Chcem striedať recenzie s normálnymi článkami, alebo ako nazvať tie moje vykecávačky :D, aby to nebolo veľmi nudné, ale ,,objednávky" sa mi kopia a nápady na písanie nechodia :D. Nakoniec som sa rozhodla pre niečo, čo pri písaní trápi aj mňa... koniec koncov, ako vždy :D.

Je úžasné, keď sa nám na prvýkrát podarí vymyslieť k príbehu všetko, čo potrebujeme. Tvoriť postavy mi nikdy nepripadalo ťažké, aj keď niekedy aj ony dajú zabrať. Dej je už trošku náročnejší, ale po troche premýšľania dokážem vytvoriť aj ten. (Alebo publikujem príbeh bez akéhokoľvek premyslenia, čo by u mňa nebola novinka. Ako tie príbehy dopadli? Niektoré fajn. Iné? Nepýtajte sa...)

U mňa problém nastáva, keď mám rozhodnúť, kde sa príbeh bude odohrávať.

Prostredie je v príbehoch veľmi dôležité. Či už je vymyslené alebo existujúce, je dôležité vybrať to, v ktorom sa dokážeme zorientovať a opísať ho tak, aby bol príbeh uveriteľný. Napríklad v zahraničí to nie vždy vyzerá tak ako u nás, v každej krajine majú iné zvyky a tradície, iné zákony a podobne. Podľa mňa by sa prostredie dalo rozdeliť na štyri typy.

1. Vymyslený svet

Úplne najľahšie je podľa mňa vymyslieť si vlastnú zem, kde budú platiť moje pravidlá a nemusím sa riadiť zvyškom sveta. Môžem opisovať modré stromy a fialovú oblohu, tvory, aké nikto v živote nevidel a princípy, na ktorých krajina funguje. V tom prípade hovoríme o fantasy príbehu. Netvrdím, že sa mi podarí všetko vymyslieť hneď a niekedy je to náročnejšie ako preniesť postavy do Londýna, Prahy či Bratislavy. Má to však jednu veľkú výhodu. Keď reálne neviem, ako niečo funguje (napríklad ako prebiehajú kráľovské plesy alebo akými titulmi sa oslovuje ktorá šľachtická vrstva obyvateľov), napíšem, čo považujem za správne a poviem si: ,,Nevadí, v mojom svete je to takto!" 

Samozrejme, toto nemusí vyhovovať každému. Poznám ľudí, ktorí sa radšej budú držať reality alebo si ju trochu zmenia vo svoj prospech, no do tvorenia vlastných svetov sa nepúšťajú. Je pravda, že vo vymyslených krajinách treba všetko do detailov premyslieť a venovať im omnoho viac času, ako keby som opisovala niečo známe.

2. Domáce prostredie

Takýchto príbehov je podľa mňa veľmi málo, a to sa týka reálnych aj wattpadových kníh. Jedná sa o príbehy z prostredia, ktoré poznáme a denne ho navštevujeme. Nemusíme nič vymýšľať a nemusíme sa trápiť s overovaním informácií, ktorými si nie sme istí. Podľa mňa je to obrovská výhoda, ktorú ale spisovatelia využívajú málokedy. A prečo? Väčšinu podľa mňa odradí fakt, že prostredie poznajú až príliš dobre a pripadá im nudné. Veď čo je malé slovenské mestečko oproti New Yorku, Londýnu alebo iným svetovým metropolám? Ďalšia vec, ktorá môže autorov odrádzať, sú slovenské (prípadne české a iné) mená. Tie zahraničné lákajú viac aj mňa a je to asi najväčší problém, prečo som sa zatiaľ nepustila do niečoho slovenského. (Ale mám v pláne to zmeniť. Už asi pol roka rozmýšľam nad príbehom presne z dediny, v ktorej bývam.)

Môj názor je, že je veľká chyba neustále putovať niekam do neznáma. Niekedy sa najkrajšie príbehy ukrývajú hneď pred naším nosom a my môžeme byť tí, čo ich odhalia ako prví. Nezáživné prostredie sa tak ako mávnutím čarovného prútika môže stať zaujímavým. Určite je možné opísať ho tak, aby sa vyrovnalo zahraničiu. Veď koho by nepotešil zážitok typu: ,,Jéj, veď tu neďaleko bývam!" alebo ,,Veď toto poznám!" pri čítaní jeho obľúbenej knihy?

3. Zahraničie

Väčšina príbehov je umiestnená práve do veľkých zahraničných miest. Milióny svetiel, ruch, zaujímavé mená... kto by o tom nechcel písať? Väčšina kníh, ktoré na Wattpade čítam, sa odohrávajú niekde ďaleko za hranicami nášho štátu. Je to jednoducho lákavé a autorom sa otvára veľa nových možností. Viem, že to doteraz znelo, akoby som tieto príbehy odsudzovala, ale nie je to tak. Aj ja občas píšem o Dánsku či Británii a nevedela by som si predstaviť, že by som tie príbehy teraz presunula na Slovensko. (Opäť poznámka od neznámeho pozorovateľa: Až kým daná autorka nepremiestnila spomínaný príbeh z Dánska na Slovensko.)

Má to však jednu veľkú nevýhodu, aspoň pre mňa. Pri príbehu nemusia byť opísané ulice, názvy obchodov ani nič podobné, ale ja bez toho nedokážem písať. Akej farby tam majú autobusy? Do akých kaviarní chodia? Na akej adrese bývajú moje postavy? Toto sú otázky, ktoré si potom neustále kladiem a neviem na ne nájsť odpoveď. Áno, tieto detaily si môžem vymyslieť, ale mám pocit, akoby som klamala. S vymýšľaním nemám problém, ak sa jedná o celý vymyslený svet - ak sa však dej odohráva v existujúcom meste, cítila by som sa čudne, keby som všetko opisovala bez akýchkoľvek informácií o danom mieste.

Možno si teraz pomyslíte, že preháňam a že na Wattpade to nikto riešiť nebude. Máte pravdu. Ale ja jednoducho nedokážem vymýšľať niečo vlastné, ak je skutočnosť úplne iná. A pri čítaní sa pýtam len jedno: ,,Vedia autori, o čom píšu, alebo tipujú rovnako ako ja?"

4. Známe svety, neznáme detaily

Tento odstavec sa týka fanfikcií všetkého druhu. Pri písaní niečoho, čo už bolo vymyslené, je všetko jednoduchšie, aspoň čo sa týka miesta, kde sa dej odohráva. Autor originálu nám ho podáva ako na tácke. Vieme, že príbeh o hobitoch sa bude odohrávať v Stredozemi a Harry Potter zase na Rokforte či na iných miestach, ktoré sa spomínali v pôvodnom diele Rowlingovej. Môžeme do nich niečo pridať, môžeme sa s nimi pohrať a poodhaľovať miesta, ktoré sú výplodom našej fantázie. Ale pôvodný svet nám nikdy nebude patriť.

Čo sa týka prostredia, myslím, že vo fanfikciách je to najjednoduchšie. Netvrdím, že je ľahké ich písať, a aj s výberom prostredia sa treba trochu pohrať. Ale držíme sa známych faktov a ak niečo nevieme, domyslíme si to tak, aby to dávalo zmysel. Je to jednoducho zlatá stredná cesta.

***

Nie vždy je prostredie dôležité. Niekde stačí dobre opísať správanie postáv, vymyslieť zaujímavú zápletku a napínavé či dojemné scény. Ale nemalo by sa zanedbávať. Každý jeden detail pomáha čitateľom predstaviť si, kde sa postavy nachádzajú, čo si o danom mieste myslia a čo sa na ňom odohráva. Práve vďaka tomuto sú naše príbehy skutočne naše. Je na nás, ako okolitú krajinu, mesto či izbu opíšeme, je to náš uhol pohľadu, aký nikto iný mať nebude. Nikto ho nemôže okopírovať ako pri deji a výzore postáv.

Podľa mňa je dôležité, aby si čitatelia predstavili okolie tak, ako si ho predstavujete vy. Viem, že každý má svoju hlavu a dvaja ľudia si asi nikdy nepredstavia jedno miesto rovnako, ale ak pri písaní máte v mysli obraz rozľahlej trávnatej lúky, napíšte to! Pomôže to vdýchnuť príbehu život a urobiť ho skutočnejším.

***

A na záver už len zopár otázok pre ukojenie mojej otravnej zvedavosti:

1. Aký typ prostredia využívate pri písaní? Ktorý preferujete?

2. Súhlasíte s tým, čo som napísala, alebo máte iný názor?

3. Je podľa vás opis prostredia dôležitý?

***

Tak, na dnes by stačilo :D. Nabudúce znovu nasleduje recenzia, hoci neviem sľúbiť, kedy presne bude. Čo sa týka týchto článkov, stále som otvorená vašim návrhom.

Cissi