Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Prstom som stisol zvonček a čakal, kým mi Clementine otvorí.

Ozval sa zvuk cingania a napokon sa pohla aj kľučka.

Ani som nepremýšľal a hneď, ako sa dvere rozleteli dokorán, som Clam uväznil v svojom objatí.

,,Rainn?" zasmiala sa a snažila sa vymaniť z môjho stisku, ,,budeš špinavý."

,,Ty si zas maľovala?" povedal som zúfalo a mierne stuhol. Už zasa, chudák moje biele tričko.

,,Uhm," prikývla so značnou škodoradosťou.

Ja som od nej konečne ustúpil a pozrel som na svoje, už viac nie, biele tričko.

,,Kedy sa naučíš pri mne nenosiť bledé oblečenie?" opäť sa zaškerila a napravila si svoje okuliare.

Je zlatá, keď to robí.

,,Kde máš rodičov?" položil som otázku, keď sme kráčali smerom k jej izbe.

,,Nejaká naliehavá konferencia, prídu až večer," mávla rukou a vybrala sa do kuchyne, ,,čo si dáš?" zakričala, kým som sa ja kochal nádherou, ktorú zanechala na obyčajnom plátne.

,,Zatiaľ postačí voda," odkričal som.

,,Čo sa na to tak pozeráš?" uchechtla sa a zvalila sa na posteľ, no stále pozerala na mňa.

,,Je to krásne," úprimne som sa na ňu usmial a vzal si do rúk pohár, ktorý mi položila na jej nočný stolík.

,,Nič to nie je, iba čarbanica," povedala, akoby to vedel nakresliť každý laik.

,,Týmto si ma urazila a to nie je ani moje dielo. No je to nádherné," zagánil som a neveriacky na ňu hľadel.

,,Ďakujem, Rainn," povedala napokon a potľapkala rukou vedľa seba, aby som si k nej prisadol.

Ďalšia časť vás víta😁💙
Čo vravíte? Taký nudnejší pohľad Rainna, no predsa nejaký je😁💙
Hádam sa aj tak páči💙💙💙
Budem rada za každý váš názor a nezabudnite na vote💙
Ďakujem moc💙💙💙

💙Lol

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro