1̷4
,,Mal som veľmi divný sen," uchechtol sa Rainn, pri tom, ako si viazal šnúrky.
,,Naozaj? Aký?" nervózne som sa zasmiala a dúfala, že sa na mňa v tomto momente nedíva. Určite som červená ako paprika.
Nikdy sa nesmie dozvedieť, že to nebol sen.
Nikdy!
,,Radšej o tom pomlčím," vyrovnal sa a usmial sa na mňa.
,,Chceš, aby sa to splnilo," naprázdno som prehltla a snažila sa zbaviť obrovskej guče, ktorá mi v tejto chvíli bránila prijímať kyslík do pľúc.
Ako sa môžem spýtať takú hlúposť?
Najradšej by som si dala po hlave, päťsto stranovou knihou.
Tak nenápadná, Clem.
,,To asi pravdepodobne...nie," poškriabal sa na zátylku a zhlboka sa nadýchol, ,,ja...em...teda pôjdem, hej?" On je nervózny? Či už blúznim?
,,Dobre...tak, ahoj," zakusla som si do pery a napravila si okuliare, ktoré sa mi zosunuli z nosa, dôsledkom mojej sklonenej hlavy.
,,Tak, ahoj," chcel ma objať, ja jeho tiež, no poznáte to, keď silou mocou chcete spojiť dva kúsky skladačky opačne? Tak to presne vyzeralo. Radšej sme od seba odstúpili a ja som mu otvorila dvere, pričom som mu nezabudla stúpiť na nohu.
,,Prepáč, ja..." priložil mi prst na ústa a ja som celá stuhla.
,,Radšej už mlčme," zasmial sa a ja spolu s ním.
Toto je najtrápnejší moment môjho života.
Rainn konečne odišiel, po zabuchnutí dverí som sa o ne oprela a zošuchla sa až na zem.
,,Hlúpa Clem," zašomrala som a zrazu som započula zvonivý smiech a hneď na to uvidela Rory, ktorá sa smiala tak, že sa chytala za brucho.
,,Tak...takto...zami...lova...ných...ľudí...som...ešte...ne...nevidela," hovorila pomedzi smiech, mala som pocit, že sa o chvíľu zadusí, ,,mala som to natočiť," a zabávala sa ďalej.
,,Och, Rory," zasmiala som sa tiež a ona na mňa ľútostivo pozrela.
,,No poď," podala mi ruku a ja som sa s jej pomocou postavila.
Ahojte💙💙💙
Dnes sa mi v škole nič nechcelo, takže časť dávam až teraz😁
Čo hovoríte na Clem?😂😈
Uličnica jedna, takto skrýva,čo spravila😂💙
Hádam sa časť páčila💙💙💙
Nezabudnite na vote a možno nejaký komentár💙
Ďakujem💙💙💙
💙Lol
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro