1̷6̷
Ráno som sa zobudila na tlmené zvuky klopania. Nebudem si klamať, vôbec ma to nezobudilo.
Ale keď klopanie zosilnelo, nespokojne som zavrčala do vankúša a prevalila sa na chrbát.
Vzala som si do rúk mobil a zaostrila na hodiny. Trištvrte na deväť...pondelok.
,,Do riti!" vykríkla som dosť nahlas, že to muselo byť počuť o poschodie nižšie. Hneď na to som vyskočila z postele, no to som asi nemala robiť, pretože som sa o niečo potkla a zletela na zem. Vzápätí som zistila, že to niečo, je niekto, presnejšie Rory.
,,Čo vystrájaš?" zhrozene na mňa pozrela, ako ležím tvárou k zemi a nohami na nej.
,,Zaspala som! Ja som zaspala! Nestíham do školy! Ako sa z toho teraz vykrútim. O, môj Bože, moja dokonalá dochádzka je zničená, môj život nemá zmysel, musím ísť. Och, kde mám veci?!" keď som sa nejakým spôsobom postavila a behala po izbe ako splašená srnka.
,,Hej, Clem! Ukľudni sa, to ťa nezabije," zasmiala sa Rory a nechápavo na mňa hľadela.
,,Že nie? Vieš, čo to spraví s mojou reputáciou? Je zničená... Počula si to? Alebo mne klope nikto v hlave?" zhlboka som sa nadýchla a vydesene pozerala na Rory, ktorá sa tvárila, akoby mi hrabalo.
,,Niekto klopal. Naozaj. No v tvojej hlave to asi tiež nie je v pohode, že?" začala sa neskutočne smiať, ja som na ňu zagánila, hodila jej na hlavu tričko, čo som mala v ruke a bežala otvoriť.
Keď som dvere otvorila, chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, kto stojí pred mojimi očami.
Začala som rýchlo mrkať a musela poriadne zaostriť, pretože som si zabudla nasadiť okuliare.
Dobrý večer💙
Troška neskôr ako obvykle, no nejak sa mi nechcelo, čo vám budem klamať😂💙💙💙
Clem zaspala, mierne...dosť vystrája, Rory si z nej uťahuje a opäť nám tu niekto klope😂😂
Hádam som vás nesklamala touto nudnejšou časťou💙💙💙
Budem rada za každý vote a komentar💙💙💙
Ďakujem💙💙💙
Ľúbim vás💙💙💙
💙Lol
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro