďalšiu pizzu.

Zatiaľ som si vzala na nervy jedno obrovské balenie zmrzliny, a kým pomaly mizlo, ja som hľadala iné miesto, kde by som mohla odteraz chodiť na jógu.

///

Ahojte💚

Čo hovoríte na časť?😁
Blake spapal Alicy pizzu... Ja by som ho za to asi prizabila, ale ani Alica nekonala najhoršie😂

Snáď sa vám aspoň časť páčila❤ A ospravedlňujem sa, že je takto neskôr, ale asi každý poznáte to, keď by ste aj chceli dať časť, máte ju predpísanú, ale poslednú ste dali napríklad včera. Aj štyri dni sa vám zdajú ešte málo, a potom na to už zabudnete...😅
Moja situácia, no😂

Už vás nebudem ďalej trýzniť svojimi problémami, len ešte si spravím reklamku😅😜

Onedlho začnem písať príbeh 29 dní, no už teraz je na mojom profile prológ. Je to niečo na spôsob Na vine sú hviezdy. Bola by som rada, keby ste si príbeh pozreli... Nenútim vás, ale ak je to vaša šálka kávy, tak by som bola rada, keď by ste tomu dali šancu❤

Ďakujem😘💚
👋👋