Hudba mi znela v celom byte a moje ruky boli opäť celé od farby, keď som začula zvonček. Dosť ma to prekvapuje, keďže tu nie je počuť takmer nič.

Podľa možností som si ruky utrela do trička a bežala otvoriť.

Predpokladala som, že to je niekto zdola a prišiel sa sťažovať, no keď som uvidela Rainna, zostala som prekvapená. Čo tu ten robí?

,,Máš tu večierok a mňa si nepozvala?" posmešne sa spýtal a ja som sa na neho pozrela štýlom-akože haha, si strašne vtipný, Rainn. 

,,Fajn, chápem, nemáš asi náladu na žarty, popravde ani ja," mierne nechápavo som na neho zazrela a on sa zatváril...divne. Tento výraz som na ňom naozaj nevidela.

,,Vôbec nechápem, kam tým smeruješ, no keď už si tu, poď ďalej," otvorila som dvere dokorán a po ich zatvorení som stíšila tú hlučnú hudbu.

,,Pomáha to?" O niečom neviem? Alebo snáď môjho Rainna uniesli mimozemšťania a nahradili ho nejakým klonom?
Pravé som v mysli premýšľala o tom, že je môj?

,,Či na to dokážeš prestať myslieť, keď si ponorená do hudby a robíš niečo, čo ťa baví."

,,Huh?" hľadela som na neho s pozdvihnutým obočím a nechápala jeho slovám.

,,Mohli by sme sa porozprávať? Možno nám to obom pomôže," milo sa usmial a ja som sa mala chuť roztopiť.

,,Ja...len, len si idem umyť ruky," nervózne som si prehrabla vlasy a..., ,,do riti!" našťastie si to Rainn nevšimol a ja som rýchlo vošla do kúpeľne, kde som si umyla ruky, tiež opláchla tvár, aby som sa ochladila a snažila sa dostať malé zvyšky farby z vlasov.

,,Dáš si niečo?" spýtala som sa ho, keď som vošla do kuchyne.

,,Nejakú minerálku?" oprel sa o zárubňu dverí a hľadel na mňa.

Prečo máme všetky fľaše na hornej poličke? A prečo som taká nízka? Aká irónia, však?

Je síce pravda, že ja pijem len vodu, takže mi to môže byť jedno, ale prečo práve teraz musí chcieť minerálku?!

,,Ukáž, ja to dočiahnem," povedal po hodnej chvíli s úškľabkom na tvári.

Akoby to nevedel spraviť hneď, však? Ani som nestihla odstúpiť od kuchynskej linky a Rainn sa postavil za mňa, aby dočiahol tú poondiatu fľašu. V inej situácií by to bolo naozaj fajn, keďže je celý nalepený na mne, no teraz nie. Mám pocit, že som zabudla dýchať a bitie môjho srdca má ďaleko od pravidelnosti.

Otočila som sa a moje oči sa stretli s jeho. Dýchaj, Clem. Hlavne dýchaj. Ak by odo mňa neustúpil, asi by som ho pobozkala. Ešte chvíľu sa dívať do jeho očí by som nevydržala.

Spamätaj sa Clementine!

,,Tak, o čom si sa chcel rozprávať?" sadli sme si na posteľ, moc blízko seba. Príliš. Ako to, že som tak nevyvádzala predtým?

,,Ja, chcel som sa ti zdôveriť. A myslím to naozaj vážne, chcem, aby si mi verila, aby si vedela, že to je pravda," hovoril vážne a ja som sa strácala v jeho očiach, znova.

,,Ja, milujem ju, milujem Ce..."

,,Aj ja ťa milujem," vyhŕkla som, Rainn na mňa vypleštil oči a ja som naprázdno preglgla.

,,Nie teba...ja, len, že...no milujem...niekoho. Áno...ty ho určite nepoznáš, teda asi...určite nie. Pretože si ho nikdy nevidel, iba ja...ty nie..."

Ježiši... Zabite ma niekto.

Ahojte💙
Ako to zvládate v škole?😂
Mňa tu už poráža, takže z toho vyplýva táto časť😁💙
Dúfam, že vám nevadí jej dĺžka😂💙💙💙
Ale chcela som to tam všetko napchať😁💙💙💙
No, čakali ste to od Clem?😂ako sa chudinka preriekla😔💔
Hádam sa vám páčila táto, asi najdlhšia časť😁💙💙💙
Budem rada za vaše názory a hlavne dajte vote💙💙💙
Ďakujem💙
Ľúbim vás💙💙💙

💙Lol