Oznam ku krásnemu originálnemu označeniu: Keďže mi už došli nápady na morálne kázania, ktorými by som vás mohla zásobovať, rozhodla som sa pre niečo menej oficiálne (hoci oficiálne veci mi nikdy nešli, ako sa dá spoznať aj podľa môjho vyjadrovania), možno trochu zábavnejšie a omnoho osobnejšie. Budem sem pridávať najmä články týkajúce sa mojich príbehov a všetkého, čo momentálne riešim, či už kladného alebo záporného, a či sa vám to páči alebo nie ;).  

Téma, ktorá ma motivovala k vymysleniu tohto druhu kapitol, je trochu zvláštna. Párkrát som zapochybovala, či ju vôbec zverejniť, a kým sa tak stalo, text si prešiel viacerými úpravami. Zrejme sa so mnou zahráva pamäť, no zdá sa mi, že som raz niekomu sľúbila, že čitateľom odhalím, čím všetkým bola inšpirovaná Krvavá kráľovná. A presne o toto som sa dnes s vami rozhodla podeliť. Viem, že po ,,radách" a vážnejších témach, ktoré som tu rozoberala, môžu byť pre niekoho podobné články sklamaním, no dúfam, že sa nájdu aj takí, ktorí ich budú brať ako zaujímavé ozvláštnenie knihy :D.

Veď prečo si nepotopiť najúspešnejší príbeh ešte pred dokončením, nie? :D Aj vás baví táto hra na pirátov?

Aby som si hneď odpovedala na otázku, aj keď to tak môže vyzerať, nejdem si sabotovať vlastný príbeh, hoci Kráľovná má svoje chyby, ktoré sa pri prepise posnažím eliminovať. Mojím cieľom je - okrem snahy podeliť sa s vami o perličky ,,zo zákulisia" - vyzdvihnúť fakt, že každého z nás k písaniu príbehov niečo viedlo. Je iné obviňovať autorov, že niekomu známemu ,,ukradli nápad", a nájsť v cudzích dielach myšlienky, ktoré druhých dokážu motivovať k jej rozvinutiu, a teda k vytvoreniu niečoho vlastného. Motivácií je nespočetné množstvo, povedala by som, že nekonečno - od prírody cez osobné zážitky až po, áno, iné knihy alebo filmy.

Čo sa týka posledného prípadu, je dobré vedieť rozlíšiť, čo je inšpirácia, čo je podobný nápad a čo je vyslovené kopírovanie. Najmä na Wattpade, nakoľko je to stránka pre amatérskych autorov, sa dá nájsť kopec príbehov, kde sú inšpirácia, a v horších prípadoch aj opakovanie, pomerne zjavné. Vtedy si treba položiť otázku, z akým účelom bola kniha písaná a ako sa k nej autor stavia. Nebudem teraz kritizovať plagiátorstvo, myslím, že je to v tomto prostredí veľmi bežná a často rozoberaná téma. Povenujem sa iným prípadom - napríklad podvedomým inšpirovaním, ktoré moja skvelá myseľ využíva až príliš často :D. (A ja si potom o dva roky búcham hlavu o stenu.) Takisto vplyvmi, ktoré na nás, potenciálnych autorov, majú naše obľúbené rozprávky, činnosti či hry z detstva, jednoducho všetko, čo človek môže, či už schválne alebo nevedomky, vtiahnuť do svojho príbehu a opätovne použiť.

Nikdy som nezatajovala fakt, že Krvavá kráľovná je inšpirovaná trochu viac, ako by sa patrilo, no doteraz objavujem stále nové a nové detaily z iných diel, ktoré som mohla podvedome prijať za svoje. Samú ma prekvapilo, aký dlhý začína byť zoznam takýchto motívov, a práve preto so sa rozhodla si ti spísať. Berte ju, prosím, ako zaujímavosť, ako otvorenie dvierok, nahliadnutie do sveta, v ktorom tvorím, nie ako propagáciu kopírovania či akési priznanie. A ako poukázanie na fakt, že originalita sa v týchto časoch začína z nápadu ako takého na spôsob, akým ho podávame.

Napriek tomu upozorňujem, že táto kapitola je označená ako súkromná, aby informácie, ktoré zverejním, nebolo možné zneužiť.

Dámy a páni, Krvavá kráľovná :).

Toto dielo viacero z vás už pozná. Je to môj najdlhší a - spomedzi mojich - najobľúbenejší príbeh, s ktorým mám najväčšie a najodvážnejšie plány. Vznikol v lete 2016 približne v priebehu dvoch dní, následne pol roka odpočíval a rozvíjal sa, a počas vianočných prázdnin bol uverejnený. Za tie dva roky si prešiel viacerými zmenami, hoci tie definitívne ho ešte len čakajú, a jeho písanie ma ovplyvnilo v mnohých ohľadoch. Teraz si však povieme niečo o tom, čo ovplyvnilo jeho :D.

1. Mená

Ako ste už možno vypozorovali, väčšina mien, ktoré som určila svojim postavám, je pomerne bežná, hoci som sa snažila vyberať tie menej používané. Niektoré som si vymyslela, no nebolo ich veľa. Keď som však raz premýšľala nad tým, koľko z nich mi napadlo bez toho, aby som nedávno o niekom s takým menom čítala, zistila som, že minimálne hlavné postavy medzi ne nepatria. Edward bol - samej mi je smiešno, keď si na to spomeniem - inšpirovaný Edwardom z Twilightu. Zámerom však nebolo opakovať po Stephanie Meyer a vymyslieť dokonalú mužskú postavu, úprimne, twilightový Edward mi nie je veľmi sympatický. No to meno sa mi veľmi páčilo a povedala som si, že musím napraviť dojem :D. Maeve je, myslím, každému jasná, to meno som nikde okrem Trónu zo skla nevidela :D. Vtedy som čítala ešte len jednotku a férska kráľovná tam bola spomenutá len útržkovo v rámci histórie. Brala som ju ako vedľajšiu postavu, preto som sa odvážila toto meno použiť, hoci už figurovalo v takej známej sérii. Tris sa volá podľa Tris z Divergencie - hoci nie je Beatrice -, už ani neviem prečo :D. Na začiatku som s ňou nemala veľa vymysleného a toto meno sa mi akosi objavilo v hlave bez vážnejšieho dôvodu. Myslím však, že od Tris Priorovej je dostatočne odlišná. Poslednou, ktorú tu spomeniem, je Edwardova sestra Ellen. Veľmi dlho som verila, že toto meno mi napadlo spontánne. Až spätne som si uvedomila, že sa tak volala jedna z hlavných hrdiniek v Dievčati z minulosti, ktoré som mohla čítať niekedy v tej dobe. Opakovanie však nebolo zámerné.

2. Barbie rozprávky

Ako druhé som sa rozhodla uviesť detské filmy, ktoré určite každý z vás aspoň trochu pozná :D. Druhé miesto si zaslúžili, pretože sú niečím, čo ma formovalo odmalička, dávno predtým, ako som o nejakej Krvavej kráľovnej začala niečo tušiť. No myslím, že dievčatko, ktoré od detstva sleduje rozprávky o plavovlasých princeznách, kreslí si ich a fascinuje ho ich svet, nemôže písať o niečom inom. (Ja som princeznami proste žila :D. Doteraz mám porcelánovú bábiku so svetlými vlasmi a modrými očami, o ktorej som si vymýšľala príbeh s tým, že som to ja :D. Má dokonca aj nazberkané biele šaty, podobné, do akých som neskôr nevedomky obliekla malú Mae.)

Dnešné Barbie sa mi už vôbec nepáčia, no napriek tomu, že som žiadnu z mojich obľúbených už dávno nevidela, pamäť mám dobrú a myslím, že majú svoje kvality, aj keď sú určené nižším vekovým kategóriám. Mňa už ako malú najviac očarila Princezná a krajčírka (zvláštne napísať to po slovensky :D) a myslím, že to o mnohom vypovedá. Keď sme sa hrali s mladšou sestrou, vždy som bola Anneliese, modrooká blondínka, ktorá sa čoskoro má stať kráľovnou. Maeve s ňou okrem týchto znakov nemá nič spoločné, no hodnoty, ktoré som u princezien obdivovala, rovnako ako obdobie, v ktorom sa príbeh odohrával, ma stále dokážu očariť.

Ďalšie zaujímavé fakty som si opäť uvedomila až oveľa, oveľa neskôr. Napríklad, že kamarátka Barbie, ktorá ,,hrá" všetky hlavné hnedovlásky a ktorá má jasnomodré oči a hnedé vlasy presne ako moja Tris, sa volá Teresa, čo je Trisino celé meno. Alebo že Klárka, hlavná postava Barbie v Luskáčikovi, mala tetu Elizabeth, extravagantnú, no noblesnú hnedovlasú dámu, ktorá napriek nepochopeniu rodiny cestovala po svete. O Trisinej tete Beth toho čitatelia zatiaľ veľa nevedia, no majú mnoho spoločného.

3. Vikingovia

Severskú kultúru a Škandináviu mám už pár rokov veľmi rada, preto niet divu, že Tris sa z Anglicka vydala na prázdninovú cestu práve do Dánska a všetko sa nesie v tak trochu ,,škandinávskom" duchu. Aj Ellerporten je inšpirovaný severskými krajinami - tradíciami vôbec, prostredím len zľahka, ale jazykom, menami a názvami miest a dedín veľmi výrazne. Preto zrejme nebude prekvapením, ak poviem, že som niektoré mená hľadala v škandinávskych kalendároch (Severin, Ingemar) a priezviská tvorila prekladom slov do dánčiny. Veľmi mi však pomohla napríklad aj kniha Ako sa stať Vikingom, ktorú som dostala asi na dvanáste narodeniny od kamarátky. Je to detská knižka, no nádherne spracovaná a doteraz ju využívam :D. A práve tam som našla meno Njall, ktoré o pár rokov neskôr dostal jeden z mojich najobľúbenejších Vlkov, ale aj zopár ďalších, napríklad Gudrun alebo Einar.

Pridám aj malú zaujímavosť, hoci som trošku váhala :D. Kedysi dávno (v dobách, keď sa voda sypala, piesok sa lial a Cissi chodila na základnú) sme si s kamarátkami a súrodencami vyrábali papierové postavičky, ktoré boli naše kmene Vikingov. Mali sme ich naozaj veľa, mali mená, rodiny a chvíľu aj domy, hoci tie som pre nedostatok miesta neskôr vyhodila :D :D. Po čase to už ani neboli Vikingovia, ale zmes všetkých kultúr, no stále sme ich tak volali. Podstatou je, že ešte predtým, ako som vymyslela Krvavú kráľovnú, som si nakreslila jednu rodinu, ktorej niektorí členovia mi veľmi pripomínajú moju predstavu kráľovnej Rosmin, Rickharda, Larrena a malej Maeve. Čo je zvláštne, pretože pri vymýšľaní výzoru kráľovskej rodiny som na Vikingov ani nepomyslela :D. Tá predstava zrejme bola niekde vo mne a musela som ju využiť, rovnako ako odmalička vymýšľam blonďavé modrooké hlavné hrdinky (aby sa čo najviac podobali na mňa, ale pššt).

Pre porovnanie a pre tých, ktorí KK nečítali - kráľovná Rosmin je žena s dlhými vlasmi farby medi, občas sfarbujúcimi sa doryšava. Rickhard je jej najstarší syn, ktorý po nej zdedil zelenú farbu očí aj farbu vlasov, hoci tie jeho sú ohnivejšie a tmavšie. Je trochu statnejší ako druhorodený syn Larren, ktorý spolu s najmladšou dcérou Maeve zdedili blond vlasy a modré oči po otcovi. Na obrázku je Larren vyšší ako Rick - to je asi jediné, čo je v príbehu inak. V knihe sú obaja ešte deti a Larren ako o dva roky mladší zatiaľ brata nedobehol - nad tým, kto bude v dospelosti vyšší, som sa nikdy nezamýšľala, no v podstate by sa časom mohli vymeniť, aby sa nelíšili od svojich papierových predchodcov (hoci ich vikingské ja sú tiež ešte deti).

Ešte malá poznámočka: berte to, prosím, tak, že tie kresby sú asi štyri roky staré :D.

4. Tearling

Ak niekto nepozná sériu Tearling (Kráľovná Tearlingu, Invázia do Tearlingu, Osud Tearlingu) a má rád fantasy z prostredia kvázi futuristického kráľovstva, plné napätia, zaujímavých postáv a nepredvídateľných zvratov, veľmi mu odporúčam čo najskôr si ju požičať. Ale toto nemala byť reklama byť reklama ani recenzia, preto preskočím všetky chvály a sťažnosti :D. Na túto trilógiu som natrafila, ako inak, v lete 2016, v čase vzniku KK. A nakoľko čitateľom predstavuje jednu z mojich najobľúbenejších zlých kráľovien (to to ešte nevie, mám pre ne slabosť), niet divu, že práve jej vykreslenie mi pomohlo dotvoriť obraz tej mojej. Nie, Krvavá kráľovná nevznikla z kráľovnej Mortmesne. Vznikla z mojej postavy z úplne iného príbehu a pocity, ktoré som pri nej opisovala, sú moje vlastné, sčasti niečo, čo v sebe mám odmalička, a sčasti zaúradovala predstavivosť. Vlastne si ani nepamätám, či nápad napísať niečo so ,,zlou kráľovnou" prišiel pred prečítaním knihy, alebo až potom, a či mi túto myšlienku vnuklo čítanie o Červenej kráľovnej, ako prezývali postavu z Tearlingu. Naozaj neviem. Určite mi však spomínaný príbeh dodal určitú predstavu o tom, ako to v takom kráľovstve vyzerá, ako ľud reaguje na tyraniu svojej vládkyne a prinútil ma premýšľať nad tým, ako všetko prežíva naša drahá diktátorka.

Určite som sa však inšpirovala jej prezývkou - sami vidíte, že Červená a Krvavá kráľovná sú takmer identické. Spočiatku som to nebrala nijak tragicky, potom som sa za to príšerne hanbila, teraz som niekde medzi tým. Myslím, že aj v našej histórii existuje veľa osobností, ktoré dostali rôzne prezývky na základe svojich vlastností a činov, a, úprimne, nie vždy boli originálne (Levie srdce, Krvavá Mary/Mária, Železná lady). Preto myslím, že hoci je Krvavá kráľovná totálne klišé názov a áno, cítim sa vinne za to, že som ho v podstate prebrala inej autorke (aj keď si myslím, že nebola jediná, kto použil niečo podobné), prezývku Elyswen Redfaerdig vymysleli jej poddaní. Muselo to teda byť niečo, čo by napadlo väčšine ľudí a čo by dostatočne symbolizovalo jej krutovládu. Po zvážení jej teda meno meniť nebudem.

Ďalšia vec, ktorá ma trošku trápi, sú aj ich mená, ktoré znejú dosť podobne. Kráľovná Mostmesne sa totiž volá Evelyn Raleigh, teda minimálne prvé písmená majú rovnaké. Áno, Maevine meno po korunovácii som naschvál vymyslela tak, aby začínalo na E, pretože to podľa mňa znie... kráľovsky :D :D. Nechcela som ju pomenovať Elizabeth, no zámerom bolo, aby jej meno vyjadrovalo podobnú majestátnosť. A retfærdighed po dánsky znamená ,spravodlivosť' (aspoň to tvrdí náš milovaný google prekladač a zatiaľ mu budeme veriť), preto to priezvisko :D. No zároveň pripúšťam, že moja myseľ vždy vymýšľa mená tak, aby zneli podobne ako meno niekoho, o kom práve čítam.

Celkovo je Tearling séria, ktorou je, ak píšete historické fantasy, veľmi ľahké sa inšpirovať. Niektoré scény ma prinútili rozmýšľať, ako by sa do odohralo v mojom svete, pri niektorých som dokonca cítila, že chcem napísať niečo podobné. Okrem toho, že v oboch príbehoch istú úlohu zohrával modrý drahokam, čo som si uvedomila až neskôr, si už nevybavujem nič konkrétne, no atmosféra celej trilógie, rovnako ako postavy a prostredie, mi dali veľmi veľa.

5. Trón zo Skla

Myslím, že tu je podobnosť očividná. Meno Maeve som už spomínala. Druhé, ktoré som Sarah J. Maas prebrala, je meno Brannon, hoci moja postava má v mene len jedno n. Opäť - čítala som vtedy len jednotku, bolo to jedno z mien z histórie, ktoré sa spomenulo len okrajovo a páčilo sa mi. V nasledujúcich častiach som mohla len zatínať zuby, keď som čítala, ako ,,kráľovná Maeve s kráľom Brannonom" niečo urobili. Naozaj mi vtedy nedošlo, ako veľmi budú ich príbehy prepojené a rozvinuté. Navyše, aj moje postavy majú obe rovnaké tituly. Toto už aj ja vnímam ako prekročenie hranice, preto sa bude orgmestký kráľ z KK po prepise volať inak. je mi to trochu ľúto, no snáď sa mi podarí vymyslieť mu také meno, aby ho mohli stále prezývať Bran. (Keď tak môžete dávať návrhy :D :D.) A ak nie, jeho povaha aj výzor ostanú rovnaké, takže sa niet čoho báť.

Ďalšia podobnosť je skôr výzorová a opäť nie plánovaná. Predpokladám, že každý zaregistroval, že Celaena (Aelin) a Maeve by mohli vyzerať identicky, a niektorým možno napadlo aj to, že postava Krvavej kráľovnej je v niečom podobná kráľovnej Maeve, minimálne svojím férskym pôvodom (v mojom prípade elfským, hoci aj to sa zmení) a tým, ako pôsobí na ľudí. Myslím však, že v tomto prípade znovu ide o všeobecnú predstavu hlavnej hrdinky a zlej kráľovnej, ktorú, aby nevyznievala prvoplánovo, si každý autor upraví po svojom a dotiahne detaily, ktoré jej dodajú na originalite.

Je tu aj niekoľko ďalších vecí, ktoré mi pripomínajú moju Kráľovnú, no nie je to nič zlomové ani príliš podstatné. Navyše by som vám tým prezradila niečo, čo nechcem, preto si tieto informácie zatiaľ nechám pre seba :). Mám však pocit, že Trón zo skla je taká rozsiahla séria, že je takmer nemožné, aby sa všetko, čo obsahuje, nachádzalo len v tomto jednom príbehu.

(P.S.: Ten obrázok je nádherný, čo poviete?)

O tom, čo je originálne a čo nie, a o tom, či sa vôbec po toľkých dielach dá vytvoriť príbeh, ktorý bude obsahovať čisto nové myšlienky, scény a zápletky, by sa dalo diskutovať donekonečna. Moje stručné zhrnutie znie: Naše príbehy by mali prinášať niečo naše, čo sme od nikoho neprebrali a čo je odkazom, ktorý chceme ako autori odovzdať svetu. Ak to sformulujeme vlastnými slovami, nemôže to byť úplne rovnaké ako niečo, čo už existovalo predtým, napriek tomu, že romány už roky rozoberajú rovnaké témy, len v iných podobách. Myslím, že ako čitatelia by sme sa mali snažiť čítať príbehy, ktoré sú schopné pohltiť nás natoľko, že im dokážeme odpustiť, že sme ,,tento nápad už niekde videli". Niektoré myšlienky stojí za to pripomínať. A na svete existuje toľko ľudí, že jeden nápad mohol nezávisle od seba vzniknúť v hlavách mnohých z nich a nemusí sa jednať o opakovanie. Dôležité je spracovanie príbehu.

Aby som to zhrnula, Krvavá kráľovná bol môj druhý vymyslený a prvý napísaný veľký príbeh. Čo sa týka vnútorného obsahu, vybudovaný je hlavne na mojej túžbe vyjadriť svoj postoj k určitým témam, na mojich pocitoch a vlastných prežitiach, hoci dejovo sa v mnohom ponáša na iné fantasy príbehy, dá sa povedať, že je takým ,,učebnicovým príkladom". Hoci sa stále učím a mám čo zlepšovať, vtedy som bola len na začiatku cesty, nemala som skúsenosti s písaním ani taký veľký prehľad v literatúre a bolo ľahké nasávať nápady ako špongia vodu, nadšená, že môžem napísať niečo podobné. Teraz ich všetky zaradom triedim, upravujem, ,,obrusujem" a snažím sa ako zachovať to pôvodné, tak docieliť, aby moje príbehy predsa len niečím vynikali. Nie som si istá, či mi to ide, ale učím sa. Hoci myslím, že sa počas písania ešte veľakrát niečím inšpirujem. Ale koniec koncov, načo je príbeh, ak človeku niečo nedá, k niečomu ho nemotivuje? :D

1. A vy? Čím ste sa inšpirovali pri tvorbe vašich diel? Máte nejaký zážitok z obdobia písania príbehu, s ktorým sa chcete podeliť? :D

2. Súhlasíte s mojimi názormi (uznávam, že niektoré boli mierne protichodné) na kopírovanie, preberanie nápadov a pod.?

3. Čo si myslíte o používaní mien, ktoré ste videli niekde inde, vo vlastných príbehoch? Je to v poriadku, alebo by sa to nemalo robiť? Viete uviesť konkrétny príklad?

4. Sebecká otázka... Myslíte si, že je Krvavá kráľovná originálne dielo? :DD

5. Ktorá kniha sa vám zdala naozaj originálna? A ktorá podľa vás mohla byť inšpiráciou pre iné (známe) príbehy?

6. Tiež všade a vo všetkom vidíte podobnosti s vlastnými príbehmi? Ako na to reagujete? :D

7. Zaujal vás tento článok, alebo sa vám zdal zbytočný? Ocenili by ste v budúcnosti uverejnenie niečoho podobného?

***

Krásny zvyšok víkendu, už len chvíľka do prázdnin! :D

Vaša Cissi